5 krajín, kde by v roku 2024 mohlo vypuknúť násilie

Niektoré z týchto krajín sa potýkajú s tlejúcimi nepokojmi, ktoré by mohli prepuknúť tento rok a dostať sa do centra pozornosti celosvetovej pozornosti.

Žiaľ, rok 2023 bol na globálnej scéne násilný. Medzi Izraelom a Hamasom v Gaze vypukla vojna, ktorá viedla k smrti tisícov Palestínčanov a stoviek Izraelčanov vrátane mnohých detí na oboch stranách. A vojna medzi Ruskom a Ukrajinou pokračovala bez prestávky.

V dôsledku zamerania sa na tieto dva konflikty iné krajiny upustili od radaru mnohých ľudí. Niektoré z týchto krajín sa však potýkajú s tlejúcimi nepokojmi, ktoré by mohli vypuknúť v roku 2024 a dostať sa do centra pozornosti celosvetového záujmu.

Takže, kde by sme sa mali pozerať v budúcom roku? Tu je päť krajín, kde by sa podľa mňa občianske konflikty alebo nepokoje mohli zhoršiť a potenciálne viesť k násiliu.

Mjanmarsko

Mjanmarsko upadlo do chaosu v roku 2021, keď vojenský prevrat zvrhol demokraticky zvolenú vládu vedenú Aun Schan Su Ťij a vyvolal rozsiahle občianske protesty, ktoré nakoniec prerástli do ozbrojeného odporu.

Krajina, ktorá je domovom 135 etnických skupín, málokedy poznala mier. Roky pred prevratom prebiehal občiansky konflikt nízkeho stupňa medzi armádou a niekoľkými menšinovými etnickými skupinami, ktoré sa dlho pokúšali o kontrolu nad prírodnými zdrojmi vo svojich regiónoch a nezávislosť od štátu.

To explodovalo po prevrate, keď sa etnické milície spojili s prodemokratickými bojovníkmi z Bamarskej väčšiny, ktorí protestovali proti junte.

Ich odpor eskaloval koncom roka 2023 koordinovanou severnou ofenzívou, ktorá spôsobila armáde najvýznamnejšie straty za mnoho rokov.

Povstalci získali kontrolu nad mestami a dedinami na severovýchodnej hranici s Čínou, vrátane kontroly nad kľúčovými obchodnými cestami. To viedlo k obnoveniu bojov v západnom štáte Rakhine, ako aj v iných oblastiach.

Húževnatosť odporu týchto menšinových skupín, spojená s odmietnutím armády robiť kompromisy, naznačuje, že občianska vojna v krajine sa môže v roku 2024 značne zhoršiť a znovu získať medzinárodnú pozornosť.

Mali

V Mali, krajine v turbulentnom regióne Sahel v Afrike, napätie eskalovalo počas roku 2023 a teraz hrozí, že prepukne do rozsiahlej občianskej vojny.

Mali už dlho bojuje s povstaleckými aktivitami. V roku 2012 padla malijská vláda pri prevrate a moc na severe prevzali Tuaregskí povstalci podporovaní islamistickými militantmi.

Mierová misia OSN bola založená v roku 2013 s cieľom priniesť stabilitu do Mali. Potom v roku 2015 kľúčové povstalecké skupiny podpísali mierovú dohodu s vládou Mali.

Po dvoch ďalších prevratoch v rokoch 2020 a 2021 vojenskí dôstojníci upevnili svoju moc a povedali, že obnovia úplnú územnú kontrolu štátu nad celým Mali. Režim trval na tom, aby sa mierová misia OSN stiahla z krajiny, čo sa aj stalo v júni 2023. Následne vypukli násilnosti medzi armádou a povstaleckými silami v súvislosti s budúcim využívaním základní OSN.

V novembri armáda, údajne podporovaná ruskou skupinou Wagner, prevzala kontrolu nad strategickým severným mestom Kidal , ktoré tuaregské sily držali od roku 2012. To podkopáva krehký mier, ktorý vládne od roku 2015.

Je nepravdepodobné, že armáda opäť získa úplnú kontrolu nad všetkými oblasťami na severe ovládanými povstalcami. Zároveň povstalci sú nabudení. Keďže mierová dohoda z roku 2015 je už takmer mŕtva, v roku 2024 môžeme očakávať zvýšenú volatilitu.

