Autor tohto článku Patrick Lawrence je presvedčený, že Bidenovu politiku nerobí Biden sám, úplne neschopný človek, ale že je len figúrkou kliky, ktorá má sama blízko k zbrojárskemu priemyslu. A chce, aby to bolo uznané nielen v Spojených štátoch, ale aj v Ázii a Európe.
Joe Biden bude mať 82 rokov v novembri 2024, keď bude znovu zvolený za prezidenta USA na ďalšie štyri roky. Existuje teória, že klika okolo neho blízka obrannému priemyslu je rada, že má neschopného prezidenta, pod menom ktorého môžu predávať svoju politiku.
Na improvizovanom stretnutí s novinármi na letisku zakričal mediálny korešpondent prezidentovi Bidenovi cez hukot motorov: „Fungujú nálety v Jemene?“ Vrchný veliteľ Ameriky, zjavne vo svojom zvyčajnom zmätku, odpovedal bez mysliac si: „No, keď poviete ‚fungujú‘.., zastavia Húsíov? Nie Budú nálety pokračovať? Áno."
Poďme sa pozrieť na týchto 11 sekúnd, zachytených vo videu, ktoré si môžete pozrieť tu. Záleží mi na tom, aby Európania a iní Neameričania uvidieli tento krátky šot, pretože odhaľuje veci o najmocnejšej politickej osobnosti sveta, ktoré by inak z diaľky nemuseli byť také zrejmé. Tu je jeden z príkladov, do akej miery Biden žije a pohybuje sa v hmle: jeho základná neschopnosť. Je tu jeho vrodená hlúposť v otázkach medzinárodných vzťahov, jeho hlúposť – neviem ako inak to povedať – a nezmysly, ktoré z toho často vyplývajú. V tejto krátkej výmene názorov môžeme vidieť prezidentovu neschopnosť odkloniť sa od toho strnulého, povedal by som nezmyselného, kurzu svojej zahraničnej politiky – akoby jeho zámerom bolo robiť stále to isté (aby som citoval známy výrok) a stále očakávať iný výsledok.
Väčšina Američanov si je dobre vedomá fyzického úpadku Joea Bidena a jeho čoraz zreteľnejšieho mentálneho úpadku. Je to príliš zrejmé na to, aby sme to prehliadli. Vo vyváženom zriadení by bol považovaný za nevhodného na úrad. Ale o týchto veciach sa len zriedka hovorí alebo píše mimochodom, pretože liberálne orgány, ktoré kontrolujú americké médiá, sú odhodlané v novemberi vrátiť ho do úradu. To z neho robí dokonalý prípad, keď sa cisár objaví na verejnosti bez oblečenia. Biden je ako niečo z rozprávky Hansa Christiana Andersona.
Dlho som však premýšľal, či je Bidenov stav viditeľný z jedného alebo druhého oceánu. A povedal by som, že rozpoznateľný pre ostatných - a tiež pochopiť jeho stav. Šokujúca ľahostajnosť Bidenovho režimu k rozkladu amerických inštitúcií a zvyšujúcej sa sociálnej a ekonomickej nerovnosti je dostatočne trpká. Pokiaľ však ide o zahraničnú politiku, jeho neschopnosť je viac než trpká. Je to životu nebezpečné. Vystavuje celý svet riziku novej svetovej vojny, do ktorej budú zapojené viaceré mocnosti s jadrovými zbraňami.
Dovoľte mi poskytnúť krátky zoznam najničivejších prepočtov zahraničnej politiky Bidenovho režimu. V Tichomorí si jeho ľudia z národnej bezpečnosti odcudzili Číňanov dva mesiace po nástupe Bidena do úradu, keď nadávali vysokopostaveným čínskym predstaviteľom kvôli zvyčajným americkým krivdám – demokracia, sloboda tlače, ľudské práva a tak ďalej – ako keby ľudová republika bola treťotriedna moc, ktorá sa musí učiť od Západu. Odvtedy zaviedli kontroly exportu, aby oslabili čínsku ekonomiku v oblastiach, kde je najviac konkurencieschopná, a nespočetnekrát vyprovokovali Peking v otázke Taiwanu.
