Nemeckí zamestnávatelia varujú: v dôsledku obáv z deindustrializácie je ohrozených ďalších 300 000 pracovných miest v priemysle

„Vzhľadom na nevyužité výrobné kapacity je len v kovospracujúcom a elektrotechnickom priemysle počas nasledujúcich dvoch až troch rokov ohrozených ďalších 300 000 pracovných miest,“ uviedol Zander.

Nemecký priemysel krváca. EPA/CHRISTOPHER NEUNDORF

Nemecká priemyselná kríza sa môže ešte viac prehĺbiť. Podľa zamestnávateľského zväzu Gesamtmetall hrozí v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov zánik až 300 000 ďalších pracovných miest v kľúčových výrobných odvetviach krajiny.

Táto pochmúrna prognóza, zverejnená 4. novembra, podčiarkuje rastúce obavy v najväčšej európskej ekonomike, ktorá zápasí s vysokými nákladmi na pracovnú silu a energie, slabým globálnym dopytom, konkurenciou z Číny a dlhotrvajúcou štrukturálnou stagnáciou.

Generálny riaditeľ Gesamtmetall Oliver Zander v rozhovore pre Bild varoval, že pretrvávajúce nevyužívanie výrobných kapacít privádza mnohé firmy na pokraj existencie.

„Vzhľadom na nevyužité výrobné kapacity je len v kovospracujúcom a elektrotechnickom priemysle počas nasledujúcich dvoch až troch rokov ohrozených ďalších 300 000 pracovných miest,“ povedal Zander.

„Situácia je katastrofálna. Mnohé spoločnosti bojujú o prežitie a žiadne zlepšenie nie je v dohľade,“ dodal.

Ak by sa tieto straty naplnili, celkový počet zamestnancov v sektore by klesol približne na 3,4 milióna, čo by predstavovalo najnižšiu úroveň zamestnanosti v nemeckom strojárskom a kovospracujúcom priemysle od zjednotenia Nemecka v roku 1990. Zväz odhaduje, že dodatočná ročná strata vytvorenej pridanej hodnoty by dosiahla približne 35 miliárd eur.

Toto varovanie prichádza po tom, čo nemecká priemyselná základňa už utrpela značné straty.

Podľa údajov Gesamtmetall prišiel sektor kovospracujúceho a elektrotechnického priemyslu od roku 2019 približne o 350 000 pracovných miest, čo predstavuje stratu domácej pridanej hodnoty vo výške približne 42 miliárd eur ročne.

Vyjadrenia zamestnávateľského zväzu zaznievajú v čase napätých kolektívnych vyjednávaní s odborovým zväzom IG Metall, ktorý zastupuje pracovníkov v sektore zamestnávajúcom viac ako 3,7 milióna ľudí.

Odbory požadujú zvýšenie miezd o 5 % počas 12 mesiacov, pričom pre nižšie platové triedy žiadajú ešte vyššie navýšenie. Od 1. novembra, keď vypršalo obdobie záväzku sociálneho zmieru v odvetví, organizujú vo viacerých regiónoch varovné štrajky s cieľom prinútiť zamestnávateľov k ústupkom. Podľa IG Metall prerušilo prácu len v centrálnom regióne odborov do 2. novembra viac ako 5 100 zamestnancov. Štrajky zasiahli závody spoločností Opel v Kaiserslauterne, Daimler Truck v Kasseli a Thyssenkrupp Rasselstein v Andernachu.

Zamestnávatelia odpovedali ponukou, ktorá zahŕňa jednorazovú platbu vo výške približne 700 eur v júli 2027 a postupné zvýšenie miezd o 1,3 % od polovice roku 2028 počas obdobia 26 mesiacov. Argumentujú tým, že výraznejšie zvyšovanie miezd by urýchlilo presun výroby do zahraničia a zhoršilo počet firemných bankrotov. Podľa návrhu by spoločnosti s čistou maržou pod 2,3 % mohli jednorazovú platbu odložiť alebo úplne zrušiť.

IG Metall túto ponuku odmietol ako „príliš neskorú, príliš nízku a príliš dlhú“ a uviedol, že by v reálnom vyjadrení znamenala zníženie miezd. Ďalšie kolo rokovaní sa očakáva v druhom novembrovom týždni.

Zander označil požiadavky odborov za „nezodpovedné“ vzhľadom na súčasné makroekonomické problémy. Zároveň zopakoval výzvy zamestnávateľov, aby spolková vláda v Berlíne urýchlene prijala štrukturálne reformy v oblasti daní z príjmov právnických osôb, cien energií a administratívnej záťaže s cieľom zastaviť to, čo predstavitelia priemyslu označujú za postupnú deindustrializáciu.

Zdroj: German employers warn 300,000 more industrial jobs at risk amid deindustrialisation fears – Brussels Signal