Zabudnutý kajúcnik Boris Kaiser

PREDSLOV: KÁĽAVSKÝ V BASE, KAISER NA SLOBODE: SPRAVODLIVSOŤ A LA ČURILLA, LIŠIC A SPOL.

Na Slovensku sa oplatí byť zločincom, pretože iba páchaním ťažkých zločinov máte nádej získať faktickú amnestiu.

Ján Káľavský je v base z pomsty, aby si uvedomil, že proti čurillám a lipšicovcom sa nesmie otvorene vystúpiť.

Kriminálnik Boris Kaiser je na slobode, lebo bol poslušným pudlíkom čuríll a lipšicovcov.

Druhá najvyššie postavená čurilla Ďurka, Lipšicov gestapák Šúrek a špecializovaný jurista Stieranka sa postarali o omilostenie Kaisera, aj keď mu za jedenásť zločinov hrozil trest od 20 do 25 rokov alebo doživotie.

Prečítajte si článok o tom, ako sa Kaiserovi najprv oplatilo páchať ťažké zločiny a potom trčať čurillám a lipšicovcom zo zadku. Iba takýmto spôsobom si na Slovensku zaslúžite beztrestnosť.

———-

Boris Kaiser zaniká pri menách velikánov kajúcnickej profesie, ako sú Slobodník, Sklenka, Makó či Imrecze. O uvedenie do siene slávy kajúcnikov prišiel neodôvodnene. Jeho výkony totiž v ničom nezaostávajú za velikánmi tohto remesla.

Od Kmeťa ku Kaiserovi

Počiatok mnohých udalostí spájaných s vyčíňaním čuríll a lipšicovcov v rokoch 2020 – 2023 sa odvíja od výpovede Pavla Kmeťa, drogovo závislého zločinca a kajúcnika. Na základe Kmeťovej výpovede z roku 2019 bolo zadržaných 25 ľudí, viacerí boli vzatí do vyšetrovacej väzby. Rozsiahla akcia bola namierená proti skupine takzvaných takáčovcov, avšak obvinení a väzobne stíhaní boli aj ľudia, ktorí – ako napríklad advokát Martin Ribár – v žiadnom prípade neboli súčasťou tejto štruktúry.

Kombinácia Kmeťovho udavačstva a ochoty čuríll veriť jeho tvrdeniam mala vážne dôsledky. Okrem iného viedla k zlomeniu predstaviteľa strednej úrovne riadenia takáčovcov Mateja Zemana na spoluprácu. Jeho výpovede mali za následok väzobné stíhanie Ľudovíta Makóa, Dušana Kováčika a ďalších.

Po inej línii Kmeťova spolupráca spôsobila privolenie k spolupráci iného člena takáčovcov Petra Kaňucha, čo bolo zrejme poslednou kvapkou vedúcou k získaniu Borisa Kaisera do košiara čuríll. Medzi takáčovcami zohrával Kaiser v určitom čase dôležitú úlohu, pretože riadil takzvaný čierny výjazd skupiny, mal zodpovednosť za činnosť súkromných bezpečnostných služieb zviazaných so skupinou, zabezpečoval výplaty ochrankárom vedenia partie a koordinoval násilné akcie a aktivity spojené s ničením a poškodzovaním majetku. Kaiser mal priame spojenie s bossmi a podliehali mu výkonné zložky takáčovcov.

Spisy 105 a 149

Čurilly sa motali okolo takáčovcov už od roku 2016, keď bývalý člen skupiny Jozef Walzer, prezývaný Tatranka, sa stal donášačom čuríll s diskutabilnou dôveryhodnosťou. Walzer bol dôvodne podozrivý z rozsiahlej trestnej činnosti, ktorej nikto nevenoval pozornosť, pretože si ho Čurilla a Ďurka osvojili ako dvorného kajúcnika. Získal status chráneného svedka Z pohodlia ochrany štátu sa s veľkou pravdepodobnosťou dopustil vydierania. Samozrejme, bez akejkoľvek zákonnej reakcie čuríll.

