Kto stojí za protestmi na podporu nedávno odvolaného ukrajinského ministra obrany?

Dajú sa povedať, že sú oprávnené USA na vyjadrenie nespokojnosti so Zelenským, ale keďže Zelenskij je USA (aspoň zatiaľ) vnímané ako „príliš veľký na to, aby zlyhal“ uprostred „vyčerpávajúcej vojny“ proti Rusku, je nepravdepodobné, že by USA niekedy eskalovali takéto protesty do farebnej revolúcie a Zelenskyj to vie.

Ruský veľvyslanec Rodion Mirošnik verí, že protesty na podporu nedávno odvolaného ukrajinského ministra obrany Michaila Fjodorova nie sú organické. Pre kontext, Ukrajina zažila svoje najväčšie protesty od „EuroMaidanu“ v reakcii na Zelenského rozhodnutie zbaviť sa ho. Miestne médiá neskôr tvrdili, že Zelenskyj sa obával politického vzostupu Fjodorova, zatiaľ čo Fjodorov sám neskôr tvrdil, že za to môžu jeho protigrantové reformy. Tu je, čo k tomu povedal Miroshnik :

„Preukázali, že dokážu ovplyvniť ukrajinské úrady. Zrazu, však? Žiadne ‚Maidany‘ neboli 12 rokov, a potom, bum, tu je Maidan znova. Ľudia, ktorí ešte včera netušili, kto Fjodorov je a akú stratégiu presadzuje, zrazu prišli a povedali: ‚Potrebujeme Fjodorova a nikoho iného! Bude to koniec pre Ukrajinu bez Fjodorova!'“ To sú platné argumenty, pretože je pravda, že mnohí doteraz apolitickí ľudia náhle vyšli protestovať.

Podľa Miroshnika „Ukázali existenciu kanálov, systému, ktorý v prípade potreby blokuje reakciu bezpečnostných síl na občianske protesty a spúšťa protesty ako také. Tento mechanizmus sa zapne a je uvedený do pohybu v priebehu niekoľkých hodín. A za týmito mechanizmami stoja konkrétni, úplne identifikovateľní ľudia, ktorí pôsobia v tejto oblasti.“ Naznačuje sa, že spomínaný systém ovládajú sily silnejšie než bezpečnostné služby a dokonca aj samotný Zelenskyj.

Len USA sú schopné takto ovplyvniť domácu politickú dynamiku na Ukrajine, preto je dôveryhodnou pracovnou hypotézou to, že USA chcú Zelenskému signalizovať, že je neprijateľné odvolať Fjodorova za dlhodobo očakávané protikorupčné reformy. Zároveň USA nechcú zosadiť Zelenského, inak by sa o to už dávno pokúsili, či už prostredníctvom ďalšej farebnej revolúcie, nejakého prevratu (či už zo strany bezpečnostných zložiek a/alebo armády), alebo ich kombinácie.

Podľa toho možno konštatovať, že ukrajinské protikorupčné vyšetrovanie koncom minulého roka nebolo na pokraji obvinenia Zelenského, ani sa nezmenilo na postupný prevrat, ako tvrdili predchádzajúce hypertextové analýzy v tom čase, hoci v budúcnosti by mohlo tieto účely ešte slúžiť. USA by však museli takúto operáciu zmeny režimu samozrejme schváliť, čo zatiaľ neurobili a možno sa im to nikdy nepodarí, napriek tomu, že ruská zahraničná spravodajská služba roky tvrdila, že by sa to stalo, ako je tu zdokumentované.

Nech je to akokoľvek, protesty na podporu Fjodorova, ktoré sú pravdepodobne schválené USA, stále naznačujú, že Washington nie je spokojný s najnovším vojenským presunom Zelenského, no nie je ochotný ho nahradiť a Zelenskyj to vie. Preto sa rozhodol napriek tomu, že minuloročné protikorupčné vyšetrovanie signalizovalo nespokojnosť s jeho korupciou a nakoniec zvrhlo jeho najvyššieho poradcu Andreja Jermaka. Preto USA pravdepodobne budú naďalej signalizovať takéto nespokojnosť s ním, ale je nepravdepodobné, že ho nahradia.

Zelenskyj je opäť na Trumpovej dobrej strane, MAGA ako celok sa začína otepľovať na ukrajinskú vec a USA potrebujú politickú stabilitu na Ukrajine uprostred intenzívnej „vojny vyčerpávania„, ktorá sa teraz vedie proti Rusku. Tieto faktory kontextualizujú rozhodnutie USA neeskalovať protesty na podporu Fjodorova na farebnú revolúciu proti Zelenskému. Jednoducho povedané, USA ho vnímajú ako „príliš veľkého na to, aby zlyhal“ (aspoň zatiaľ), čo jemu a jeho kumpánom dáva voľný šek na pokračovanie v sprenevere, koľko chcú.

Andrew Korybko