WEF odhalilo nekompetentnosť lídrov EÚ

  • Doktor
  • Nekomentované

WEF odhalilo nekompetentnosť lídrov EÚ

WEF odhalilo nekompetentnosť lídrov EÚ 620 330 Doktor

Svetové ekonomické fórum odhaľuje nekompetentnosť európskych lídrov

Kopanie do Svetového ekonomického fóra (WEF) je momentálne populárne.

Odhliadnuc od utopického myslenia, prevažná väčšina účastníkov podujatia prejavuje dôsledný postoj k snahe zlepšiť svet.

Vysoká eurokratka zistila, že má problém odpovedať na jednoduché otázky počas vysoko postaveného panelu o umelej inteligencii na výročnom valnom zhromaždení Svetového ekonomického fóra. (EPA-EFE/OLIVIER HOSLET)

Organizátori WEF tiež jasne brali vážne obvinenia, že konferencia predstavuje globalistickú eko-komoru, pričom v tohtoročnej verzii, ktorá sa skončila 19. januára, sa objavilo množstvo disidentských hlasov. Veci sa zlepšujú.

WEF nám tiež ponúka vzácnu príležitosť nahliadnuť za oponu, politicky povedané. Uvidíme, ako svetoví lídri navzájom spolupracujú. Dáva nám to šancu vidieť, akí kompetentní a šikovní sú naši lídri. Aký majú prehľad o problémoch sveta a ako by chceli, aby sa riešili.

Pre Európanov to znamená, že majú príležitosť vidieť, aká je naša elita úplne zbytočná.

Sledovať podpredsedníčku Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Veru Jourovú na paneli 360° o predpisoch AI na konferencii bolo ako sledovať autonehodu v spomalenom zábere.

Panelová diskusia, v ktore sa objavila spolu s vysokými predstaviteľmi administratívy prezidenta USA Joea Bidena a singapurskej vlády, bolo venované skúmaniu súčasného stavu rozvoja umelej inteligencie (AI) z politického, legislatívneho a ekonomického hľadiska.

Na papieri mala prítomnosť Jourovej zmysel. Zatiaľ čo jej eurokratský titul komisárky „pre Hodnoty a transparentnosť“ nehovorí práve o odkaze na technológiie, česká politička je úzko zapletená do blokového zákona o umelej inteligencii, ako aj do iných častí digitálnej regulácie vrátane zákona o digitálnych službách.

Napriek takejto zjavnej kvalifikácii sa dojem veľmi rýchlo pokazil. Len pár sekúnd po paneli moderátor Ian Bremmer požiadal komisárku, aby otvorila diskusiu – ale nie rozprávaním o tom, čo Európska únia v súčasnosti robí v súvislosti s kontrolou a reguláciou AI – ale všeobecnejšie načrtnutím stavu technológie na celom svete.

„Načrtnite nám prosím bez toho, aby ste hovorili, povedzme, o Európe,“ požiadal ju a odovzdal slovo európskemu politikovi.

Mala to byť pomerne jednoduchá požiadavka. Jourová sa predsa výrazne angažuje v regulácii AI. Určite by bola schopná dlho hovoriť o súčasnom stave technológie v širšom zmysle bez toho, aby sa musela opierať o reč Komisie?

Aj tak by ste si to mysleli.

Jourová namiesto toho, aby odpovedala na otázku, ktorá jej bola položená, hovorila len o Európskej komisii a jej rôznych snahách obmedziť AI. To rozhorčilo Bremmera, ktorý ju rýchlo prerušil a poukázal na to, že komisárka úplne ignorovala jeho inštrukcie.

„Takže, pretože je to prvá otázka, dám vám druhú šancu,“ povedal čoraz rozhorčenejší Bremmer a znova zdôraznil, že chce jej názory na to, ako sa „regulácia darí mimo Európy“.

S odstupom času to už mal v tej chvíli vzdať. Druhý pokus Jourovej odpovedať na jeho otázku dopadol rovnako zle ako prvý, pričom Jourová sa tentoraz okrajovo venovala témam o európskom GDPR, a nie o medzinárodnom vplyve AI.

To stačilo na to, aby sa Bremmer konečne dostal za hranu, pričom moderátor rýchlo schmatol povestný mikrofón od eurokratky a podal ho Aratimu Prabhakarovi, riaditeľovi Úradu pre vedu a techniku Bieleho domu.

„Hrozí mi, že tu zlyhám,“ povedal americkému predstaviteľovi a prakticky ho prosil: „Arati, pomôž mi.

„Povedzte mi o regulácii AI na celom svete a o tom, kam sa podľa vás práve teraz dostávame,“ povedal v snahe prinútiť ho, aby uspel tam, kde zlyhala roztžitá eurokomisárka.

Na rozdiel od Jourovej, Prabhakar nesklamal. Bidenov aparátčík bol schopný s ľahkosťou a dlho hovoriť o rôznych zložitostiach v súvislosti s AI na medzinárodnej úrovni a o tom, kam táto technológia smeruje. Podarilo sa mu dokonca objasniť stanovisko EÚ k regulácii AI, čím sa prítomnosť Jourovej zdanlivo stala zbytočnou.

To isté platilo aj pre ďalších dvoch panelistov, Josephine Teo, singapurskú ministerku pre komunikáciu a informácie a Brada Smitha, podpredsedu spoločnosti Microsoft. Všetci traja boli počas panelovej diskusie mimoriadne výreční a ponúkli vzácne pohľady na súčasný stav hry s AI, ako aj možné spôsoby, ako môžu vlády s výzvami naložiť, pokiaľ ide o koexistenciu s novou technológiou.