Medzi rokmi 2016 až 2020 Ďurka čaroval s vyšetrovacími spismi vedenými v trestnej veci založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov. Vylučoval z pôvodného spisu na samostatné konanie rôzne osoby podľa toho, ako mu to vyhovovalo. Vytvoril v prípade administratívny a právny chaos, až napokon viedol hlavný spis vo veci takáčovcov pod spisovou značkou PPZ-105/NKA-BA2-2019 (ďalej len spis 105) a keď sa postupne začínali pod vplyvom psychologického násilia lámať kajúcnici, založil nezákonný technický spis pod značkou PPZ-149/NKA-BA2-2020 (ďalej len spis 149).

Kaiserov nácvik

Kaiser bol prvýkrát vypočutý v rámci spisu 105 v procesnom postavení obvineného 28. októbra 2019. Poprel spáchanie skutkov a odmietol vypovedať. V tejto fáze trestného konania ho zastupoval advokát Igor Cibula mladší. Zaujímavé udalosti sa odohrali približne o pol roka neskôr, keď si 21. mája 2020 okolo ôsmej hodiny rannej väzobne zadržaného Kaisera vyzdvihla v Leopoldove eskorta čuríll a dopravila ho na tretie poschodie policajného prezídia. Na Kaiserovo výslovné prianie si s ním prišiel podať ruku prokurátor špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek. Zrejme nešlo len o bežné podanie ruky, ale aj o ťapnutie si na faktickú beztrestnosť práve zrodeného kajúcnika. Transport Kaisera z Leopoldova do Bratislavy nemohol trvať dlhšie než hodinu, ale Ďurka s ním začal uskutočňovať výsluch až o 10:20 h. Čo robili viac ako hodinu? O čom sa rozprávali? A prečo o tom nejestvuje písomný záznam?

Ďalšou zaujímavosťou toho dňa je okolnosť, že Ďurka vypočul Kaisera nie ako obvineného, ale v procesnom postavení svedka do cvičného spisu 149. Teda išlo o výsluch bez prítomnosti advokátov iných spoluobvinených, čo nás vedie k ďalšej pozoruhodnej skutočnosti: právnu pomoc na tomto nezákonnom úkone Kaiserovi poskytoval advokát Miroslav Ivanovič, nie Igor Cibula mladší. Približne v rovnakom čase Kaiser podpísal plnú moc na zastupovanie aj advokátovi Michalovi Ciklaminimu, v kauze takáčovci obhajujúceho Kamila Haršányho, osobu dôvodne podozrivú aj z rozsiahlej drogovej činnosti.

Zápisnica o „výsluchu“ Kaisera zo dňa 21. mája 2020 je pomerne neurčitá, málo obsažná a nekonkrétna. Pozostáva dovedna zo šiestich strán, avšak prvých tri a pol strany zaberajú formality. Samotné vyjadrenie svedka je v rozsahu približne jeden a pol strany. Napriek tomu Ďurkovi trvalo vypočutie Kaisera takmer štyri hodiny. Výsluch sa podľa zápisnice začal o 10:20 h. a skončil sa o 14:15 h. V zápisnici nie je vôbec uvedené, že by bol výsluch prerušený napríklad z dôvodu obedovej alebo hygienickej prestávky. Z toho vyplýva, že prinajmenšom oficiálne výsluch trval presne tri hodiny a päťdesiatpäť minút. Ak počítame s eventualitou, že Ďurka je mierne spomalený, je vylúčené, aby mu trvalo zapísanie jeden a pol strany taký dlhý čas.

Na základe uvedených súvislostí je namieste predpokladať, že účelom vypočutia „svedka“ Kaisera nebol výsluch sám osebe, ale príprava na ostré vypočutie do riadneho spisu 105. Načrtnutému predpokladu zodpovedá aj okolnosť, že Kaiser bol cvične, teda nezákonne vypočutý v rámci spisu 149 dovedna štyrikrát. S pribúdajúcim časom boli jeho výpovede rozsiahlejšie, spomínal si na nové detaily, inkriminoval stále väčší okruh osôb. To však neznamená, že cvičné výsluchy nasledujúce po 21. máji 2020 nevykazujú podozrivé znaky.

