OPOZÍCIA UKÁZALA, ŽE NEMÁ ANI LÍDRA, ANI PROGRAM

Nemám čas zaoberať sa každým šašom v slovenskej politike, ale ak ma na „kauze“ Alojza Hlinu niečo prekvapilo, tak to bolo pozorovanie, že opoziční predstavitelia sú z jeho správania prekvapení. Lojzo Hlina si predsa pričuchol k partičke OĽANO oveľa skôr ako k Šipošovmu saku. On s týmito podivínmi do politiky vstupoval na ich kandidátke, potom sa síce s Matovičom rozhádal, ale on nie je iný, exhibicionizmus a demagógiu má v svojej politickej DNA.

Včera na opozičnej demonštrácii sa pokúšal ospravedlňovať svoje hysterické správanie tým, že to bolo vraj len „malé zaváhanie, ktoré sa stáva, ako keď strojom trhne, a potom to ide“. Ibaže on mal tých „malých zaváhaní“ vo svojej politickej kariére priveľa. Akurát netrhol strojom, ale textilom, keď v septembri 2013 fyzicky napadol poslanca Smeru Martvoňa tak, že mu roztrhol sako, chytil ho pod krk a zvalil ho medzi parlamentné kreslá. O dva roky neskôr, keď staval múr z tehál pred dverami jednej firmy, napadol privolanú policajnú hliadku tak, že tá ho bez váhania zrazila na zem ako vagabunda a skončil v cele predbežného zaistenia. To si naozaj niekto myslí, že bitkár Lojzo neschopný sebaovládania sa polepší a svoje výčiny bude donekonečna ospravedlňovať infantilnými výhovorkami, že on je len taký „oravský bača“?

Včerajšia opozičná demonštrácia dopadla ako fiasko. Napriek tomu, že predseda SaS Branislav Gröhling ešte na obed v Sobotných dialógoch sľuboval, že tam budú stáť všetci lídri, napokon tam stál len on sám, ostatní neprišli. Vyšinutý Nikita Slovák potom musel k počtu účastníkov pridať nulu, inak by sa naozaj trápne zdôvodňovalo, že na dlho očakávanú a médiami propagovanú demonštráciu všetkých opozičných strán prišlo len niekoľko stoviek ľudí. A to šéf liberálov celkom vážne na TA3 tresol, že ľudia tam prišli, aby prejavili spontánnu radosť z toho, že je opozícia jednotná. Ale to ste si pomýlili dobu, pán Gröhling, „za jednotu strany a ľudu“ sa manifestovalo v minulom režime.

Ešte horšie to bolo s posolstvami, ktoré odzneli z protestu. Keď už boli ľudia unavení zo skloňovania Fica vo všetkých pádoch, Mária Kolíková sa to pokúsila ozvláštniť pokrikom „Konev musí ísť dole“ – no hoci to zopakovala ako zaklínadlo štyrikrát, dav neskandoval. A tak vo vzduchu viac ako inokedy visela otázka, ktorú kladiem opozičným lídrom už tri roky: ľudia si zaslúžia vedieť, aký máte plán s týmto štátom, čo navrhujete, ako chcete zmeniť Slovensko, ustavičné kydanie na Fica a opakovaný rešerš, ako je tu všetko zle, im už nestačí. Oni najlepšie vedia, ako sa im žije, lepšie ako vy, ktorým musia poradcovia pošepkať ešte aj to, koľko stojí chlieb alebo maslo. Na toto vás ľudia nepotrebujú.

A čo je najdôležitejšie, včerajšie defilé kurióznych postavičiek na Námestí SNP v Bratislave opätovne ukázalo a potvrdilo, že opozícia nemá lídra. Ja viem, že sa za neho pasuje predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ale Matovič ním pohŕda, Gröhling ho nerešpektuje, Majerský ho ignoruje a Naď s ním dokonca cvičí a diktuje mu témy. Lídrom sa však nestávate tým, že ste formálne predsedom najsilnejšej strany, ale že máte potrebnú autoritu, s ktorou viete riešiť pnutia, nedorozumenia a konflikty, ktoré v takom zoskupení vždy prídu. Včerajšok ukázal, že má opozícia od takého stavu poriadne ďaleko.

Eduard Chmelár