Je Čína novým Ruskom alebo je to nový druh bolesti hlavy?

Donald Trump je späť a s ním prichádza aj posun v zahraničnej politike, ktorý trasie perie z Bruselu do Pekingu. Jeho stratégia voči Číne naznačuje, že druhá najväčšia svetová ekonomika teraz zaujíma miesto Ruska ako hlavného nepriateľa Ameriky. Mali by sme sa teda pripraviť na vhadzovanie?

Xi Jinping z Číny, ani v najmenšom Rus. Nešťastie pre Západ. (Foto: Buda Mendes/Getty Images)

Vďaka obchodným vojnám, obmedzovaniu investícií a rastúcemu úspechu s indickým Narendrom Modim vysiela Trump jasný odkaz: Čína, váš čas na vrchole sa skončil. Alebo aspoň taká je myšlienka.

Ale naozaj sa Peking stáva novou Moskvou? Uvrhne tento otras Európsku úniu do chaosu? A čo je dôležitejšie, je Trumpov postoj len rétorikou, alebo má skutočné zuby?

Najnovšie Trumpove kroky proti Číne sú klasické „Amerika na prvom mieste“ v akcii. Zasahuje proti čínskym investíciám do amerických technológií, obmedzuje tok odchádzajúceho kapitálu a zabezpečuje, aby už žiadne americké peniaze neskončili na financovaní vojenských ambícií Pekingu. Toto všetko sa deje pod hlavičkou „národnej bezpečnosti“, čo vo Washingtone zvyčajne znamená „nepáči sa nám, čo robíte, a ideme to predražiť“.

Potom sú tu clá. Trump miluje dobrú colnú vojnu a Čína je opäť v jeho hľadáčiku. Zvažuje aj uvalenie ciel na európske krajiny, ktoré sa odvážia zdaniť amerických technologických gigantov. Výsledok? Potenciálny ekonomický problém nielen pre Peking, ale aj pre Brusel, Paríž a Berlín.

A, samozrejme, je tu aj Taiwan. Zatiaľ čo Bidenova politika bola o strategickej nejednoznačnosti, zdá sa, že Trump uprednostňuje prístup viac „býk v čínskom obchode“. Jeho administratíva naznačila užšiu vojenskú spoluprácu s Tchaj-pejom, čo podľa očakávania dostalo Peking do jedného z jeho obvyklých záchvatov zúrivosti. V Juhočínskom mori očakávajte ďalšie rinčanie šabľami.

Je však Čína novým Ruskom alebo je to nový druh bolesti hlavy? Rusko celé desaťročia hralo rolu obľúbeného zloducha Ameriky. Ale povedzme si úprimne: s ekonomikou menšou ako talianska a armádou z veľkej časti uviaznutou v čase studenej vojny, Moskva nie je globálnou veľmocou ako kedysi. Na druhej strane Čína je úplne iná šelma.

Na rozdiel od Ruska má Čína peniaze, továrne a, čo je najdôležitejšie, technologické výhody, aby mohla byť skutočným vyzývateľom americkej dominancie. Jeho vývoj AI a polovodičový priemysel znervózňujú Silicon Valley a Washington chce spomaliť pokrok Pekingu skôr, ako sa stane nezastaviteľným.

Čína sa teda nestáva novým Ruskom. Je to oveľa nebezpečnejšie. Moskvu možno do istej miery obmedziť sankciami a vojenskými pózami. Na druhej strane Peking sa začlenil do globálnej ekonomiky tak hlboko, že akákoľvek skutočná konfrontácia by prišla za cenu, ktorú by bol ochotný zaplatiť len málokto.

Pre Európu by to mohla byť nočná mora, pretože sa ocitla uviaznutá medzi strýkom Samom a cisárom Xi. Pre Európu predstavuje Trumpova krížová výprava proti Číne dilemu. EÚ už roky obchoduje s Pekingom, pričom nemecké automobilky, francúzske luxusné značky a talianski dizajnéri zarábajú na čínskej strednej triede. Teraz sa však Brusel ocitá medzi skalou a tvrdým clom.

Ak sa EÚ postaví na stranu Washingtonu, riskuje stratu prístupu na jeden z jej najväčších trhov. Ak sa postaví na stranu Číny, riskuje odvetu USA. A priznajme si, Trump nerobí „merané odpovede“. Jeden chybný pohyb a zrazu by mohlo byť v paľbe francúzske víno a BMW.

Medzitým Trumpovo zjavné zblíženie s Vladimirom Putinom pridáva ďalšiu vrstvu zložitosti. Na stole je možná americko-ruská mierová dohoda o Ukrajine – dohoda, ktorá zahŕňa nepohodlné územné ústupky Ukrajiny. Ak sa tak stane, celá európska geopolitická stratégia skrachuje, pričom Washington a Moskva nájdu spoločnú reč práve vtedy, keď sa Brusel snaží udržať tlak na Kremeľ.

A potom máte Modi faktor. Práve keď si Čína myslela, že veci už nemôžu byť oveľa horšie, Trump sa rozhodol urobiť z Indie svojho nového najlepšieho partnera. Jeho stretnutie s Narendrom Modim vo februári nebolo len o podávaní rúk a príležitostiach na fotenie. Bol to jasný odkaz pre Peking, že Washington podporuje Indiu ako novú veľmoc Ázie.

Modi, ktorý nikdy nepremeškal príležitosť na budovanie značky, dokonca vymyslel frázu „MAGA plus MIGA“ (Make India Great Again). Ide však o oveľa viac, než len o kričane chytľavých sloganov.

Americko-indická aliancia by mohla pretvoriť svetový obchod, pričom americké firmy chcú presunúť dodávateľské reťazce z Číny do Indie. Presne o tom je nový koridor Európa – India – Blízky východ: antagonista projektu Pás a cesta. Pre Peking je to zlá správa a Európu to stavia na ďalšie zložité miesto. Drží sa Číny, alebo stávkuje s Indiou?

Trumpova čínska stratégia je odvážna, drzá a ako vždy nepredvídateľná. Mohlo by to prinútiť Peking prehodnotiť svoj ekonomický model, mohlo by to zatiahnuť Európu do obchodnej vojny, ktorú nechce, alebo by sa to mohlo ukázať ako trumpovské divadlo: samá pompéznosť, ale žiadne globálne zemetrasenie.

Jedna vec je istá: časy tichej diplomacie sa skončili. Svet je opäť v geopolitickej telenovele, v ktorej hrajú Trump, Si Ťin-pching, Modi a teraz možno aj Putin, pričom Európa hrá trápneho komparzistu. A to sme len pár mesiacov do druhého funkčného obdobia Donalda. Tak si vezmite pukance. Táto šou sa práve začína.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/02/is-china-the-new-russia-or-is-it-a-new-kind-of-headache/