Za Atlantikom Bidenov režim pred dvoma rokmi na jeseň zničil plynovod Nord Stream, čo bola urážka európskej suverenity, ktorá určite zhoršila dlhé, aj keď tiché odcudzenie kontinentu od Spojených štátov. Teraz Biden priviedol USA do konfliktu, ktorý sa šíri v západnej Ázii (pre nás „Blízky východ“, pozn. red.) – a to na podporu izraelskej genocídy proti Palestínčanom v Gaze. V širšom zmysle Biden rozdeľuje svet na demokracie a autokracie a tvrdí, že tie prvé vedie do vojny proti tým druhým: kto toto môže brať aspon trocha vážne?
Toto je len náčrt ceruzkou, ale nechám to tak. Stačí povedať, že najvýraznejšou črtou Bidenovej zahraničnej politiky je jej dôsledná iracionalita. Otázkou je, ako si to môžeme vysvetliť.
Aby sme začali od začiatku, musíme si položiť otázku, či je Joe Biden skutočne zodpovedný za politiku, ktorú jeho meno predstavuje. V Amerike je niekoľko komentátorov, ktorí dávajú jeho meno do úvodzoviek, ako napríklad „Bidenova“ čínska politika alebo postoj, ktorý „Biden“ zaujal voči Ruskej federácii. To naznačuje, že prezident Biden nie je skutočne zodpovedný za zahraničnú politiku svojej administratívy. Je to figúrka, ktorá prezentuje tieto politiky Američanom a svetu, zatiaľ čo jeho ľudia z národnej bezpečnosti ich diktujú.
Toto je téza, nič viac, pretože americké administratívy sú už mnoho rokov čoraz neprehľadnejšie, a preto je ťažké ich pochopiť. Existujú však dobré dôvody brať túto teóriu vážne, pretože existuje dlhá história, ktorá ju podporuje. Ronald Reagan bol podľa mňa prvým prezidentom modernej doby, ktorého cieľom bolo jasne vysvetľovať politiku, a nie ju formovať. Preto bol Reagan nazvaný „veľký komunikátor“. Bush II, vláda Georgea W. Busha v rokoch 2001 až 2009, zopakovala tento vzor. Samotný Bush bol amatér. Politiku určil viceprezident Cheney, minister obrany Donald Rumsfeld a klika neokonzervatívcov ako Paul Wolfowitz, ktorí obhajovali „celospektrálnu dominanciu“ – v jednoduchom jazyku, impérium, cieľ, ktorý odvtedy žiadna administratíva neopustila.
Bidenových poradcov pre národnú bezpečnosť vedú traja ľudia, ktorí podľa všetkého hrajú rovnaké úlohy. Ide o ministra Blinkena, poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana a riaditeľa CIA Williama Burnsa. S výnimkou Burnsa je problémom týchto ľudí ich odborná spôsobilosť. Blinken a Sullivan sú bezcitní neoliberálni ideológovia, ktorí svoju kariéru pred rokom 2021 strávili v poradných funkciách. Ich súčasné pozície sú ich prvé s manažérskou zodpovednosťou a sú teda značne nad ich sily.
V súvislosti s režimom Busha II je potrebné uviesť ešte jednu vec. Boli to Cheney a Rumsfeld, ktorí v rokoch po 11. septembri spolu s ďalšími neokonzervatívcami presadzovali príšerne arogantnú zahraničnú politiku, ktorá neúnavne ignorovala medzinárodné právo a spravila Spojené štáty tým, čím sú dnes: neistým, zúfalo sa brániacim národom v neskorej imperiálnej fáze, ktorá je hlavnou príčinou globálneho neporiadku, ktorému teraz všetci čelíme. Toto nie je ospravedlnenie pre neporiadok, ktorý Biden alebo „Biden“ urobili. Ide len o zachytenie príbehu.