Libanon

V roku 2019 vypukol v Libanone rozsiahly občiansky protest proti vodcom, ktorí boli vnímaní tak, že neriešia každodenné potreby obyvateľstva.

Situácia sa naďalej zhoršovala, s rekonštrukciou vlády, eskaláciou hospodárskej krízy a masívnou prístavnou explóziou, ktorá odhalila korupčné praktiky.

Medzinárodný menový fond v septembri kritizoval Libanon za nedostatočnú ekonomickú reformu. Libanonskej vláde sa tiež nepodarilo dosiahnuť dohodu o vymenovaní prezidenta, ktorý je už viac ako rok neobsadený.

Hrozí podkopanie krehkého usporiadania rozdelenia moci v Libanone, v ktorom sú kľúčové politické posty premiéra, hovorcu a prezidenta pridelené sunnitským moslimom, šiitským moslimom a kresťanským maronitom.

Najnovšie hrozilo, že vojna medzi Izraelom a Hamasom sa prenesie aj do Libanonu, ktorý je domovom militantnej skupiny Hizballáh, ktorá tvrdí, že má armádu 100 000 bojovníkov. Dôležité je, že to ohrozuje cestovný ruch ako kľúčovú nádej na oživenie hospodárstva Libanonu.

Tieto faktory môžu v roku 2024 urýchliť vážnejší ekonomický a politický kolaps.

Pakistan

Od nezávislosti Pakistanu v roku 1947 hrá armáda v politike intervenčnú úlohu. Hoci sú pakistanskí vodcovia volení vo voľbách, vojenskí predstavitelia ich občas odstavili od moci.

V roku 2022 sa pakistanský premiér Imran Khan dostal do nemilosti pakistanských militantných vodcov. Následne bol v parlamentnom hlasovaní zbavený moci a neskôr zatknutý na základe obvinení, ktoré sú podľa jeho priaznivcov politicky motivované.

Po jeho zatknutí vypukli celoštátne násilné demonštrácie – prejav hnevu voči armáde, ktorý bol kedysi nemysliteľný.

Pakistan tiež čelí rozšíreniu nestability v susednom Afganistane a zvýšenému počtu teroristických útokov. K týmto bezpečnostným výzvam sa pridala hospodárska kríza a pretrvávajúce náklady spôsobené ničivými záplavami v roku 2022.

Očakáva sa, že vo februári 2024 sa v Pakistane budú konať parlamentné voľby, po ktorých sa očakáva, že súčasná vojenská dočasná vláda prevezme moc späť pod civilnú vládu. Mnohí pozorne sledujú armádu. Ak k tomuto odovzdaniu moci nedôjde, alebo dôjde k prieťahom, môže dôjsť k občianskym nepokojom.

Srí Lanka

Srí Lanka čelila v roku 2022 oslabujúcej hospodárskej kríze, ktorá viedla ku kritickému nedostatku paliva, potravín a medicíny. Občianske protesty spôsobili, že vtedajší prezident Gotabaya Rajapaksa utiekol z krajiny. Rýchlo ho nahradil súčasný prezident Ranil Wickemesingh.

Stabilita sa vrátila v roku 2023, keď Srí Lanka začala vykonávať ekonomické reformy ako súčasť dohody o záchrane s Medzinárodným menovým fondom. Neriešila sa však rozšírená nespokojnosť s politickými elitami a základnými hybnými silami ekonomických ťažkostí krajiny. Voľby sa majú do konca roka 2024 uskutočniť aj na Srí Lanke. Zatiaľ čo úradujúci Wickremesingh bude pravdepodobne kandidovať na druhé funkčné obdobie, má nízke dôveru verejnosti. Je vnímaný ako príliš blízky skorumpovaným politickým elitám.

Táto nespokojnosť by mohla viesť k obnoveným protestom – najmä ak by sa ekonomika opäť zakopla – v zopakovaní situácie, ktorá viedla k zosadeniu Rádžapaksu v roku 2022.

Zdroj: https://www.commondreams.org/opinion/5-countries-violence-2024