Napríklad zápisnica zo dňa 26. mája 2020 zachytáva Kaiserovu výpoveď v rozsahu len málo presahujúcu jednu stranu. Napriek tomu mal výsluch bez prestávky trvať presne tri hodiny od 9:00 h. do 12:00 h. Opäť je namieste otázka, prečo výsluch trval tak dlho a čo všetko v Ďurkovej kancelárii odznelo, ale nebolo písomne zachytené v zápisnici. Aj v tomto prípade poskytoval „svedkovi“ Kaiserovi právnu pomoc advokát Miroslav Ivanovič.

Ďalšia cvičná zápisnica o výsluchu „svedka“ Kaisera z nezákonného spisu 149 je datovaná 2. júla 2020. Vyjadrenia vypočúvaného majú približne dve a štvrť strany, čo Ďurkovi trvalo písomne podchytiť presne dve a pol hodiny, pretože výsluch sa údajne začal o 12:30 h. a skončil sa o 15:00 h. a trval bez akéhokoľvek prerušenia. Počas tohto nezákonného úkonu poskytoval Kaiserovi právnu pomoc advokát Michal Ciklamini. Zápisnica z 2. júla 2020 nebola dokonca pôvodne ani len založená do nelegálneho cvičného spisu 149. Čurilly teda nielen viedli nezákonné spisy, ale v nich aj mali neporiadok, respektíve do zväzkov nezakladali nevyhovujúce písomnosti. Zápisnicu sa podarilo objaviť vďaka zaistenej e-mailovej komunikácii čuríll. Konkrétne išlo o textový súbor tvoriaci prílohu správy odoslanej Ďurkom ďalším štyrom čurillám Dunčkovi, Magulovi, Stašovi a Káľavskému.

„Svedok“ a obvinený Kaiser

Na okraj doterajšieho opisu udalostí je potrebné vysvetliť, prečo je v predchádzajúcom texte v súvislosti s vypočúvaním Borisa Kaisera slovo svedok písané v úvodzovkách. Keďže bol v rámci spisu 105 obvinený vo veci takáčovcov, nesmel byť v tej istej veci vypočúvaný ako svedok, aj keď bol výsluch vykonaný v rámci formálne iného spisu s číslom 149. Stále išlo o tú istú vec. Teda o prípad skupiny takáčovcov.

Obvinený a svedok majú v trestnom konaní úplne iné práva a povinnosti. Obvinený smie mlčať a môže aj klamať. Svedok musí hovoriť všetko, čo je mu o veci známe, nesmie nič zatajiť a nemôže ani klamať. Svedok môže odoprieť vypovedať len vtedy, ak by si mohol privodiť trestné stíhanie. Z uvedených faktov vyplýva, že cvičný spis bol nielen neprípustný, ale v jeho rámci čurilly prisúdili Kaiserovi aj nezákonné postavenie svedka.

Na 3. júla 2020 bol naplánovaný výsluch Kaisera v procesnom postavení obvineného, pretože išlo o úkon v rámci riadneho spisu 105. Na výsluch prišli advokáti spoluobvinených, neukázal sa však ani jeden z Kaiserových obhajcov, preto odmietol vypovedať. Úkon sa podľa zápisnice začal o 9:00 h. a skončil sa o 9:20 h. Človek uvažujúci v intenciách zákona by si myslel, že následne bol obvinený Kaiser eskortovaný naspäť do bratislavskej väznice, keďže tam bol nedávno premiestnený z Leopoldova. Lenže všetko bolo inak.

Už o 9:35 h., štvrťhodinu po zmarenom riadnom výsluchu (spis 105) začal Ďurka vypočúvať „svedka“ Kaisera v rámci ilegálneho spisu 149 a, čuduj sa svete, úkonu sa zúčastnil jeho advokát Ciklamini, ktorý len pätnásť minút predtým nemohol byť prítomný na riadnom výsluchu obvineného.

Čo to znamená?

