Chalani asi chýbali na zemepise

Ministri priemyslu EÚ sú naďalej rozdelení v otázke, kde sa končí „Made in Europe“.

Letecký pohľad na novú gigafaktoriu PowerCo z 12. decembra 2025 v nemeckom Salzgitteri. Ronny Hartmann/Getty Images

Francúzsko chce, aby verejné peniaze zostali vo fabrikách v rámci Únie, zatiaľ čo Nemecko, Taliansko a Španielsko by do systému zahrnuli aj dôveryhodných partnerov, ako sú Británia a Kanada.

Ministri priemyslu Európskej únie sa nedokázali dohodnúť na tom, ako ďaleko za hranice bloku by sa mali vzťahovať pravidlá „Made in Europe“, čo posunulo dohodu, ktorú chcelo írske predsedníctvo pôvodne uzavrieť 24. septembra, najskôr na december.

Peter Burke, írsky minister pre podnikanie, ktorý predsedal zasadnutiu Rady pre konkurencieschopnosť v Bruseli, následne uviedol, že v miestnosti videl prvky zhody. Vyjadril presvedčenie, že ich bude možné spojiť do nového textu, hoci priznal, že „návrh je, samozrejme, veľmi citlivý a komplexný“.

Predmetom rokovaní je Industrial Accelerator Act, ktorý Európska komisia predložila 4. marca 2026. Zákon by vyhradil časť verejného obstarávania a štátnej podpory v strategických sektoroch, ako sú oceľ, cement, automobily a čisté technológie, pre tovary vyrobené v Európe.

Dublin, ktorý v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, si stanovil za cieľ dosiahnuť politickú dohodu do 24. septembra. Namiesto toho sa zákon prerokovával len v bode „rôzne“ a predsedníctvo teraz mieri na ďalšie zasadnutie rady 3. decembra.

Vlády sú rozdelené v otázke rozsahu európskej preferencie odvtedy, čo ministri o návrhu prvýkrát diskutovali 28. mája. Otázkou je, či „Európa“ znamená iba 27 členských štátov, alebo aj partnerov, ako sú Spojené kráľovstvo, Kanada, Nórsko a Japonsko.

Francúzsko zastáva najprísnejší postoj. Minister priemyslu Sébastien Martin uviedol, že verejné peniaze Európanov by mali smerovať európskym pracovníkom a továrňam, hoci pripustil, že mnohé výrobky obsahujú komponenty vyrobené mimo Únie.

Martin osobitne spomenul Britániu, o ktorej povedal, že sa rozhodla opustiť EÚ. Londýn by sa podľa neho mohol stále zapojiť prostredníctvom sektorových dohôd, no niektorí si zvolili európsky projekt a iní sa od neho odvrátili.

Nemecko zaujalo opačný postoj. Ministerka hospodárstva Katherina Reiche uviedla, že zákon by mal vychádzať z princípu „Made with EU“, teda produkcie v Európe spolu s obchodnými partnermi, ako sú Nórsko, Švajčiarsko a Kanada.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ponúkla Kanade 16. septembra perspektívu stať sa prvým pridruženým členom EÚ.

Taliansky minister pre podnikanie Adolfo Urso argumentoval, že základ priemyselnej výroby by malo tvoriť 27 členských štátov, zatiaľ čo strategickí partneri by pomáhali zabezpečovať dodávateľské reťazce.

Španielsko sa prezentovalo ako sprostredkovateľ. Minister priemyslu Jordi Hereu navrhol trojstupňový model: 27 členských štátov ako pevné jadro, potom Európsky hospodársky priestor a dôveryhodní partneri poskytujúci recipročný prístup, a napokon krajiny, ktoré majú s Úniou obchodné dohody.

Podľa španielskeho návrhu by Brusel rozhodoval sektor po sektore o tom, aký podiel výroby musí zostať v rámci EÚ. Hereu uviedol Britániu a Kanadu ako možných partnerov.

Komisia tvrdí, že tento zákon by zvýšil podiel výroby na hrubom domácom produkte EÚ do roku 2035 na 20 %, oproti 14,3 % v roku 2024.

Prijatie zákona sa neočakáva pred rokom 2027.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/09/eu-industry-ministers-still-split-over-where-made-in-europe-ends/