Už som tu o tom pred časom dva razy napísal a včera som si opäť spomenul na to, kto zo mňa vlastne urobil „nacionalistu“. Ak by bolo treba, tie dva príspevky môžem vytiahnuť z môjho archívu, sú dva a pol roka roky staré, ale možno si viacerí na ne pamätáte.
Včera naši mladí hokejisti vypadli v predĺžení zápasu s Fínskom ale držali sa až do konca statočne. Večer hrali Kanaďania s Čechmi a 11 sekúnd pred koncom vyhralo Česko a vyradilo Kanadu. Mierne som držal českému mužstvu už len preto, lebo Kanada má vždy sebavedomia priveľa a tak je dobre, ak im čas od času niekto zrazí hrebienok, ak už ruskí hokejisti hrať nemôžu, čo je jednoznačne na škodu svetového hokeja.
Čiže naši na majstrovstvách sveta juniorov končia a Česi postúpili do semifinále, oba zápasy skončili tesnou výhrou o jeden gól. Spolukomentujúci expert Českej televízie Milan Antoš v návale nadšenia zo šťastného víťazstva: „V Česku je obrovská radosť, pretože Slováci vypadli a my postupujeme ďalej,“ povedal priamo do éteru kolega Roberta Zárubu, čím pobúril poriadnu časť priaznivcov spod Tatier. Toto už bolo veľa aj na bulvárny plátok NOVÝ ČAS. A mňa to vrátilo do napätých čias rozdelenia federácie a pripomenulo mi to arogantné vyjadrenia na našu adresu zo strany českej poslankyne Dagmar Burešovej a herca Jiřího Bartošku, ale nielen ich, bohužiaľ vtedy aj Miloša Zemana a ďalších českých osobností. Samozrejme sa mi vynoril v mysli aj obraz mrzutého Havla. Nuž dobre, takže v Česku je radosť, že slovenskí hokejisti vypadli. Ale život beží ďalej a takéto zauchá sa vedia vrátiť.
Spomínate si na vyjadrenia trénera českých hokejistov po zimnej olympiáde v Salt Lake City keď pre médiá v televíznom rozhovore tréner Čechov Slavomír Lener povýšenecky vyhlásil, že Slováci nikdy zlato nevyhrajú, lebo na to nemajú….. A stačilo len pár mesiacov, vlastne iba tri, a z majstrovstiev sveta vo Švédsku sme sa vrátili so zlatom. Neviem kam vtedy Lener zaliezol, ale muselo to byť kamsi hlboko, lebo ho zrazu nebolo…..Nemám túto českú povýšeneckú mentalitu rád. Bol som ako novinár aktívnym zástancom rozdelenia Československa a ak niečo neľutujem a nikdy ľutovať nebudem, je to rozdelenie federácie. Kadekto smútil a oplakával, ja som sa tešil. Tak normálne, pokojne ľudsky som sa tešil, že sa zbavíme toho večného povýšenectva zo strany našich bratov. Mal som na to dosť osobných skúseností a zážitkov už z detstva a mladosti a mám žiaľ sloniu pamäť. Nemôžem si pomôcť. Federácia mi nechýba….a teraz už vôbec nie. Nielen v športe, ale ani v politike.
Zdroj: Mimi Šramová TG kanál
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.