Strategické výpočty ovplyvňujúce nadchádzajúce stretnutia Trumpa a Putina so Si Ťin-pchingom

Dohoda USA s Čínou bez dohody s Ruskom by bola pre Rusko nevýhodná a naopak, ale žiadna dohoda USA s žiadnou z nich by síce mohla Rusko krátkodobo znevýhodniť, ale dlhodobo by mohla USA poškodiť, ak by viedla k de facto čínsko-ruskej aliancii.

Trumpova nadchádzajúca cesta do Číny koncom tohto týždňa je v prvom rade zameraná na dosiahnutie pokroku v dlhodobo vyjednávanej obchodnej dohode, v ktorej predpokladá inštitucionalizáciu výhod pre USA, zatiaľ čo jeho kolega Si Ťin-pching chce inštitucionalizovať výhody pre svoju vlastnú krajinu. Makroekonomická pozícia USA sa posilnila v dôsledku bilaterálnych obchodných dohôd, ktoré USA uzavreli v minulom roku po celom svete, zatiaľ čo čínska oslabila v dôsledku tretej vojny v Perzskom zálive, ktorá znížila jej dovoz energie po mori.

Napriek tomu absencia uznesenia Trumpovi odoprela dodatočnú výhodu, ktorú sa snažil získať pred stretnutím so Si Ťin-pchingom, a to získanie kontroly nad iránskym energetickým priemyslom, podobne ako získal kontrolu nad venezuelským. Ukázal, že USA dokážu čiastočne blokovať Hormuzský prieliv a ich nová vojenská dohoda s Indonéziou naznačuje plány na to isté aj vo vzťahu k Malacce, takže Trump má viac kariet, ako tvrdia kritici, aj keď je nepravdepodobné, že by Si Ťin-pchinga prinútil k jednostrannej dohode, ako očakávajú jeho podporovatelia.

Podobne relatívna makroekonomická nevýhoda, ktorú Čína utrpela v dôsledku tretej vojny v Perzskom zálive, je vyvážená neschopnosťou USA uzavrieť dohodu s Ruskom o Ukrajine, čo posilnilo ruskú frakciu tvrdej línie, ako je tu vysvetlené, a zvýšilo šance na de facto čínsko-ruskú alianciu. Posledné uvedené pozorovanie nie je špekuláciou, ale potvrdil ho riaditeľ výskumu Valdajského klubu Fjodor Lukjanov s odkazom na to, čo sa dozvedel na poslednej konferencii svojho think-tanku v Šanghaji.

Tvár ruských zástancov tvrdej línie Sergeja Karaganova signalizovala to isté v článku, ktorý znovu publikovala RT. Zdieľaním článku sa zaoberala aj hlavná ruská globálna mediálna spoločnosť a exkluzívne zverejnenie Lukyanovho článku vysiela USA a Číne odkaz, že Rusko by sa de facto mohlo spojiť s Čínou, ak USA nedonútia Ukrajinu a NATO k požadovaným ústupkom v záujme mieru, zatiaľ čo Rusko Číne naznačuje, že by sa mohli spoločne postaviť proti USA, ak s nimi ani jedna strana neuzavrie dohodu.

V tejto súvislosti volebné úvahy pridávajú ďalšiu neistotu do diania o tom, kto by mohol byť prvý, kto s kým uzavrie dohodu a kedy, ak vôbec nejaká bude dosiahnutá. Putin by mohol chcieť dohodu uzavrieť pred ďalšími septembrovými voľbami, aby pomohol vládnucej strane udržať si väčšinu uprostred scenára, že sa jej v dôsledku mnohých výziev, ktoré konflikt priniesol, bude dariť zle. Koniec koncov, po posledných voľbách v roku 2021 povedal, že udržanie väčšiny je nevyhnutné pre stabilný rozvoj, teraz viac ako kedykoľvek predtým.

Čo sa týka Trumpa, chce zmierniť úder, ktorý by mali republikáni utrpieť v novembri, a preto je motivovaný uzatvárať dohody o Iráne, Rusko-Ukrajine a/alebo Číne, aj keby musel robiť kompromisy v citlivých otázkach, ktoré nikdy neočakával. V porovnaní s tým je Putin pod väčším tlakom ako Trump, pretože šanca, že Snemovňa reprezentantov a/alebo Senát kontrolovaný demokratmi prijme relatívne spravodlivú dohodu, je oveľa nižšia, čo prakticky zaručuje, že konflikt bude pokračovať až do roku 2029.

Dôležité je, že Putin odcestuje do Pekingu na stretnutie so Si krátko po Trumpovi, takže budú môcť ako blízki priatelia, ktorými sú, otvorene prediskutovať zodpovedajúce výpočty svojej krajiny predtým, ako sa rozhodnú, čo urobia. Dohoda USA s Čínou bez dohody s Ruskom by bola pre Rusko nevýhodná a naopak, ale žiadna dohoda USA s ktorýmkoľvek z nich by síce mohla Rusko v krátkodobom horizonte znevýhodniť, ale v dlhodobom horizonte by mohla USA poškodiť, ak by viedla k de facto čínsko-ruskej aliancii. Po týchto stretnutiach bude všetko jasnejšie.

Andrew Korybko