Líder Konfederácie vidí Poľsko mimo EÚ, ale v rámci EHP

Krzysztof Bosak tvrdí, že Poľsko by mohlo získať postavenie podobné Nórsku, Švajčiarsku alebo Islandu, zostať ekonomicky integrované s Európou, no zároveň nebyť súčasťou toho, čo označil za bruselský „byrokratický kolos“.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski (vľavo) a poľský podpredseda parlamentu a spolupredseda Konfederačnej strany Krzysztof Bosak (vpravo) spolu na diplomatickej akcii. Všetci sa tu usmievajú, ale ostro sa nezhodujú v názore na budúcnosť Poľska v EÚ. EPA/Radek Pietruszka

Krzysztof Bosak, jeden z lídrov poľskej libertariánsko-nacionalistickej strany Konfederácia a podpredseda Sejmu, otvorene vyhlásil, že jeho strana zvažuje možnosť vystúpenia Poľska z Európskej únie a následného nastavenia vzťahov podobných tým, aké majú s EÚ Nórsko, Švajčiarsko či Island.

V rozhovore pre populárny poľský YouTube kanál Kanał Zero, zverejnenom 2. septembra, Bosak uviedol, že Poľsko by mohlo zostať hospodársky prepojené s Európou bez toho, aby bolo súčasťou bruselskej byrokracie.

Rovnaký názor prezentoval aj na sociálnej sieti X. Pripomenul, že Island, Nórsko a Švajčiarsko nie sú členmi EÚ, no zároveň participujú na európskej ekonomickej spolupráci a majú prístup na spoločný trh. Podľa neho by diskusia o takomto modeli nemala byť v Poľsku tabu.

Tento postoj je významný, pretože doteraz žiadny významný politik poľskej pravice konkrétne nevysvetlil, ako by mohli vyzerať vzťahy Poľska s Európou po prípadnom odchode z EÚ.

Strana Konfederácia poľskej koruny (KKP) Grzegorza Brauna je jedinou stranou, ktorá otvorene presadzuje okamžitý odchod Poľska z EÚ. Naopak, Konfederácia aj najväčšia opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) síce kritizujú Brusel pre Zelenú dohodu, migračnú politiku a centralizáciu právomocí, no doteraz nepresadzovali vystúpenie z Únie.

Prieskum agentúry CBOS z júla prisúdil Konfederácii podporu 12 % a KKP 8 %.

Ďalší prieskum CBOS z januára ukázal, že:

• 82 % Poliakov podporuje členstvo v EÚ,
• 14 % je proti.

Podpora hlbšej integrácie je však výrazne nižšia:

• 23 % chce menej integrácie a viac právomocí pre štáty,
• 5 % podporuje vystúpenie z EÚ,
• 32 % preferuje súčasný stav,
• 26 % chce hlbšiu integráciu.

Približne 38 % respondentov uviedlo, že členstvo nadmerne obmedzuje poľskú suverenitu, zatiaľ čo polovica s tým nesúhlasila. Kritici najčastejšie poukazovali na poľnohospodársku politiku, klimatické opatrenia a energetickú transformáciu.

Bosak zdôraznil, že jeho návrh nevyžaduje zásadnú reformu EÚ, akú navrhujú napríklad francúzska politička Marine Le Penová alebo poľský prezident Karol Nawrocki, ktorí chcú presun viac kompetencií späť na členské štáty.

Podľa Bosaka by Poľsko mohlo opustiť EÚ a zároveň si zachovať plný prístup na európsky trh prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Takéto riešenie by podľa neho mohlo byť pre Poľsko dokonca výhodnejšie.

Treba však poznamenať, že:

• Island a Nórsko sú členmi EHP,
• Švajčiarsko nie je členom EHP a funguje na základe siete bilaterálnych dohôd s EÚ,
• ani jedna z týchto krajín nikdy nebola členom EÚ.

Island navyše len nedávno v referende odmietol obnoviť rokovania o vstupe do EÚ. V hlasovaní z 29. augusta hlasovalo proti 52,8 % voličov.

Poľsko je však v odlišnej pozícii. Podľa štatistického úradu GUS smerovalo v roku 2025 až 74,8 % poľského exportu do krajín EÚ. Poľská ekonomika je úzko prepojená s európskymi dodávateľskými reťazcami a krajina zároveň profituje z:

• Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ,
• kohéznych fondov,
• štrukturálnych fondov.

Poľsko navyše stráži vonkajšie hranice EÚ s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou.

Bosakov návrh vyvolal ostrú reakciu ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského, ktorý na sociálnej sieti X uviedol, že krajiny ako Nórsko, Švajčiarsko či Island musia za prístup na trh platiť a implementovať pravidlá EÚ bez možnosti o nich rozhodovať. Spýtal sa, či práve toto chcú poľskí nacionalisti.

Vládny hovorca Adam Szłapka dodal, že Bosak vlastne navrhuje, aby Poľsko platilo, uplatňovalo právo EÚ, ale nemalo vplyv na jeho tvorbu.

Treba však dodať, že Nórsko nepreberá všetku európsku legislatívu. EHP nezahŕňa:

• colnú úniu,
• spoločnú poľnohospodársku politiku,
• rybársku politiku,
• obchodnú politiku EÚ,
• eurozónu.

Na druhej strane Nórsko preberá veľkú časť legislatívy jednotného trhu, týkajúcej sa voľného pohybu, hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, ochrany životného prostredia či ochrany spotrebiteľa.

Spor medzi Bosakom a Sikorským je v podstate sporom o definíciu suverenity:

• pre Sikorského znamená suverenita možnosť spolurozhodovať o pravidlách trhu, na ktorom Poľsko pôsobí,
• pre Bosaka znamená schopnosť odmietnuť rozhodnutia prijaté inde.

Autor článku zároveň upozorňuje, že v Európe rastie podpora strán, ktoré sú skeptické voči ďalšiemu presunu právomocí do Bruselu. V roku 2027 čakajú voľby štyri veľké krajiny EÚ: Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Poľsko.

Na európskej pravici pritom existujú tri rozdielne prístupy:

1. PiS a Karol Nawrocki: zostať v EÚ a reformovať ju.
2. Bosak a Konfederácia: odísť z EÚ, ale zachovať hospodársku integráciu cez model podobný EHP.
3. AfD v Nemecku: opustiť EÚ a nahradiť ju novým zväzkom suverénnych štátov.

Bosak tak predstavil prvý konkrétny návrh, ako by mohol vyzerať „Polexit“ bez úplného prerušenia ekonomických väzieb s Európskou úniou.

Zdroj: Confederation leader sees Poland outside the EU – Brussels Signal