KĽUDOVÝ REŽIM…..? NEMOŽNÉ!

Sú ľudia, a zdá sa., že aj ja už patrím medzi nich, alebo im aspoň dobre rozumiem lebo sa s nimi rozprávam, ktorí majú pocit, že vlaňajšia chronická jesenná únava z politiky u nich prešla plynule do zimnej a z nej napokon aj do súčasnej jarnej, a pokračuje ďalej. Politiky je tu totiž priveľa a ak je niečoho priveľa tak to škodí – nielen nervovej sústave, ale aj telesnému zdraviu.

Absolvoval som v týchto dňoch v nemocnici konečne nielen preventívnu prehliadku, asi prvú v živote lebo sa po zdravotnej stránke pokiaľ ide o preventívne zdravotné prehliadky zanedbávam, ale aj takú cielenú a dôkladnejšiu. Bol mi odporúčaný kľudový režim, relax s vitamínmi, s pohybom na čerstvom vzduchu a dostatkom zdravého spánku. To sa ľahko povie….lenže nájde sa tu ešte niekto, kto v tomto štáte dokáže bezstarostne spať aspoň sedem hodín v kuse? Ja nie, a viem, že nie som sám.

Dopriať si kľudový režim je na Slovensku podľa mňa v týchto časoch už nejaký ten rok luxus a v nejednom prípade je to nemožné. Ako si môže priemerne inteligentný človek dovoliť prejsť vo vlastnom záujme do kľudového režimu a aspoň na chvíľu ignorovať politické dianie a jeho zničujúci obraz v médiách a na sociálnych sieťach v krajine, kde zúri studená občianska vojna a oficiálna tlač šíri v systematicky rozdeľovanom národe nonstop nenávisť k seniorom a všetkým, kto si dovolí mať vlastný nemainstreamový názor, kde polovzdelaní aktivisti burcujú ľud k účasti na protestoch na námestiach v národe, v ktorom hysterické penzionované herečky šalejú ako besné z toho, že niekto lucídny so zdravým rozumom volá po mieri a konci vojny na Ukrajine, kde prezident susedného štátu, plného obdivu k banderovcom, hucká Európu proti slovenskému a maďarskému premiérovi, kde sa v tlači organizujú verbálne pogromy proti nezávislým médiám a komentátorom, kde bezcharakterný nímand Matovič vrieska za parlamentným kecpultom ako z reťaze odtrhnutý a štve proti ľuďom, ktorým ten bezočivý darebák nesiaha ani po členky a každý, kto s ním nesúhlasí, je podľa neho mešuge, kde treťotriedni seriálový herci, ktorým v práci nikto nebráni, bojujú ako svorka politických štváčov proti statočnej ministerke kultúry, ktorá nikomu nič neurobila a snaží sa s hŕstkou zodpovedných iba zachrániť to, čo tu ešte z kultúry po progresivistickej devastácii zostalo, a kde si démonizovaný premiér dovolí ísť si s varovným posolstvom pozrieť v Národnej galérii výstavu odporne dekadentného pseudoumenia a spustí sa za to na neho v médiách peklo?

Ako si môže človek dopriať trochu blahodarného kľudového režimu a zdravého, ničím nerušeného spánku, uprostred šialene vyhrotenej nervozity v rozhádanom štáte, kde najnovšie zúri aj akási záhadná slintačka a krívačka, doviata boh vie ako s presnosťou dobre navádzanej strely s dlhým doletom akurát na slovensko-maďarské hranice vraj až kdesi z Ázie, v štáte, kde sa posvätná zem našich predkov stáva núdzovým pohrebiskom tisícok kusov nevinného prežúvavého dobytka a potenciálne chutnej bravčoviny, kde do extrému vydráždení ľudia pomaly nedokážu komunikovať medzi sebou o ničom inom ako o nebezpečnej politickej situácii doma a vo svete. Zisťujem už dlhšie, že sa viacerí v záujme ochrany vlastného duševného aj fyzického zdravia na svoje veľké šťastie inštinktívne zriekli sledovania správ a komentárov v slniečkárskych elektronických médiách. Dobre robia. Lenže ty – nezávislý politický komentátor s množstvom verných čitateľov – si to dovoliť nemôžeš lebo ty na zaslúžený kľudový režim s liečivým efektom nárok nemáš, ak sa nechceš z jedného dňa na druhý mediálne vypariť.

Podstúpil som včera aj nepopulárne gastroskopické vyšetrenie lebo ma celé mesiace trápi citlivý žalúdok. Držal som sa ukážkovo statočne a pochválil ma nielen ohľaduplný lekár, ale aj milá sestrička v slušivom ružovom oblečení. Tu na Kysuciach je našťastie milých a prívetivých ľudí chvalabohu dosť a dostalo sa mi na záver aj upokojenia, že v mojom boľavom žalúdku predbežne nenašli nič, čo by malo akútne vzbudzovať obavy.

Napriek tomu, že mi v ňom už dlho leží nielen gauner Matovič, ale aj celá progresivistická parlamentná opozícia s jej slepým črevom KDH.

Nikomu nechcem vnucovať kľudový režim, hoci si ho všetci ľudia dobrej vôle určite zaslúžime lebo mnohí z nás už majú z politiky a médií nervy na dranc. Pokúsim sa dopriať ho dočasne aspoň sebe, aj keď sa obávam, že sa mi to nepodarí. Život na Slovensku totiž nie je ľahký, dokonca je jeden z najťažších, lebo ako sa v našich končinách vravieva, dobre u nás už bolo. Kedy presne bolo u nás naposledy dobre neviem. Mám také podozrenie, že to bolo pred dobrými štyridsiatimi rokmi, keď sme sa tu mali navzájom všetci radi a v národe vládla svornosť a družnosť. Neboli sme síce veľmi bohatí, ale žilo sa tu slušne. Treba sa vrátiť k zdravému rozumu, inej cesty niet. Inak to tu neskončí happy endom.

Michal Zoldy