Putinom navrhovaná kontrola nad Ukrajinou OSN je dobre mienená, no bude ťažké ju zrealizovať

Pravdepodobnosť, že sa všetko dokonale rozvinie – že BR OSN bude súhlasiť s tým, aby OSN prevzala kontrolu iba nad „rozbitou Ukrajinou“ a bez súhlasu Kyjeva (čím sa rovnalo tichému uznaniu nárokov Ruska), OSN rýchlo zhromaždí potrebné rozsiahle zdroje a potom úspešne zneutralizuje všetok ozbrojený ukrajinský odpor – sú nízke.

Putin vo štvrtok navrhol, aby OSN dočasne prevzala kontrolu nad Ukrajinou s cieľom obnoviť ústavný poriadok po tom, čo Zelenskyj protiústavne zostal pri moci po vypršaní svojho mandátu v máji minulého roka, usporiadaní nových volieb a nakoniec podpísaní mierovej dohody s Ruskom. RT zverejnila dve správy o jeho návrhu tu a tu, zatiaľ čo Wikipedia, ktorá nie je vždy spoľahlivá, ale v tomto prípade je slušná, má informačnú stránku o precedense kontroly OSN nad rôznymi územiami.

Tento kreatívny návrh je založený na zabránení vojenskej eskalácii, ktorá by mohla nasledovať po potenciálnom rozšírení ruskej pozemnej kampane, ak sa jeho maximálne ciele nedosiahnu diplomatickými prostriedkami. Putin to naznačil, keď tiež vo štvrtok vyjadril presvedčenie, že ruské sily čoskoro „dokončia“ svojich ukrajinských nepriateľov. To by znamenalo, že vyššie uvedený scenár by prinútil Ukrajinu kapitulovať za podmienok Ruska, ale mohol by vyvolať prehnanú americkú reakciu, ktorá by ohrozila ich „Nové uvoľnenie napätia“.

Keďže Zelenskyj odmieta vyhovieť Putinovým požiadavkám, zatiaľ čo Trump naňho vyvíjal len obmedzený tlak (či už kvôli okolnostiam alebo pokračujúcej sebakontrole z akéhokoľvek dôvodu), z toho vyplýva, že tento návrh OSN je poslednou nádejou na mierové dosiahnutie cieľov Ruska, alebo si to aspoň Putin myslí. Zjavne verí, že BR OSN schváli jeho žiadosť, urýchlene ju zrealizuje v teréne a potom bude monitorovať a presadzovať prímerie, ako aj následnú demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.

Problém je však v tom, že návrh čelí veľmi hrozivým politickým výzvam. Pre začiatok, každý člen BR OSN okrem Ruska stále považuje Zelenského za legitímneho napriek presvedčivým Putinovým ústavným argumentom o opaku. To by sa muselo zmeniť, kým sa konsenzuálne dohodnú, že OSN prevezme kontrolu nad Ukrajinou bez toho, aby o to Kyjev najskôr požiadal. Pokiaľ ide o túto tému, všetci okrem Ruska uznávajú ukrajinské hranice z roku 2014, čím vzniká ďalší problém.

Rusko nebude súhlasiť s tým, aby OSN organizovala ukrajinské voľby na územiach nárokovaných Kyjevom, ktoré Moskva kontroluje a teraz ich uznáva ako súčasť Ruska, a tiež by mohlo namietať proti tomu, aby OSN organizovala ukrajinské voľby aj na územiach, ktoré si nárokuje Rusko, no zároveň ich kontroluje Ukrajinou. Aj keď USA potichu uznajú všetky alebo časť ruských nárokov, ktoré vyplývajú z vyjadrení Steva Witkoffa v referendách zo septembra 2022, zvyšok BR OSN neurobí to isté a poverí OSN, aby kontrolovala iba „zadnú Ukrajinu“.

Aby sme zhrnuli výzvy Putinovho návrhu v BR OSN, ide o ťažkosti primäť ostatných členov – najmä ruského historického britského rivala –, aby súhlasili s tým, že Zelenskyj je nelegitímny, a potom súhlasili s tichým uznaním ruských nárokov tým, že len povolia kontrolu OSN nad „rozbitou Ukrajinou“. Neexistujú žiadne náznaky, že Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo budú súhlasiť s týmito dvoma predpokladanými predpokladmi. Za predpokladu, že to urobili kvôli argumentácii, stále by tu boli dodatočné výzvy.