Ďurka si ešte nebol istý, či je Kaiser dostatočne pripravený na ostré spevácke vystúpenie pred advokátmi spoluobvinených. Pár vecí bolo potrebné doladiť. Preto Ďurka požiadal kolegyňu, nižšie postavenú čurillu Slávku Zipserovú, aby ho zaskočila na zmarenom oficiálnom výsluchu obvineného Kaisera, kým on si pripravoval scénu na neoficiálny výsluch svedka Kaisera. Okrem iného využil čas, kým boli advokáti spoluobvinených vo vypočúvacej miestnosti so Zipserovou, na prepašovanie Kaiserovho obhajcu do inej kancelárie, aby ho ostatní kolegovia nevideli a nemohli namietať, že výsluch obvineného sa predsa môže konať, keďže doktor Ciklamini je prítomný v budove policajného prezídia.

Advokát Ciklamini

Rozoberané udalosti by sa nemohli odohrať bez výslovného súhlasu a priamej účasti advokáta Ciklaminiho. Obhajca musel vedieť, že sa podieľa na neodôvodnenom zmarení výsluchu obvineného Kaisera a zúčastňuje sa nezákonného výsluchu svedka Kaisera. Z predkladaných faktov vyplýva záver, že Ciklamini kolaboroval s čurillami na preparácii väzobne stíhaného Kaisera. Ak bol v jeho prítomnosti Kaiser čurillami, prípadne Šúrekom nahováraný na potvrdzovanie vopred vytýčenej, realite nezodpovedajúcej verzie priebehu niektorých skutkov, bol svedkom spáchania trestného činu verejnými činiteľmi. Ak sa aktívne podieľal na nahováraní Kaisera na určitý typ výpovedí, môže byť dôvodne podozrivým zo spáchania závažnej trestnej činnosti.

Porovnajme popísané konanie s prípadom advokáta Martina Ribára. Bol stíhaný za to, že poskytoval klientom advokátske služby a právne rady. Doktor Ribár strávil v neústavnej väzbe 565 dní. Ako je možné, že kým on čelili brutálnej šikane, Ciklamini ani len nemusel vysvetľovať podozrivé okolnosti konverzie jeho klienta Kaiser? Vyvoláva to pochopiteľné otázky a pochybnosti. Obzvlášť, ak zoberieme do úvahy, že spolu s Danielom Lipšicom (ešte v postavení advokáta) a Petrom Kubinom mala trojica obhajcov Michal Ciklamini, Jana Valková a Miroslav Ivanovič družné vzťahy s čurillami. Viď napríklad pozoruhodné konanie Ciklaminiho, Ivanoviča a Valkovej v procese dohadovania kajúcnej transformácie Michala Suchobu.

Pojem „preferovaní advokáti“

Nie je možné obísť ani fakt, že po podozrivých návštevách Kaisera a Zemana na treťom poschodí policajného prezídia si obaja osvojili slovné spojenie dovtedy používané v súvislosti so skupinou takáčovcov len boss Čurilla a jeho úderná päsť Ďurka. Na adresu Martina Ribára, Juraja Almášiho, Mareka Piršela, Romana Balca, prípadne ďalších začali svorne používať označenie preferovaní advokáti. Citovaný zvrat predtým výhradne používali Ďurka s Čurillom. A odrazu sa objaví v repertoári kajúcnych spevákov.

Pojem preferovaný v akomkoľvek gramatickom tvare nie je súčasťou slovníka sociálneho prostredia Kaisera a Zemana. V ich vyjadreniach vždy dominovali slová skupina, partia, takáčovci. Ak niekoho spájali so skupinou, vždy to bolo niečo v zmysle ako chalani zo skupiny, ľudia z partie a ak bola reč o advokátoch, tak hovorili o právnikoch, nie o obhajcoch alebo advokátoch. A už vôbec nehovorili o preferovaných advokátoch. Teda prinajmenšom toto spojenie nepoužívali dovtedy, kým ich nedostal do opatery Ďurka. Tiež je zaujímavé, že Kaiser a Zeman začali operovať s pojmom preferovaní právnici takmer súčasne.

