Posledný vojak EÚ opustí Mali 18. mája po rozhodnutí nepredĺžiť mandát tamojšej výcvikovej misie EÚ (EUTM).
Očakáva sa, že odchod EÚ vytvorí vákuum, ktoré Rusko zaplní tak, ako to urobilo v iných krajinách v regióne Sahel.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a minister zahraničných vecí a spolupráce Mali Abdoulaye Diop sa zúčastňujú na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní v Moskve, Rusko, 28. februára 2024. EPA-EFE/MAXIM SHIPENKOV
Mali a jeho západoafrický susedia sú bohaté na nerasty a sú strategicky dôležité.
Počas rozhovorov, ktoré sa konali koncom marca, EÚ nedokázala nájsť spoločnú reč v otázke udržania vojenskej prítomnosti v regióne.
Francúzsko, ktoré bolo po desaťročia vedúcim európskym hlasom vo vojenských záležitostiach v západnej Afrike, je teraz proti ďalším angažmánom v Mali.
Keďže na predĺženie misie bola potrebná jednomyseľnosť, 11-ročná vojenská prítomnosť sa teraz skončí 18. mája.
Cieľom misie bolo vycvičiť miestne sily vo vojenských zručnostiach.
Vlády regiónu zápasia s bezprecedentným nárastom džihádistického terorizmu a pozoruhodným rozšírením obchodovania so zbraňami, drogami a prisťahovalcami.
Na vrchole misie hostili EÚ a OSN v regióne tisíce európskych vojakov, ale EUTM Mali má v súčasnosti len 160 vojakov, z toho 134 Španielov.
Attempts to undermine the military coup in Niger will be seen as “a declaration of war”, junta governments operating in Mali and Burkina Faso have stated. https://t.co/LRhMtAwoaq
— Brussels Signal (@brusselssignal) August 1, 2023
V decembri 2023 stiahla OSN z Mali 14 000 príslušníkov mierových síl OSN s modrými prilbami, z toho 1 000 Nemcov.
Zastavili sa aj európske nasadenia v Nigeri.
Sťahovanie nasledovalo po sérii revolúcií v afrických krajinách, kde všetky nové režimy zaujali nepriateľské postoje voči Európe, a najmä voči Francúzsku : starému kolonizátorovi, ktorý si zachoval veľkú prítomnosť.
Namiesto spoliehania sa na Francúzsko hľadali nové režimy podporu inde, najmä v Rusku, ktoré ponúklo poslať svojich Wagnerových žoldnierov do „čistého domu“ a zbaviť sa rebelov aj džihádistov, bez nepríjemných otázok týkajúcich sa dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii alebo ľudské práva.
V rovnakom čase, keď EÚ oznámila svoj plán úplne opustiť Mali, Rusko a Mali oznámili, že budú užšie spolupracovať. Povedali, že posilnia spoluprácu v boji proti terorizmu. Stalo sa tak po útoku na halu Crocus v Moskve z 24. marca, pri ktorom zahynulo najmenej 137 ľudí.
Putin a malijský prezident plukovník Assimi Goita tiež diskutovali o posilnení „spolupráce v energetických, poľnohospodárskych a ťažobných projektoch“, informoval Kremeľ.
Za posledné dva roky pomohli Wagnerovi žoldnieri malijským ozbrojeným silám znovu dobyť územie od islamistov a povstalcov Tuaregov.
Rozhodnutie EÚ zastaviť výcvikovú operáciu v Mali podnietil Wagnerov rastúci vplyv.
Francis Béhanzin, bývalý komisár pre politické záležitosti, mier a bezpečnosť Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), 27. marca vydal varovanie pred rastúcou hrozbou terorizmu v regióne Sahel.
„Neexistuje žiadna koordinácia; žiadna koordinácia národnej stratégie, politická koordinácia, spolupráca vo vojenskej operácii,“ lamentoval Béhanzin, generál vo výslužbe. „Veci sa každým dňom zhoršujú.“
ECOWAS, regionálna politická a ekonomická únia krajín v západnej Afrike, je čoraz viac jedinou africkou silou, ktorá sa snaží zachovať mier a bezpečnosť.
Junty kontrolujúce Niger, Mali a Burkinu Faso opustili blok po tom, čo na každú z nich uvalili „nelegitímne, neľudské a nezodpovedné“ sankcie po tom, čo tri vojenské vlády prevzali moc, uviedli v spoločnom vyhlásení v januári.
No napriek rastúcemu ruskému tlaku zostáva teroristická aktivita v regióne Sahel vysoká. Miestne odnože Al-Kájdy alebo Islamského štátu ovládajú rozsiahle oblasti, z ktorých boli vládne orgány vyhnané.
Prisťahovalectvo do Európy tiež pochádza zo Sahelu. Obchodníci s ľuďmi využívajú hrozby terorizmu, represie, nestability a nedostatku ekonomických vyhliadok.
Európska rada spustila misiu EUTM Mali v januári 2013 v reakcii na žiadosti o pomoc vtedajšieho malijského prezidenta a na mandát od Bezpečnostnej rady OSN. Cieľom tejto misie bolo cvičiť a radiť malijskej armáde, zvyšovať jej schopnosť bojovať proti terorizmu a chrániť územnú celistvosť krajiny.
Súčasne Francúzsko iniciovalo operáciu Serval, neskôr premenovanú na Barkhane, nasadenie vojenských síl na boj proti džihádistom podnikajúcim vpády na severné územia Mali a na zabránenie im zmocniť sa hlavného mesta Bamako.
O viac ako desať rokov neskôr sa EÚ aj Francúzsko stiahli, pričom pozorovatelia sa pýtali, čo presne dosiahli.
The West African and East Mediterranean migratory routes experienced the highest rises in illegal border crossings into the EU in the first two months of this year, up 541 per cent and 117 per cent respectively, according to the EU's border agency Frontex. https://t.co/BMISqjkrdx
— Brussels Signal (@brusselssignal) March 15, 2024
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/03/eu-troops-depart-mali-giving-moscow-free-rein-in-the-sahel/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.