Tusk to nazýva „militantnou demokraciou“, keďže odmieta a porušuje rozhodnutia súdov.
Tusk je pripravený zaútočiť na súdnictvo a priznať, že to, čo robí, „nebude spĺňať celý právny štát“. (Foto: Warner Brothers/Getty Images)
Poľský premiér Donald Tusk to teraz zoficiálnil: on a jeho vláda uplatňujú princípy „militantnej demokracie“ na obranu liberálnej demokracie pred jej pravicovou opozíciou. A potvrdzuje to aj jeho minister spravodlivosti Adam Bodnar, ktorý v piatok 27. septembra na X napísal, že neuzná rozhodnutie poľského Najvyššieho súdu, ktoré ruší jeho odvolanie z funkcie národného prokurátora vlani v januári, pre chýbajúci potrebný súhlas prezidenta.
Bodnar uviedol ako dôvod neuposlúchnutia tohto rozhodnutia jednoducho to, že traja sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí toto rozhodnutie vydali, boli vymenovaní do svojej súčasnej funkcie za predchádzajúcej vládnej koalície pod vedením Právo a spravodlivosť (PiS). Preto podľa neho nie sú skutočnými sudcami, ale „neosudcami“.
Dnešná situácia v Poľsku je taká, že ľavicovo-liberálna vláda vedená bývalým predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom odmieta a porušuje rozhodnutia vydané poľským najvyšším súdom a ústavným tribunálom spolu s rozhodnutiami nižšej úrovne vydanými tými, ktorých nazývajú „neo“. -sudcovia“ (asi jedna tretina všetkých sudcov v Poľsku), ale len vtedy, keď tieto rozsudky nie sú také, aké by si Tusk a jeho ľavicoví liberálni priatelia želali. Uznali napríklad rozhodnutie, ktoré vydali vlani na jeseň takíto „neosudcovia“ na Najvyššom súde, ktorí potvrdili výsledky volieb z 15. októbra, čo im umožnilo vytvoriť väčšinovú koalíciu proti PiS a prevziať opraty vlády.
Je to preto, že pojem „militantná demokracia“ znamená, že liberálne demokracie by mali podniknúť všetky potrebné kroky, aj keď sú protiústavné alebo inak nezákonné, proti tým jednotlivcom, združeniam alebo politickým stranám, ktoré spochybňujú princípy liberálnej demokracie. Je zrejmé, že tí, ktorí majú rozhodovať o tom, ktoré heslá alebo činy podkopávajú základy „liberálnej“ verzie demokracie, sú tí, ktorí majú na to moc a podľa toho konajú, teda vláda.
„Musíme nájsť silu v sebe, keď nemáme účinné nástroje, vlastnú silu a odhodlanie,“ povedal Donald Tusk na konferencii „Cesty z ústavnej krízy“ 10. septembra 2024 . „Koniec koncov, v prípade exekutívy sme platení za to, aby sme riskovali a robili rozhodnutia, ktoré budete niekedy spochybňovať. V každom prípade budem pokračovať v takýchto rozhodnutiach s plným vedomím rizika, že nie všetky budú spĺňať kritériá úplného právneho štátu,“ povedal ďalej poľský premiér.
Vodca poľského liberálneho tábora sa teda opäť otvorene odvoláva na princíp prechodnej spravodlivosti, ktorým sa on a jeho priatelia vrátane úradujúceho ministra spravodlivosti Adama Bodnara oháňali od minuloročnej volebnej kampane. Podľa ich názoru je to nevyhnutné na obnovenie demokracie a právneho štátu v Poľsku.
Vláda zjednotenej pravice pod vedením Právo a spravodlivosť bola pri moci osem rokov vďaka tomu, že ju poľskí voliči dvakrát poverili absolútnou väčšinou v Sejme, a to v rokoch 2015 a 2019. Prezident Andrzej Duda, ktorý dvakrát po sebe vyhral aj prezidentské voľby, v rokoch 2015 a 2020 je zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) a vo funkcii zostane do budúceho roka.