Kaiserova premiéra

Keď si bol Ďurka istý, že Kaiser sa konečne naučil výpoveď tak, ako si to predstavuje, našiel odvahu uskutočniť jeho výsluch aj v rámci spisu 105. Uskutočnil sa 6. augusta 2020. Podľa zápisnice sa úkon začal o 8:40 h. Bol prerušený z dôvodu obedovej prestávky od 11:30 h. do 13:10 h. Napokon bol výsluch ukončený o 15:45 h. Kaiser teda vypovedal a následne po sebe zápisnicu čítal čistého času päť hodín a dvadsaťpäť minút. Protokol má dovedna 21 listov, prvých deväť tvoria formálne náležitosti a poučenia. Samotná výpoveď tvorí jedenásť a štvrť husto popísanej strany. Po nácviku Kaiser spieval ako popredný tenor a odrazu bol Ďurka schopný písomne zachytiť neúrekom strán.

Možno by bol ťukal aj ďalej, ale Kaiser sa posťažoval na fyzické vyčerpanie, preto výsluch pokračoval hneď 7. augusta 2020. Opäť to išlo ako po masle. Výsluch sa začal o 8:40 h. Skončil sa o 11:50 h. Za tri hodiny a desať minút stihol Ďurka, kontrolovaný advokátmi spoluobvinených, zaprotokolovať sedem husto písaných strán. V porovnaní s Kaiserovými cvičnými výpoveďami išlo o komplexné príbehy. Niet divu, príprava Kaisera trvala približne dva mesiace.

Nasledovali aj ďalšie výpovede v rámci oficiálneho spisu 105, avšak ich rozsahu ani obsahu nie je potrebné venovať pozornosť. Už len preto nie, lebo v čase uskutočnenia týchto úkonov nemali advokáti spoluobvinených žiadnu vedomosť o existencii cvičných výpovedí v spise 149. Z tohto dôvodu nemohli Kaisera konfrontovať otázkami ohľadom

• záhadného vývoja jeho výpovedí;
• postupného rozpamätávania sa na detaily;
• rozporov medzi tým, čo hovoril nanečisto, a čo neskôr tvrdil v priebehu oficiálnych výpovedí.

V skratke je možné zhrnúť, že všetko, čo Kaiser hovoril v rámci spisu 105 nemalo žiadnu hodnotu, pretože išlo o nacvičené divadelné vystúpenie. Veľkú cenu dokonca nemali ani prípadné pravdivé časti oficiálnych výpovedí, lebo s ohľadom na okolnosť, že bol predtým preparovaný a pripravovaný, bolo a doteraz je ťažké oddeliť fikciu od reality.

Útek pred bossom či od partnerky?

Transformáciu Kaisera na kajúcnika sprevádzalo kŕčovité úsilie vytvoriť o sebe obraz dôležitejšieho človeka, než v skutočnosti bol. Čurillám porozprával niekoľko za vlasy pritiahnutých príhod ilustrujúcich malú dôveryhodnosť kajúcnika Kaisera. Uveďme dve z nich.

Kaiser sa viacerými výpoveďami usiloval navodiť dojem, že vedenie skupiny takáčovcov pripravovalo jeho fyzickú likvidáciu. Za páchateľov označil bossa Ľubomíra Kudličku, jeho zástupcu Patrika Vidašiča a dnes už nebohého člena skupiny Igora Smolena alias Balvana.

Kaiser tvrdil, že niekedy v roku 2016 boli s Kudličkom, Vidašičom a inými osobami pozvaní na oslavu nemenovanej osoby. Akcia sa uskutočnila na Morave. Preprava prebiehala podľa nasledovného plánu:

Z bratislavskej mestskej časti Jarovce mali od Kudličkovho domu vyraziť jedným autom do Valtíc, kde ich spolu s ďalšími účastníkmi oslavy čakal oslávencom prenajatý autobus, ktorým sa následne mali prepraviť na miesto konania slávnostného podujatia. Plán sa skomplikoval, lebo Kaiser sa pohádal s partnerkou, preto nechcel ísť. Kudlička s Vidašičom ho údajne opakovanými telefonátmi presviedčali, aby išiel, s čím napokon súhlasil.

