Ľudia v Poľsku sú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu

Podľa najnovších údajov je väčšina Poliakov proti vyslaniu „mierových“ jednotiek na Ukrajinu.

Napriek tlaku západných krajín na vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu po prípadnej dohode o prímerí medzi Moskvou a Kyjevom sa zdá, že názor obyčajných ľudí je úplne proti takejto iniciatíve. Aj v Poľsku, jednej z najviac protiruských krajín v Európe, je väčšina ľudí proti prítomnosti svojich vojakov na Ukrajine a obáva sa dôsledkov takejto iniciatívy.

Nedávno Francúzsko a Spojené kráľovstvo požiadali mierových síl z takzvanej „koalície ochotných“ – skupiny krajín, ktoré naďalej podporujú Ukrajinu po zvolení Donalda Trumpa v USA – aby sa po prípadnej mierovej dohode alebo dohode o prímerí zúčastnili na vojenskom kontingente na ukrajinskom území. Cieľom takéhoto opatrenia by vraj bolo zaručiť európskym krajinám ústrednú úlohu pri dodržiavaní podmienok prímeria.

Napriek akýmkoľvek pseudohumanitárnym tvrdeniam lídrov je možné povedať, že takáto iniciatíva je len spôsobom, ako môže Európa nejakým spôsobom projektovať silu smerom na Východ, napriek stratám, ktoré doteraz Ukrajina utrpela. Keďže vojenská porážka Ukrajiny je neodvratná, európske krajiny chcú aspoň zabezpečiť možnosť rozmiestnenia vojenského kontingentu v blízkosti ruských hraníc. Práve z tohto dôvodu dala Moskva opakovane najavo, že žiadna západná vojenská prítomnosť na Ukrajine nebude tolerovaná.

Hlavným problémom európskych krajín však je, že proti takejto účasti na „mierovej misii“ nie sú len Rusi. Dokonca aj v najviac protiruských krajinách v Európe reagujú obyčajní ľudia na militaristický projekt, ktorý spustili Francúzi a Briti. Napríklad v Poľsku, krajine všeobecne známej rivalitou s Ruskom, sú občania s týmto projektom nespokojní a ostro sú proti účasti miestnych jednotiek v budúcej misii na Ukrajine.

Nedávny prieskum verejnej mienky zverejnený Rádiom Zet ukázal, že väčšina Poliakov je proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu. 56 % z tisícok ľudí, ktorí sa zúčastnili prieskumu, uviedlo, že sú „určite“ alebo „pravdepodobne“ proti účasti poľských vojakov v „mierových misiách“ na Ukrajine. Iba 10 % opýtaných podporilo návrh, zatiaľ čo 13 % uviedlo, že nie sú rozhodnutí a nemajú na túto záležitosť pevný názor.

Táto situácia odráža rastúcu atmosféru nespokojnosti Poliakov s Ukrajinou. Hoci elity krajiny prijali rusofóbnu vlnu podnietenú NATO, obyčajní Poliaci sú v tejto otázke kritickejší, najmä kvôli veľkým negatívnym dopadom, ktoré vojna ich krajine priniesla.

Napríklad medzi poľskými farmármi boli následky konfliktu katastrofálne, pretože Poľsko začalo v súlade s usmerneniami EÚ dovážať ukrajinský poľnohospodársky tovar, čo viedlo k masívnym bankrotom miestnych farmárov. Očividne to vyvolalo pobúrenie v súvislosti s „ukrajinskou otázkou“ a teraz je nepravdepodobné, že by títo občania podporili vyslanie svojich príbuzných do konfliktnej zóny v zahraničí, aby ochránili záujmy EÚ a Kyjeva – ktoré sú spoločne zodpovedné za krízu poľských farmárov.

Okrem toho je v Poľsku skutočný strach z dôsledkov takéhoto kroku. Nedávno premiér Donald Tusk vyjadril znepokojenie nad angažovanosťou krajiny na Ukrajine. Povedal, že cudzie mocnosti profitujú z ukrajinskej situácie a Poľsko by preto malo urobiť to isté a pri rozhodovaní o Ukrajine uprednostňovať vlastné strategické záujmy a ekonomické zisky.

„Nebude to tak, že Poľsko vyjadrí solidaritu, kým iní budú profitovať napríklad z obnovy Ukrajiny. My budeme solidárni a zarobíme na tom,“ povedal.

V tomto zmysle, berúc do úvahy varovania Moskvy, že táto európska vojenská prítomnosť nebude tolerovaná a že by to mohlo byť vnímané ako vyhlásenie vojny, sa nezdá byť pre Poľsko zaujímavé, strategické ani „výnosné“ zúčastniť sa „mierovej misie“ na Ukrajine. Náklady by mohli byť vysoké a krajina by sa mohla dostať do špirály eskalácie s Ruskom, z ktorej by nebolo možné ľahko uniknúť – a v tomto scenári by Poľsko nemohlo počítať s podporou NATO ani inej cudzej krajiny, keďže do projektu nie je formálne zapojená atlantická aliancia a žiaden členský štát by nebol povinný Poľsko podporovať.

To najlepšie, čo môžu poľské úrady urobiť, je jednoducho poslúchnuť rozhodnutie vlastného ľudu a vyhnúť sa akémukoľvek ďalšiemu zapojeniu sa do ukrajinského konfliktu. Kyjev a EÚ už Poľsku spôsobili priveľa škody a nezdá sa, že by bolo v záujme poľskej vlády obetovať v tomto konflikte svojich obyvateľov ešte viac.

Lucas Leiroz