Elektrické siete v Európe nie sú vhodné na „energetickú transformáciu“

Elektrické siete v Európe nie sú vhodné na „energetickú transformáciu“

Elektrické siete v Európe nie sú vhodné na „energetickú transformáciu“ 620 330 Doktor

Kľúčovou súčasťou Zelenej dohody EÚ je nahradenie energie uhľovodíkov (fosílnych palív) elektrickou energiou. A to prostredníctvom elektriny, ktorú má vyrábať slnko, vietor a voda. Znamená to, že sa zrušia najefektívnejšie energetické rozvodné siete, a to plynovody a preprava vykurovacieho oleja, nafty, benzínu a iných druhov ropy. Všetka energia by teraz mala prichádzať k spotrebiteľom cez rozvodné siete. Plánovači a politici však na problémy s tým spojené naozaj nemysleli.

Plán má dve vážne nevýhody. Jedným z nich je, že bezpečnosť dodávok zrazu závisí len od jednej distribučnej siete namiesto niekoľkých. Druhou je, že je potrebné masívne posilniť zostávajúcu elektrickú sieť, čo nebude také jednoduché. Nové vysokonapäťové vedenia sa už teraz ťažko realizujú kvôli environmentálnym predpisom. Siete pre spotrebiteľov sú väčšinou podzemné a pod povrchom ciest. Ich rozširovanie je preto zložité a nákladné.

Nie je preto divu, že plány rozvodných sietí mnohých európskych krajín nedosahujú príslušné politické ciele pre veternú a solárnu kapacitu do roku 2030, ako sa uvádza v analýze.

Nová analýza energetického think-tanku Ember zistila, že niekoľko európskych krajín by mohlo čoskoro čeliť nedostatku vnútroštátnych energetických sietí, pretože sa vyrába viac solárnej a veternej energie, ako tieto siete dokážu poňať.

Ako ukazuje Anna Fleck zo spoločnosti Statista na obrázku nižšie, Španielsko, Francúzsko a Poľsko sú len niektoré z krajín, ktorých energetické siete nesplnia príslušné politické ciele pre veternú a solárnu kapacitu do roku 2030.

Z 26 krajín, ktoré Ember skúmal v tomto porovnaní, 11 nebude mať dostatočnú kapacitu na očakávanú veternú a solárnu expanziu, ak sa implementujú súčasné plány rozvodnej siete.

Tento model však nie je celoeurópsky: zistilo sa, že niekoľko plánov rozvodných sietí úzko súvisí s cieľmi v oblasti obnoviteľnej energie a v štyroch krajinách sú ešte ambicióznejšie (Chorvátsko, Dánsko, Fínsko a Holandsko).

Podľa autorov správy posledné menované krajiny prijali „rozumný prístup, ktorý lepšie pripraví prenosové siete na možné budúce zvýšenie národných cieľov“.

Analytici Ember sa domnievajú, že nesúlad medzi sieťovými plánmi a politickými cieľmi je pravdepodobne spôsobený časovým oneskorením medzi vytvorením národnej politiky a vypracovaním sieťových plánov, pričom dodávajú, že súčasný nedostatok kapacity sieťového plánu je spôsobený predchádzajúcimi politickými cieľmi.

Deficit kapacity je problematický, ako vysvetľujú autori správy:

„Pretože zvýšenie kapacity siete trvá oveľa dlhšie ako poskytovanie veterných a solárnych projektov, siete nemusia byť pripravené zvládnuť veľkosť budúcich nárastov.

Je to spôsobené vyššie opísanými problémami pri rozširovaní energetických sietí. To sťaží dosiahnutie cieľov energetickej politiky alebo im dokonca úplne zabráni .

Problém, ktorý ešte neprenikol do povedomia zodpovedných a ktorý je v spomínaných dvoch analýzach tiež ignorovaný, sú trafostanice a rozvodne. Existujúce zariadenia vyžadujú modernizáciu a rozšírenie. Aj tu treba počítať s úzkymi miestami a enormnými nákladmi, v neposlednom rade z dôvodu značných materiálových požiadaviek.

Plány EÚ sa ukážu ako neuskutočniteľné a spôsobia obrovské hospodárske škody.

Zdroj: https://tkp.at/2024/04/12/stromnetze-in-europa-ungeeignet-fuer-energiewende/