Po viacerých zmenách plánu sa Kaiser stretol s Kudličkom, Vidašičom a ich šoférom neďaleko bratislavskej ZOO. Kudlička a Vidašič mali sedieť vzadu, Kaiser sa viezol vpredu vedľa šoféra. Čurillám narozprával, že z Kudličkovho a Vidašičovho naliehania, aby s nimi išiel na oslavu, a z ich správania sa v aute nadobudol dojem, že ho vylákali z Bratislavy preto, aby ho fyzicky zlikvidovali. Podozrenie v ňom údajne rástlo aj preto, lebo v priebehu jazdy do Valtíc sa zastavili na diaľničnej čerpacej stanici pri Sekuliach, kde sa údajne stretli s Igorom Smolenom alias Balvanom. Kaiser tvrdil, že prítomnosť Balvana ho vystrašila, pretože prišiel bez šoféra, čo malo byť s ohľadom na jeho problémy so zrakom podozrivé. V skratke usiloval sa navodiť dojem, že Kudlička s Vidašičom ho mali podhodiť Smolenovi, aby ho zlikvidoval.

Príbeh v Kaiserovom podaní údajne pokračoval tak, že bez úhony sa dopravil v spoločnosti Kudličku a Vidašiča do Valtíc, odkiaľ sa spolu s ostatnými účastníkmi prepravili autobusom na miesto konania oslavy. Odtiaľ mal zatelefonovať frajerke (pozor, nemýliť si s partnerkou), aby poňho prišla, čo aj urobila, a spoločne sa vrátili do Bratislavy. V noci prespal u frajerky, potom išiel domov za partnerkou, ktorej tvrdil, že musí odísť preč. Vraj jej nepovedal presný dôvod, ale čurillám sa zveril, že utiekol mimo Slovenska, lebo sa obával o život.

Kaiserov príbeh má dve slabé miesta. Prvým je okolnosť, že ak by sa ho vedenie takáčovcov pokúsilo zlikvidovať, určite by to nerobili nemožným spôsobom, aký opísal. Medzi Kaiserom na jednej strane a Vidašičom a Kudličkom na strane druhej prebehlo v kritický deň množstvo telefonátov. Ich telefóny navyše spolu „cestovali“ z Bratislavy na Moravu. To sú elektronické stopy. Ďalšou stopou je kamerový záznam čerpacej stanice. Ak by plánovali jeho vraždu, vystavili by sa Kudlička s Vidašičom a Balvanom riziku zachytenia ich prítomnosti v kritickom čase na kritickom mieste? Navyše Kaiserova partnerka a množstvo účastníkov oslavy vedeli, kto toho dňa robil Kaiserovi spoločnosť. To sú potenciálni svedkovia. Kudlička a Vidašič sú inteligentní a bystrí. Ak by uvažovali o Kaiserovej likvidácii, premysleli by vraždu sofistikovane, nie primitívne, ako to čurillám vylíčil kajúcnik.

Druhé slabé miesto rozoberanej verzie spočíva v okolnosti, že Kaiser v roku 2016 utekal nie pred bossom Kudličkom a hrozbou vraždy. Utekal od partnerky a dieťaťa, ktoré s ňou mal, aby mohol byť so svojou frajerkou a žiť s ňou kdesi v Španielsku. Aký zmysel teda mali skazky o ohrození života? Zrejme taký, že Kaiser sa usiloval zo seba robiť osobu dôležitú pre odhaľovanie trestnej činnosti skupiny takáčovcov. V realite však zo seba urobil šaša.

Kýbel, Piťo, Surovčík

Do rovnakej kategórie patrí aj druhé číslo repertoáru bájkara Kaisera. Tvrdil, že Patrik Vidašič sa pred ním opakovane priznal k účasti na vražde podnikateľa Jozefa Surovčíka.