Počas tých ôsmich rokov vlád Zjednotenej pravice urobila ľavicovo-liberálna opozícia neuveriteľné množstvo hluku, dokonca prinútila Európsku úniu, aby zadržala desiatky miliárd eur sľúbenej postpandemickej pomoci Poľsku a sankcionovala ich krajinu vysokými dennými pokutami. Presnejšie, pred vytvorením koalície, ktorej vláda 13. decembra zložila prísahu s Donaldom Tuskom ako premiérom (už tretíkrát), sústavne obviňovali Zjednotenú pravicu z porušovania princípov právneho štátu, o ktorých Donald Tusk teraz tvrdí, že právo porušiť sám seba.
Ústredným bodom obvinenia proti vláde zjednotenej pravice bolo, že zmenila spôsob menovania 15 sudcov v Národnej súdnej rade krajiny (Krajowa Rada Sądownictwa, KRS). Tí sudcovia, ktorí majú väčšinu v 25-člennej KRS, sú teraz volení Sejmom tak, aby to malo umožniť, aby niektorých z týchto sudcov vybrala opozícia, no ich voľbu bojkotovali tí, ktorí sú dnes vo vláde, takže ich všetkých vybrala bývalá parlamentná väčšina zjednotenej pravice. Týchto 15 sudcov pred zmenou menovalo sudcovsk3 kolegium.
KRS je orgán zodpovedný za navrhovanie kandidátov na sudcovské funkcie prezidentovi Poľska. Podľa zákona môže zablokovať aj odvolávanie predsedov a podpredsedov súdov ministrom spravodlivosti. Myšlienkou reformy súdnictva z roku 2017 bolo dať parlamentu – a teda aj poľským voličom – vplyv na to, kto bude mať na starosti dohľad nad súdnictvom, po desaťročiach chronického korporativizmu, ktorý od pádu komunizmu v rokoch 1989 – 1990 zabezpečil častejšie ako beztrestnosť pre neschopných a skorumpovaných. Umožnila tiež starým komunistickým sudcom zostať na svojich miestach, často na najvyšších sudcovských postoch, vrátane Najvyššieho súdu krajiny.
Pre ľavicovo-liberálnu opozíciu, ako aj pre ich politických priateľov v Bruseli však bola reforma zjednotenej pravice útokom na nezávislosť súdnictva a podľa nich musia byť všetci sudcovia vymenovaní po reforme z roku 2017 odvolaní, bez ohľadu na ústavný princíp neodvolateľnosti sudcov.
Poľský premiér Donald Tusk a jeho minister spravodlivosti Adam Bodnar predstavili 6. septembra predpoklady pre návrh zákona o postavení sudcov, ktorí boli vymenovaní alebo povýšení do vyšších funkcií po roku 2017.
Podľa plánovaných opatrení si postavenie zachovajú len sudcovia, pre ktorých to bolo ich prvé vymenovanie po absolvovaní Národnej školy súdnictva a prokuratúry. Pokiaľ ide o zvyšnú skupinu, niektorí sudcovia, ktorí boli po roku 2017 povýšení do vyšších funkcií, budú vrátení do predchádzajúcich funkcií a budú disciplinárne stíhaní. Ostatní, aby zostali vo funkcii, budú musieť urobiť vyhlásenie, že svoje rozhodnutie ľutujú. Potom sa vrátia na súd a budú môcť znova súťažiť o rôzne pozície.
Ohlásený návrh zákona, ktorého cieľom je „obnoviť právny štát“ po reformách súdnictva odhlasovaných poľským parlamentom v roku 2017, sa dotkne približne tretiny poľských sudcov, teda približne 3 500 sudcov. Čo sa týka tých 3500 sudcov, ide o otvorené porušenie ich nezávislosti.
Keďže prezident Andrzej Duda by nepochybne vetoval takýto protiústavný zákon, Tusk 6. septembra tiež povedal, že vláda bude musieť s plánovaným návrhom zákona počkať do budúcoročných prezidentských volieb.