Tým len neschopnosť Jourovej odpovedať na základné otázky vyzerala ešte žalostnejšie.

Tu je nevyvrátiteľná pravda: Jourová mala byť schopná diskutovať o téme rovnako do hĺbky ako jej neeurópski kolegovia. Ona nie je obyčajnou byrokratkou alebo politikom, ale je komisárka na čele jedného z najväčších finančných blokov na svete.

Jej názory na AI budú doslova formovať EÚ na ďalšie desaťročia, bez ohľadu na predpisy, ktoré nakoniec napíše, pravdepodobne definujú vzťah celého 27-členného bloku k tejto technológii na dlhšie časové obdobie. Možno aj navždy.

A napriek tomu to na WEF vyzeralo, že o tejto téme nemá ani potuchy.

Zbabrané vystúpenie Jourovej v panelovej diskusii bolo vrcholom európskej neschopnosti na tohtoročnom summite WEF, no zďaleka to nebol jediný príklad.

Naľavo a napravo, vyšších predstaviteľov európskych orgánov alebo členských štátov prekonali dôvtipnejší odborníci z vlád mimo EÚ a zo súkromného sektora.

Nemeckého vicekancelára Roberta Habecka zostrelili obchodní lídri počas panelu o mieste Európy v novom ekonomickom svetovom poriadku, jeho zúfalé pokusy brániť európsku energetickú politiku zdvorilo uzemnilo jeho okolie.

Cár Európskej komisie pre Zelenú dohodu Maros Šefčovič sa pristihol, že je grilovaný ostatnými, prečo bruselskej byrokracii trvá roky, kým uvedie na trh určité produkty šetrné k životnému prostrediu, napriek zjavnému záväzku EÚ k „zelenej“ energii.

Dokonca aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa ocitla v obkľúčení Davosu. Hoci bola pozvaná, aby na konferencii predniesla špeciálny prejav, keďže mala tú česť otvoriť diskusiu, túto úlohu namiesto toho zdvorilo odmietla, a posunula ju čínskemu premiérovi Li Qiangovi.

Druhý najvyšší predstaviteľ prezidenta Si Ťin-pchinga využil svoj čas na pódiu na zastretú kritiku EÚ a jej nedávneho vyšetrovania „zeleného exportu“ z Číny. Takéto pokusy obmedziť šírenie čínskych zelených technológií podľa neho neprispievajú ku globálnej spolupráci.

To von der Leyenovej nebolo po vôli. Po Liovom prejave sa predsedníčka EK rozhodla otvorene zaútočiť na Čínu kvôli jej vlastným pokusom obmedziť obchod, najmä pokiaľ ide o materiály z vzácnych prvkov.

„Skutočnosť, že Čína teraz začala pripravovať kontroly vývozu germánia, gália a grafitu, nie je budovaním dôvery,“ povedala pre WEF Klausovi Schwabovi po tom, čo skončil s Li.

Aj keď to bola možno oprávnená odveta, Von der Leyen vďaka tomu nevyzerala dobre. WEF nie je miestom pre ohnivú rétoriku. Dokonca aj Javier Milei, argentínsky liberálny prezident, si pomyslel, že bude lepšie, opomenúť niektorého zo svojich politických oponentov menom počas svojho virálneho prejavu 17. januára.

V tomto kontexte vyzeral pokus Von der Leyenovej o odvetu nemiestne. Bolo to ešte horšie, pretože Čína je známa svojou drsnou diplomatickou komunikáciou, diplomaciou takzvaného „vlčieho bojovníka“, ktorá často zahŕňa búrlivé výzvy geopolitických rivalov.

Stručne povedané, ak ste z hľadiska diplomacie drsnejší ako Čína, pravdepodobne robíte niečo zle.

Nie každý výkon lídra EÚ bol zlý. Aj keď nie som jeho osobným fanúšikom, je potrebné priznať, že írsky Taoiseach (premiér) Leo Varadkar vystupoval na úrovni vo svojom paneli, aj o AI.

Silný prejav tohto politika zapojeného do Európskej ľudovej strany bol ešte pôsobivejší aj vďaka tomu, že jeho kolegovia v diskusii boli esá v svojej oblasti, vrátane prezidenta pre globálne záležitosti spoločnosti Meta Nicka Clegga a generálneho riaditeľa Inflection AI Mustafu Suleymana.

Udržať sa v takejto miestnosti napriek tomu, že nie ste odborník, si vyžaduje kompetentnosť aj sebadôveru. Írsky premiér si za to zaslúži uznanie.

Ale pravdou je, že Varadkar bol v tomto extrémna vynumka, hoci by to mala byť norma. Pravdou na tohtoročnom WEF je, že európski lídri úplne zlyhali, najmä v porovnaní so svojimi súpermi v Spojených štátoch a Číne.

Odhalili, že sú oveľa menej schopní svojich medzinárodných kolegov v čase, keď je EÚ stláčaná zo všetkých strán.

Ak nemôžeme dôverovať našim lídrom, že sa zúčastnia medzinárodnej konferencie bez toho, aby si neurobili hanbu, ako im môžeme dôverovať, že sú schopní riadiť Európu?

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/01/world-economic-forum-exposes-european-leaders-incompetence/

Napíš komentár
Začni písať