Nie každý pozná reálie skupiny takáčovcov. Preto aspoň telegraficky uvádzam, že Jozef Surovčík a Ivo Ružič spoločne podnikali vo viacerých oblastiach vrátane pohostinstiev, hazardných hier, výroby a predaja cigariet a podobne. Patrili k starej garde, poznali sa so zakladateľom skupiny Jánom Takáčom, ktorého v roku 2003 zavraždila zločinecká skupina piťovcov. Takáčovci poskytovali ochranu Ružičovým a Surovčíkovým podnikom.

Kaiser v kajúcnom ošiali tvrdil, že Vidašič mal údajne zavraždiť Surovčíka z pomsty, lebo rokoval s Ladislavom Bališom a ďalšími predstaviteľmi konkurenčnej skupiny sýkorovcov o prestupe pod ich ochranné krídla. Kaiserova bájka má vážne trhliny. Surovčík bol zavraždený rovnako ako Takáč v roku 2003, keď zúrila druhá vlna vojny v bratislavskom podsvetí. Hnacími silami vraždenia boli zločinecké skupiny sýkorovcov a piťovcov. Keďže sa zdalo, že takáčovci ťahajú za kratší koniec, naozaj bolo logické, že Surovčík mohol vidieť záchranu v prechode k sýkorovcom.

Ibaže Kaiserove tvrdenie o účasti Vidašiča na vražde logické nebolo. Aký zmysel by mala takáto pomsta? Surovčík bol predsa spoľahlivým zdrojom príjmov. Zabiť ho znamenalo odrezať sa od výdatného prameňa peňazí. Ak by vyšlo najavo, že rokuje o prechode k sýkorovcom, zmysel by malo jedine presviedčať Surovčíka, aby to nerobil. Ak by naliehanie nebolo úspešné, vražda nového prírastku sýkorovcov by nevyhnutne viedla k zostreniu vojny v podsvetí, na čom nemali už aj tak oslabení takáčovci najmenší záujem.

Proti Kaiserovej verzii hovorí aj scéna, ktorá sa odohrala v zariadení s názvom FI.AT v bratislavskom Ružinove, kde sa veľmi často zdržiaval boss sýkorovcov Róbert Lališ, prezývaný Kýbel. Tesne po zavraždení Surovčíka prišiel Lališa do podniku FI.AT navštíviť šéf piťovcov Juraj Ondrejčák alias Piťo. S nadutou hruďou Kýblovi oznámil, že zasadil ďalšiu ranu takáčovcom, pretože jeho osobný zabijak práve zlikvidoval Surovčíka. Róbert Lališ sa rozčúlil a vynadal Ondrejčákovi do kokotov. Potom mu vysvetlil, že pred niekoľkými dňami uzavrel dohodu o prechode Surovčíkových biznisov pod ochranu sýkorovcov. Jeho smrťou prišiel boss Kýbel o obrovské príjmy. Takáčovci naďalej strážili podniky, riadenie ktorých po Surovčíkovej smrti prebrali dedičia.

Kaiserove benefity

Z naznačených súvislosti je zrejmé, že Kaiserove výpovede majú úbohú hodnotu. Napriek (alebo vďaka?) tomu patrí s Keťom a Haršánym k trom najúspešnejším kajúcnikom kauzy takáčovci.

Na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (s najväčšou pravdepodobnosťou Michala Šúreka, stíhaného v kauze Kajúcnik za zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa) sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka 19. októbra 2024 podmienečne zastavil Kaiserovi trestné stíhanie za jedenásť závažných skutkov násilnej a inej nebezpečnej povahy. Išlo o postup podľa novely trestných kódexov, na základe ktorej o zastavení alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania kajúcnikov už nemôže rozhodnúť prokurátor, ale každý návrh na takýto postup musí byť podrobený súdnemu prieskumu.