Medzičasom však od začiatku roka prebehla vlna personálnych zmien ministra spravodlivosti Adama Bodnára na čele najdôležitejších súdov krajiny, často za pochybných právnych podmienok a po prevzatí kontroly nad prokuratúrou po nezákonnej výmene (vykonanej bez požadovaného súhlasu prezidenta Poľska) národného prokurátora.
Na odvolanie predsedu alebo podpredsedov daného súdu musí minister spravodlivosti najskôr získať súhlas kolégia sudcov tohto súdu, a to väčšinou hlasov. Ak tento súhlas nezíska, môže sa obrátiť na Národnú súdnu radu (KRS), ktorá má potom možnosť zablokovať rozhodnutie ministra spravodlivosti dvojtretinovou väčšinou hlasov. Ak tak neurobí, môže minister spravodlivosti pokračovať vo svojom rozhodnutí.
Namiesto dodržania tohto postupu však v niektorých prípadoch, keď sudcovia súdu odmietli dať zelenú jeho rozhodnutiu, Bodnar následne suspendoval niektorých sudcov sediacich na tomto súde a prinútil kolégium sudcov, aby znovu hlasovalo, ale bez ich pozastavených kolegov, takže že by mohol mať väčšinu na svojej strane.
V iných prípadoch Bodnar len ignoroval negatívne stanovisko sudcov k zámeru odvolať predsedu súdu, ako to bolo vo februári, keď odvolal sudcu Piotra Schaba z funkcie predsedu varšavského odvolacieho súdu, ktorý je najvyšším v krajine, dôležitý odvolací súd.
Poľský ombudsman Marcin Wiącek, ktorý na tomto poste nahradil Bodnara, vyjadril pochybnosti o zákonnosti postupu ministra spravodlivosti. Podľa Wiąceka sú tieto postupy otázne z dôvodu nedostatku dostatočných záruk na ochranu predsedov a podpredsedov súdov pred svojvoľným odvolaním pred uplynutím ich zákonného obdobia.
Podľa poľského práva môže minister spravodlivosti počas funkčného obdobia odvolať predsedu a podpredsedu súdu v prípade hrubého alebo trvalého neplnenia svojich povinností, alebo ak je ich zotrvanie vo funkcii inak nezlučiteľné so zákonom. dobro výkonu spravodlivosti.
Vo väčšine prípadov však motív, ktorý minister Bodnar uviedol na odvolanie predsedu alebo podpredsedov súdu, bol ten, že boli vymenovaní po reforme z roku 2017 alebo že podporili kandidáta do reformovanej Národnej súdnej rady (KRS). a že v tejto situácii je ich pokračovanie vo funkcii „nezlučiteľné s dobrom výkonu spravodlivosti“.
Od polovice decembra do polovice júna začal Adam Bodnar podľa informácií zverejnených na webovej stránke poľského ministerstva spravodlivosti 79 konaní na odvolanie predsedov a podpredsedov súdov v celej krajine a vymenoval 62 predsedov a 49 podpredsedovia okresných súdov, krajských súdov a odvolacích súdov.
Len vo Varšave Bodnar v júli odvolal viac ako tucet prezidentov a viceprezidentov. Je príznačné, že podpredseda okresného súdu, ktorý nariadil okamžité prepustenie opozičného poslanca Marcina Romanowského, rezignoval, ako povedal, pre prílišný politický tlak. Romanowski bol zatknutý Bodnarovými prokurátormi v rozpore s jeho imunitou ako člena Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Tieto zdanlivo politicky motivované čistky budú mať nepriaznivé dôsledky nielen pre nezávislosť poľského súdnictva, ktorá je teraz otvorene porušovaná v mene „militantnej demokracie“, ale aj pre bežných občanov. Jedným z príkladov sú tisíce prípadov hypotekárnych úverov, ktoré banky v minulosti poskytli vo švajčiarskych frankoch, čo spôsobilo nafúknutie splácaných súm spolu s neskorším nárastom franku na poľský zlotý. Vo väčšine prípadov poľské súdy na základe rozhodnutí Európskeho súdneho dvora uspokoja zákazníkov a nútia banky splácať veľké sumy z týchto úverov.
