Diskusia o právach: Rodová agenda bude hlavnou chybou európskych volieb v roku 2024
Gender politika sa stala hlavnou deliacou čiarou súčasnej politiky. Rozpory týkajúce sa LGBTQ agendy sú hlboké, pretože teraz presahujú práva sociálnej menšiny. Ide skôr o základné princípy a spoločenský vývoj, ktorý má vplyv na každého. Ako taká bude zohrávať významnú úlohu v nadchádzajúcich európskych voľbách.
Pochod na: Prehliadka hrdosti vo Varšave EPA-EFE/JAKUB KAMINSKI POLAND OUT
Debata už nie je o rešpektovaní individuálnej identity a možností každého človeka – väčšina európskych spoločností takéto záležitosti našťastie a spravodlivo vyriešila. V súčasnosti sa diskutuje o tom, či sú biologické rody stále relevantné a či tradičná rodina ako inštitúcia, ako aj zásadný rozdiel medzi mužom a ženou, naďalej zadržiavajú vodu vo svete, v ktorom žijeme.
Mnohí veria, že veci zašli príliš ďaleko. Minulý týždeň v Škótsku predložili návrh zákona, ktorý má zabrániť rodičom brániť svojim deťom v zmene pohlavia. Zatiaľ čo neplnoletá osoba nemá dovolené piť, šoférovať alebo voliť, niektorí predpokladajú, že má právo – a je dostatočne zrelá – rozhodnúť sa pre sebapoškodzovanie alebo hormonálnu terapiu. Ak rodičia nesúhlasia, hrozí im až sedem rokov väzenia.
Keďže rodové politiky idú ruka v ruke s hnutím a kultúrou „woke“ a vážne ovplyvňujú to, čo ľudia vo voľbách volia. Podľa postmoderného socialistického prístupu je rodina zodpovedná štátu, ktorý formuje spoločnosť prostredníctvom vzdelávacieho systému, sociálnych pracovníkov, terapeutov, poradcov a zákonov. Konzervatívci si to uvedomujú, aj preto majú námietky voči ideologickému rodovému kultu.
Konzervatívci tiež chápu, že budúcnosť rodiny ako sociálnej inštitúcie je neodmysliteľne spojená s budúcnosťou národov. Nukleárne rodiny odovzdávajú tradície a zachovávajú si tak národnú identitu. Národno-centrické strany a vlády majú tendenciu prijať prísny prístup k požiadavkám LGBTQ – čo často vedie k tomu, že ich európske elity obťažujú a šikanujú. Poľsko a Maďarsko sú dva príklady zásahov EÚ do národných politík, keď nezaškrtávajú požadované progresívne políčka.
Čím vyššia je mocenská úroveň, tým viac sa rodová agenda javí ako zakorenená. V skutočnosti sa zdá, že homosexualita sa v mnohých prípadoch stala aktívom. Minulý týždeň šéfredaktor Le Figaro Guillaume Roquette navrhol, že nového francúzskeho premiéra Gabriela Attala vymenoval Emmanuel Macron z veľkej časti kvôli tomu, že je gay. Jedna vec je zrušiť rozdiely, no úplne iná je zaviesť nové.
Francúzsky prezident sa tiež zapojil do trpkého sporu, ktorý prebieha v Grécku, kde nový zákon udeľuje právo na manželstvo a adopciu párom rovnakého pohlavia. Podľa prieskumov je proti tomuto kroku zhruba 70 percent Grékov. Mnohí sú pobúrení a sadzby Novej demokracie klesajú. Keďže rozhodnutie nedáva pre gréckeho premiéra politický zmysel, médiá naznačujú, že to bol Macron, kto stanovil nový zákon ako podmienku na to, aby bol Kyriakos Mitsotakis spôsobilý na vyšší úrad EÚ.
Rovnako ako v prípade nelegálneho prisťahovalectva sa stále viac Európanov domnieva, že rodová agenda sa zavádza zhora nadol a že s rovnosťou, začlenením a ľudskými právami nemá veľa spoločného. Národno-konzervatívne strany, ktoré sú pred voľbami do Európskeho parlamentu na vzostupe, sú spravidla proti LGBTQ šialenstvu.
V Nemecku je AfD proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, pričom ju vedie Alice Weidelová, ktorá je sama otvorene lesbička, no podporuje registrované partnerstvá. Vo Francúzsku, zatiaľ čo Marine le Penová odsúdila otcove reči proti homosexuálom a zaviazala sa, že nezmení žiadne zákony, ktoré už sú v platnosti. Zostáva však otvorenou kritičkou „gay-lesbickej lobby“ a prisľúbila, že „zachová LGBTQ prozelytizmus mimo škôl“.
Talianka Giorgia Meloni je tiež považovaná za odporkyňu rodovej agendy. Od nástupu do úradu jej vláda okrem blokovania uznávania detí párov rovnakého pohlavia presadila aj legislatívu, ktorá by zakazovala hľadať si v zahraničí náhradnú biologickú matku. Minulý rok na summite G7 v Hirošime kanadský premiér Justin Trudeau označil Meloniovej politiku LGBTQ za dôvod na znepokojenie.
Tí, ktorí si želajú zachovať základy západných spoločností, sú často označovaní za homofóbnych alebo dokonca fašistických. Napriek tomu je to rodová hystéria, ktorá sa stáva čoraz autoritatívnejšou a nerozumnejšou, najmä keď hlása, že celé poňatie ľudských práv – odvodené od osvietenstva a jeho filozofického zakotvenia prirodzených práv – nepodlieha spoločenskému konsenzu a demokratickým rozhodnutiam.
Ľudia v celej Európe reagujú na zriadenie, ktoré si želá presadiť novú spoločnosť, kde už neexistujú dobrí a zlí, správne a nesprávne, národy, pohlavia a Boh – aspoň ten kresťanský. Voľby v roku 2024 budú po prvýkrát po desaťročiach o základoch toho, kto sme a čo znamená Európa. Odmietanie rodovej agendy je vysoko na zozname voličov. Zástancom LGBTQ sa to nemusí páčiť, ale o tom je demokracia.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.