Stieranka sa na súdny prieskum dôvodnosti a zákonnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania zločinca Kaisera vybodol. Benefity v trestnom konaní nesmie získať objednávateľ, návodca a organizátor stíhanej trestnej činnosti. Možno je akceptovateľný záver, že Kaiser nebol prvotným objednávateľom viacerých trestných činov vydierania, fyzického napadnutia, podpaľovania domov, iných nehnuteľností, áut a ďalších chuťoviek. Rozhodne v mnohých prípadoch vystupoval v postavení návodcu a organizátora, pretože viaceré úlohy prenášal z vrchu na nižšie zložky skupiny takáčovcov. Okolnosť, že plnil pokyny nadriadených ešte nevylučuje, že zároveň bol návodcom a organizátorom závažnej trestnej činnosti vo vzťahu k svojim podriadeným.

Naopak, dôkazy, ktoré poskytol sám proti sebe, svedčia o tom, že Kaiser navádzal podriadených na páchanie trestných skutkov a zároveň aj vymýšľal organizačné schémy uskutočnenia deliktov. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na široko a zhovievavo koncipované podmienečné zastavenie trestného stíhania Borisa Kaisera. Výpočet benefitov poskytnutých zločincovi Kaiserovi v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania postupom podľa § 218 Trestného poriadku je vskutku zarážajúci:

• Zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (§ 296 Trestného zákona).
• Obzvlášť závažný zločin vydierania (§ 189 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona).
• Obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku (§ 190 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona).
• Obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia (§ 284 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona).
• Zločin krivej výpovede a krivej prísahy (§ 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona).
• Obzvlášť závažný zločin vydierania (§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona).
• Obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví (§ 155 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona).
• Zločin poškodzovania cudzej veci (§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona).
• Obzvlášť závažný zločin vydierania (§ 189 ods. 1, ods., ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona).
• Zločin poškodzovania cudzej veci § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona).
• V tomto bode išlo o skutok z roku 2003 kvalifikovaný podľa starého Trestného zákona č. 140/1961 v znení noviel. Išlo o obzvlášť závažný trestný čin všeobecného ohrozenia (§ 179 ods. 1, ods. 2 písm. a) starého Trestného zákona) a obzvlášť závažný trestný čin ublíženia na zdraví ( § 222 ods. 1, ods. 2 písm. b) starého Trestného zákona).

Čurilly a Ciklamini

Kaiserovi hrozil za spáchané skutky trest od 20 do 25 rokov, prípadne doživotie.Človek si preto kladie otázku, ako je možné, že Kaiser bol zahrnutý požehnaným počtom benefitov. Nepochybne v tom majú prsty sudca Stieranka, prokurátor Šúrek a čurilla Ďurka, avšak nemalú úlohu vo faktickom omilostení zločinca zohrali aj advokáti Ciklamini a Ivanovič. Obaja mali družné vzťahy s čurillami a lipšicovcami, aj vďaka tomu požíval rozsiahle výhody nielen Kaiser, ale potešili sa aj ďalší kajúcnici a ich klienti Michal Suchoba alebo František Imrecze.

V tomto kontexte je potrebné znova pripomenúť, že Ciklamini obhajoval ďalšieho kajúcnika z radov takáčovcov Haršányho. Vyboxoval mu luxusné vykorčuľovanie z nezávideniahodnej šlamastiky. Jeho klient bol dôvodne podozrivý z rozsiahlej drogovej činnosti, objednávky vraždy a ďalších skutkov. Vyviazol bez ujmy. To už nie je náhoda, ale ide o vzorec. Preto je namieste skúmať nielen benefity kajúcnikov, ale aj spôsob, akým boli výhody v trestnom konaní vybavované úzkym okruhom advokátov napojených na čurilly a lipšicovcov.

P. S.: Ciklaminiho klienti Kaiser a Haršány majú k sebe v ostatnom čase veľmi blízko. Žeby ich spájala láska k peniazom a spoločnému typu podnikania? Prečo našiel spoločné obchodné záujmy s Kamilom Haršánym aj istý Maximilián Ciklamini? A prečo Kaiser nechce zbaviť povinnosti mlčanlivosti advokáta Ivanoviča, ktorý údajne prejavil ochotu vypovedať v kauze Kajúcnik?

Peter Tóth