Ukrajina by bola najväčším a najľudnatejším územím, nad ktorým kedy OSN prevzala kontrolu. Nikdy predtým OSN neprevzala kontrolu nad tak militarizovaným územím, či už vzhľadom na veľkosť svojich ozbrojených síl (AFU), počet ľudí s vojenskými skúsenosťami a vplyv ozbrojených neštátnych aktérov („neonacistické formácie“, ako ich nazval Putin). Takáto misia by si vyžadovala obrovské množstvo vojakov s mandátom na ozbrojenú akciu, rovnako ako počas konžských misií v 60. rokoch 20. storočia a dnes.

Na rozdiel od Konga by navrhovaná misia OSN na Ukrajine čelila riziku stretu s ozbrojenými silami hostiteľskej krajiny, ak by zasiahla bez súhlasu Kyjeva pod zámienkou obnovenia ústavného poriadku, v takom prípade by jednotky OSN mohli mať vážne problémy, pretože sú porovnateľne menej skúsení. Vysoká pravdepodobnosť, že budú zranení alebo zabití, a to zo strany silne západne vyzbrojených AFU a/alebo neonacistických formácií, by mohlo pozastaviť tieto plány a oddialiť ich rýchlu realizáciu.

Pravdepodobnosť, že sa všetko dokonale rozvinie – že BR OSN bude súhlasiť s tým, aby OSN prevzala kontrolu iba nad „rozbitou Ukrajinou“ a bez súhlasu Kyjeva (čím sa rovnalo tichému uznaniu nárokov Ruska), OSN rýchlo zhromaždí potrebné rozsiahle zdroje a potom úspešne zneutralizuje všetok ozbrojený ukrajinský odpor – sú nízke. To isté platí pre Putinove postkonfliktné očakávania, že tie isté sily OSN, pravdepodobne s novým mandátom, budú potom monitorovať a presadzovať demilitarizáciu a denacifikáciu.

Vzhľadom na tieto hrozivé výzvy pre jeho plány by si nikto nemal robiť nádeje, že sa čoskoro zrealizujú, aj keď je možné, že namiesto toho sa zvažuje drasticky zmenšená alternatíva demilitarizovaného regiónu „Trans-Dneper“ kontrolovaného nezápadnými mierovými silami. Predchádzajúca hyperlinková analýza z polovice januára podrobne rozvádza tento návrh, ktorý sa týka časti Kyjevom kontrolovanej Ukrajiny východne od rieky a severne od Kontaktnej línie.

Zelenského varovanie, že Rusko by mohlo rozšíriť svoju pozemnú kampaň do Charkovskej a Sumskej oblasti, by ho mohlo urobiť oveľa prístupnejším tejto myšlienke, a tak uľahčiť Trumpove snahy postrčiť ho týmto smerom, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť legitimizované v BR OSN. Rusko by mohlo povoliť takúto misiu, ak by o to Ukrajina požiadala v tomto orgáne pod tlakom USA ako prostriedok na predchádzanie údajným ruským plánom prostredníctvom čiastočnej demilitarizácie potvrdenej OSN a výmenou za konečný súhlas s usporiadaním volieb.

Týmto zmeneným a doplneným návrhom by sa prekonali primárne a doplňujúce výzvy pôvodného návrhu. Aby sme čitateľovi pripomenuli, prvá sa týka názorov na úrovni BR OSN, pokiaľ ide o názory ostatných štyroch členov na Zelenského legitimitu a územnú celistvosť Ukrajiny, zatiaľ čo druhá sa týka scenára, že AFU bude vzdorovať akémukoľvek jednostrannému zásahu OSN, ktorý nepožiada Kyjev. Neonacistické formácie sa môžu stále brániť, ale v takom prípade by bolo pre jednotky OSN oveľa jednoduchšie neutralizovať.

Aby bolo jasné, ruské povolenie akejkoľvek Ukrajinou vyžiadanej misie OSN na potvrdenie dobrovoľnej demilitarizácie „Trans-Dnepra“ regiónu by neznamenalo, že Moskva prepožičiava legitimitu Zelenskému alebo Kyjevským územným nárokom, aj keď to môže byť Západom stále uprednostňované. V každom prípade by tento pozmenený návrh posunul Putinove ciele odvrátiť potenciálne nastávajúcu eskaláciu, urobiť z OSN priameho účastníka mierového procesu a vytvoriť vojensko-politické podmienky pre trvalý mier.

Andrew Korybko