Opätovné vymenovanie von der Leyenovej nepravdepodobné

Opätovné vymenovanie von der Leyenovej za šéfku EK je „zo dňa na deň menej pravdepodobné“.

Kampaň Von der Leyenovej na opätovné vymenovanie „bude oveľa drsnejšia a polarizujúca“ ako predchádzajúce súboje o tento post, tvrdí politológ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová môže byť po júnových voľbách do Európskeho parlamentu znovu vymenovaná do svojej funkcie, no jej kampaň je už na tekutých pieskoch.

Druhé obdobie EK pod vedením Von der Leyenovej sa zdá byť „menej pravdepodobné zo dňa na deň“, povedal profesor práva Európskej únie Alberto Alemanno v Paríži 25. marca.

Von der Leyenová oznámila svoju kandidatúru na druhé funkčné obdobie 19. februára. Zatiaľ čo predsedov EK na jedno funkčné obdobie bolo veľa, viacnásobné funkčné obdobia sú vzácnosťou.

José Manuel Barroso získal druhé funkčné obdobie v roku 2008. Jacques Delors sa v rokoch 1988 a 1992 úspešne uchádzal o druhý a tretí mandát.

Podľa politológa Nicolaia von Ondarzu z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti Von der Leyenovej „volebná kampaň bude oveľa drsnejšia a polarizovaná“ ako predchádzajúce súboje o post.

Povedal, že súčasná šéfka EK má na druhé funkčné obdobie len obmedzenú podporu zo strany vlastnej Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá v súčasnosti ovláda 178 zo 705 kresiel v europarlamente.

Na straníckej konferencii v Bukurešti, ktorá sa konala 7. marca, získala len 80 percent hlasov, napriek tomu, že bola jedinou kandidátkou, čo znamená, že 20 percent ju nepodporilo.

Delegácie z Francúzska a Slovinska dali pred stretnutím jasne najavo, že jej ponuku nepodporia, ale tajné hlasovanie zdvojnásobilo predpokladanú mieru nesúhlasu.

„Ursula von der Leyen je menšinou vo svojej vlastnej strane,“ napísal v ten deň francúzsky komisár Thierry Breton a dodal: „Zdá sa, že samotná EPP neverí svojmu kandidátovi.

Von der Leyenová má napäté vzťahy aj so šéfom EPP Manfredom Weberom, ktorý sa pripojil k právnej výzve Európskeho parlamentu proti rozhodnutiu EK uvoľniť 10 miliárd eur vo financovaní pre Maďarsko.

Neistá je aj podpora zo strany lídrov v Európskej rade, kde sa bude po voľbách do Európskeho parlamentu hlasovať o novom predsedovi EK.

Prvky z ľavého aj pravého spektra sa ju pokúsili zničiť.

Liberáli a socialisti čoraz viac spochybňujú vedenie Von der Leyenovej.

„Odsudzujeme konzervatívne a liberálne strany, ktoré umožnili krajnej pravici vzostup k moci,“ uvádza sa v manifeste Strany európskych socialistov, ktorá vo februári nominovala 70-ročného luxemburského komisára Nicolasa Schmita za svojho hlavného kandidáta. Oslovenie strany EPP smerom k pravicovým stranám bolo „urážkou našich hodnôt a našej európskej histórie“, pokračoval manifest.

Zelení môžu mať tiež vlastný záujem vidieť jej zlyhanie.

„Ak sa jej nepodarí byť znovu zvolená, komisárka [z Nemecka] prejde na stranu Zelených“ na základe nemeckej koaličnej dohody, uviedol Mac Viskanic, politický poradca v Európskom parlamente.

Okrem toho, aby vyhrala druhý mandát, musí Von der Leyenová čeliť dvom ďalším kľúčovým prekážkam.

Prvým je rastúca sila eurokritických skupín Identita a demokracia (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

Predpokladá sa, že ECR, ktorá „môže“ spolupracovať s Von der Leyenovou, získa v parlamentných voľbách 84 kresiel. ID, ktoré vyhlásilo, že tak neurobí, by malo podľa prieskumov verejnej mienky z 22. marca získať 83 . Dnes ich majú 62, respektíve 73.

Druhá je samotná Von der Leyen.

Nielenže nikdy nespustila výraznú celoeurópsku kampaň, ale ako predsedníčka EK žije, pracuje a spí na 13. poschodí budovy Berlaymont v Bruseli – a robí to od roku 2019. Na niektorých to pôsobí odlúčeným dojmom od reality.

Spolieha sa na malý okruh poradcov, akým je napríklad jej dlhoročný vedúci kabinetu Bjoern Seibert, s ktorym je stále v kontakte na rozdiel od iných komisárov. Jej súčasný šéf komunikácie Jens-Alexander Flosdorff by mal viesť kampaň za znovuzvolenie.

Jej svet je čisto bruselský, nesúperí politicky na iných zhromaždeniach mimo „bubliny“.

Je úradníčkou EÚ druhej generácie – jej otec Ernst Albrecht sa v roku 1958 stal jedným z prvých úradníkov EÚ a prvých 13 rokov strávil v bruselskej štvrti Ixelles, kde študovala on na Európskej škole.

Teoreticky by sa mala zúčastniť siedmich predvolebných podujatí v rôznych krajinách, najmä v máji, vrátane živých diskusií s vedúcimi kandidátmi iných politických skupín EÚ. Zatiaľ nie je jasné, či to urobí. Napriek tomu, ak to urobí, aspoň jazykovo nebude mať príliš veľký problém; päť zo šiestich kandidátov hovorí po nemecky, rovnako ako ona.

Zdá sa, že súčasná predsedníčka EK tiež nespôsobuje veľkú búrku v online priestore; Účet X kampane Von der Leyenovej, @vonderleyen_epp, mal 26. marca iba päť príspevkov a 2 305 sledovateľov.

Aj keď možná politická záchrana môže pochádzať zo spojenectva s novým stredopravým Európskym parlamentom, každé takéto začínajúce porozumenie sa už stalo terčom útoku pravice aj ľavice.

Zo strany ID, hlásateľka francúzskeho národného zhromaždenia Marine Le Penová kritizovala taliansku premiérku Giorgiu Meloni pridruženú k ECR, zjavne za to, že sa snažila postaviť sa ako prijateľná tvár rastúcej stredopravice a fungovala ako partnerka s von der Leyenovou.

„Giorgia, musíš povedať pravdu! Podporíte Ursulu Von der Leyenovú alebo nie?,“ napísala Le Penová 23. marca.

„Verím, že povieš. Taliani majú právo to vedieť.

„Verím, že jediní v Taliansku, ktorí budú proti tomuto znovuzvoleniu a ‚eurokracii‘, budú Matteo Salvini a Lega Salvini,“ dodala.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/03/von-der-leyens-re-election-as-ec-chief-less-likely-by-the-day/