Väčšina sudcov takzvanej úprimnej divízie varšavského krajského súdu však bola vymenovaná po roku 2018. Navrhovaná „čistka“ súdnictva ohlásená 6. septembra je skutočnou drámou pre mnohých ľudí zruinovaných bankami. V skutočnosti, keď vláda spochybňuje ich legitimitu ako sudcov, nielenže môžu banky napadnúť rozhodnutia, ktoré sú pre nich nevýhodné, a žiadať ich zrušenie, ale predovšetkým nastanú roky ďalších prieťahov v rozhodovaní prípadov. Toto je len jeden príklad, ale to isté sa stane v mnohých iných oblastiach života a podnikania, čo, mimochodom, nevyhnutne negatívne ovplyvní uplatňovanie práva EÚ v Poľsku (argument často uvádzaný inštitúciami EÚ na zasahovanie do justičný systém v krajinách ako Poľsko, Maďarsko alebo Rumunsko).
Politické zasahovanie do súdnictva sa netýka len biča, ale aj mrkvy. Existuje napríklad veľmi znepokojujúci prípad katolíckeho kňaza Michała Olszewskeho, ktorý bol zatknutý tesne pred Veľkou nocou v nehoráznych podmienkach a už viac ako pol roka je zadržiavaný na základe veľmi pochybných obvinení, v prípade, ktorý sa zdá byť politicky motivovaný .
Stalo sa tak na príkaz špeciálneho tímu prokurátorov, ktorý vytvoril nezákonne vymenovaný národný prokurátor na vyšetrenie použitia peňazí z takzvaného Fondu spravodlivosti za predchádzajúcej vlády. Za účelom predĺženia vyšetrovacej väzby Olszewského po uplynutí lehoty na konci augusta, ktorú uložil varšavský odvolací súd, Bodnarova prokurátorka len doplnila obžalobu o veľmi kuriózne obvinenie z účasti na organizovanej zločineckej skupine, založené na tom, že podľa nich ministerstvo spravodlivosti bolo skutočne organizovanou zločineckou skupinou pod vládou Spojených práv. Keďže jeho nadácii bola poskytnutá dotácia na vybudovanie centra pre obete násilia, Olszewski je teraz obvinený z prania špinavých peňazí od organizovanej zločineckej skupiny.
No, sudca nižšieho súdu, ktorý sa podvolil žiadosti prokurátorov a predĺžil väzbu Olszewského napriek skoršiemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, sudkyňa Magdalena Wójcik z varšavského krajského súdu bola krátko nato povýšená do funkcie predsedníčky 8. trestného senátu svojho súdu, ktorý je najväčším takýmto súdom v Poľsku. Možno to bola len náhoda, no treba poznamenať, že tento súd patril medzi tie, ktorých predsedu a štyroch podpredsedov v júli vymenil minister spravodlivosti Adam Bodnar.
Donald Tusk a ďalší členovia jeho koalície otvorene hovoria, že neuznávajú legitimitu Ústavného tribunálu, a preto nebudú uplatňovať jeho rozhodnutia. Obzvlášť znepokojujúce je, že takéto otvorené porušovanie našej národnej ústavy a princípov právneho štátu v mene „militantnej demokracie“ otvorene podporujú elity v Bruseli.
Jedným z nedávnych príkladov takejto podpory bolo, ako povedala podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová Bodnarovi koncom augusta počas verejnej diskusie v kampuse Poľska budúcnosti organizovanej Občianskou platformou premiéra Donalda Tuska. , že robí skvelú prácu, keď sa snaží napraviť poľské súdnictvo, a že mu verí, pretože je pripravený stratiť popularitu. Jourová sa v minulosti v Európskej komisii preslávila tým, že predstierala obranu európskych hodnôt a právneho štátu v Poľsku a Maďarsku.
Teraz lepšie vidíme, čo ona a ďalší členovia Komisie mysleli európskymi hodnotami a právnym štátom: hodnoty a vláda jej ľavicovo-liberálneho tábora v celej Európskej únii, bez ohľadu na demokraciu a skutočný právny štát. zásady.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.