EÚ stále smeruje k okraju útesu, ale pomalšie

EÚ stále smeruje k okraju útesu, ale pomalšie

EÚ stále smeruje k okraju útesu, ale pomalšie 620 330 Doktor

Revolúcia je odložená – ale nie nevyhnutne zrušená. Teraz, keď sa blížia konečné výsledky parlamentných volieb do EÚ, je čas zhodnotiť, čo môžeme očakávať v nasledujúcich piatich rokoch.

Vlažné pivo na vlažné večierky (Foto: Johannes Simon/Getty Images)

Po prvé, aj keď došlo k posunu doprava, nebol taký masívny, ako sa pôvodne predpokladalo. Namiesto toho, aby sa rozhodli pre pravicovú vlnu, veľkými víťazmi sú „vlažné“ konzervatívne strany, ktoré v parlamente tvoria Európsku ľudovú stranu (EPP). Dve pravicové frakcie, konkrétne skupina Konzervatívci a reformisti a skupina Identita a demokracia, budú mať navyše 12 zo 720 kresiel, kým EPP bude silnejšia o 13 kresiel.

To znamená, že najvýznamnejšie znamenie, že do Európy prichádza zmena, nenastane. Ursula von der Leyen zostane pravdepodobne predsedníčkou Európskej komisie a mnohé zo samovražedných politík EÚ, od zelených dohôd až po masovú migráciu a nadmernú reguláciu, budú pokračovať.

Európa smeruje k útesu, ale namiesto zmeny kurzu sa voliči rozhodli mierne zošliapnuť plynový pedál. Smer je stále rovnaký, len sa tam dostaneme o niečo neskôr.

Nemecká AfD sa po takmer sebazničujúcich týždňoch pred voľbami umiestnila na druhom mieste so sociálnymi demokratmi za konzervatívcami. Strana, ktorá mala v prieskumoch takmer 22 percent, sa zdá, že teraz získala okolo 14 percent voličov, čo je nárast o 3,2 percenta, ale stále je sklamaním.

Strana takmer skolabovala, keď najvyšší kandidát strany Maximilian Krah musel prerušiť svoju kampaň a AfD bola vylúčená z ID skupiny v Európskom parlamente kvôli Krahovemu komentáru k Waffen-SS a obvineniam zo špionáže a korupcie.

Čo však stranu pravdepodobne ešte viac zranilo, bol vznik ľavicovej nacionalistickej strany len pred šiestimi mesiacmi, Alliance Sahra Wagenknecht (BSW). Táto nová strana, vedená pani Wagenknechtovou, charizmatickou postkomunistkou, odzrkadľuje postoje AfD v otázke migrácie a jej postoj k Rusku (obe strany chcú obmedziť alebo zastaviť pomoc Ukrajine a rokovať s Moskvou), pričom je o niečo viac ľavicová v ekonomických otázkach.

Zelení síce stratili približne 8 percent, no budú naďalej určovať agendu nemeckej politiky, najmä preto, že Konzervatívna strana Friedricha Merza nevylúčila, že po najbližších federálnych voľbách do nemeckej vlády bude vládnuť so Zelenými v koaličnej vláde v Bundestagu.

Čo je však pozoruhodné, je hlasovanie mládeže. Najmä Zelení už nemôžu brať hlasovanie mládeže za samozrejmosť. Medzi 16 až 24-ročnými zelení stratili 23 percent, čím sa ich počet v tejto vekovej skupine znížil len na 11 percent, zatiaľ čo AfD získala 17 percent (plus 12 percent).

V Rakúsku, kde je už pri moci koalícia zeleno-konzervatívcov, sa Strana slobody (FPÖ) po prvý raz vo federálnych voľbách dostala na prvé miesto: Očakávania však, že získajú 27 až 30 percent hlasov namiesto konečný počet 25,5 percenta, len 0,8 percenta pred Konzervatívnou stranou. Silný výsledok, ale nie revolúcia vo voľbách.

Najvýraznejšie výsledky pochádzajú z Francúzska, kde Marine Le Penová získala so svojím Rassemblement National (RN) dvakrát viac hlasov ako Macronov zoznam Besoin d’Europe. Macron sa rozhodol vypísať predčasné voľby na 30. júna a 7. júla s najväčšou pravdepodobnosťou dúfajúc, že ​​v takejto kampani Francúzi stratia odvahu vlastného presvedčenia a opustia Le Penovú, alebo – čo by strategicky dávalo väčší zmysel – bez premiéry a predsedníctvo ani veľmi silná frakcia RN nemohla veľa urobiť, takmer určite sklamalo voličov, ktorí by sa potom mohli vrátiť k Macronovi alebo podobnej postave.

Veci by boli iné, ak by sa Le Penovej strane podarilo dosiahnuť absolútnu väčšinu, čo by prinútilo Macrona vymenovať Jordana Bardellu za premiéra.

Trend týchto volieb posilnil pravicu, ale je nepravdepodobné, že povedú k výraznej zmene spôsobu, akým sa robí politika v Bruseli. Ešte nejaký čas potrvá, kým sa prejavia dôsledky týchto volieb, no je šanca, že tí, ktorí dúfali v skutočnú zmenu, budú sklamaní.

Zdroj: EU still heading toward a cliff edge, but more slowly (brusselssignal.eu)