Skutočným problémom je tu – a podobne ako Bidenova osobná nekompetentnosť sa v amerických mainstreamových médiách spomína len zriedkavo a len okrajovo – je prítomnosť a moc „Deep State“, nevolenej, hlboko nedemokratickej sily, ktorá vládne USA a určuje ich zahraničnú politiku. Dlho som bol opatrný v používaní tohot výrazu. Teraz už nie som. „Deep State“, štát v štáte a jeho vplyv sú realitou, ktorú naliehavo potrebujem priblížiť čitateľom. V mnohých smeroch preniká do politiky Európanov a iných Neameričanov, ako aj režimov, ako je ten Bidenov.
Jeffery Sachs, známy učenec a komentátor, sa týmito otázkami zaoberal v článku uverejnenom 15. januára v Common Dreams. Pod titulkom „Prečo je Joe Biden zlyhaním zahraničnej politiky“ sa Sachs vracia do Eisenhowerových rokov, aby vysvetlil, čo dnes vidíme za našimi oknami. Cituje slávny Eisenhowerov prejav o realite vojensko-priemyselného komplexu, ktorý predniesol, keď sa v januári 1961 odsťahoval z Bieleho domu a nasťahoval sa k Johnovi F. Kennedymu. Tu sa Sachs pozerá v tomto momente dopredu:
„O šesťdesiat rokov neskôr má vojensko-priemyselný komplex pevnú kontrolu nad americkou zahraničnou politikou. …Zahraničná politika sa stala dôvernou záležitosťou, pričom MIC kontroluje Biely dom, Pentagon, ministerstvo zahraničných vecí, výbory pre ozbrojené služby Kongresu a, samozrejme, CIA, z ktorých všetky sú úzko prepojené s hlavnými dodávateľmi obrany. Len výnimočný prezident sa mohol postaviť nekonečnému vojnovému štvaniu tejto gigantickej vojnovej mašinérie.
Bohužiaľ, Biden sa o to ani nepokúša. Počas svojej dlhej politickej kariéry bol Biden podporovaný MIC (Military-Industrial Complex) a na oplátku nadšene podporoval vojny podľa vlastného výberu, masívny predaj zbraní, prevraty podporované CIA a rozširovanie NATO.
Bidenov vojenský rozpočet na rok 2024 láme všetky rekordy a predstavuje minimálne 1,5 miliardy (1 500 miliárd) amerických dolárov na výdavky Pentagonu, CIA, vnútornú bezpečnosť, programy jadrových zbraní vrátane Pentagonu, dotovaný predaj zbraní do zahraničia a iné vojenské záležitosti, výdavky a platby úrokov z minulých vojnových dlhov. Okrem tejto hory vojenských výdavkov vyčlení Biden ďalších 50 miliárd dolárov americkému obrannému priemyslu na dodávky munície pre Ukrajinu a Izrael.
Tieto pozorovania stavajú Bidenovu zjavnú nekompetentnosť do perspektívy, ktorú naliehavo potrebujeme pochopiť. Musíme si položiť otázku, či jeho rôzne duševné a intelektuálne slabosti, vrátane jeho nehodnosti zastávať úrad, z neho robia presne ten typ prezidenta, akého preferujú politické kliky, ktoré cituje Sachs, t. j. „Deep State“, „štát v štáte“. Musíme si položiť otázku, či impérium v jeho neskorej fáze skutočne potrebuje figúrku, ktorá (nesprávne) predstavuje realitu impéria, alebo skôr inšpiratívneho vodcu, ktorý je schopný inšpirovať občanov a iné národy prostredníctvom strhujúcich vízií, aby sa mobilizovali pre lepší svet. Musíme si položiť otázku, či Joe Biden skutočne určuje smerovanie Ameriky, alebo či nemáme na mysli kolektívnu autoritu, ktorá sa volá „Joe Biden“.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.