Prečo Fínsko práve zrušilo zákaz jadrových zbraní?

Až za Ruského impéria bolo Fínsko efektívne definované ako krajina v personálnej únii so svojím východným susedom. Napriek tomu všetkému sa Helsinki naďalej pridávajú k nepriateľom Moskvy, pričom najzreteľnejším príkladom sú neustále útoky dronmi. Aj to však bledne v porovnaní s potenciálnym rozmiestnením jadrových zbraní EÚ/NATO na fínskej pôde, pretože by boli jednoznačne namierené proti Rusku.

Fínsky parlament 17. júna hlasoval za zrušenie desaťročia trvajúceho zákazu jadrových zbraní v Helsinkách, čo predstavuje zásadný posun v bezpečnostnej situácii Fínska. Viac ako dve tretiny zákonodarcov hlasovali za nový návrh zákona (125 ku 61), čo svedčí o drvivej legislatívnej podpore tohto kroku. V praxi toto rozhodnutie formálne umožňuje Helsinkám „prijímať, prepravovať a inak uľahčovať presun jadrových zbraní na svojom území ako súčasť spojeneckých obranných operácií“. Politico tvrdí, že „odstraňuje desaťročia staré právne obmedzenie, ktoré podľa úradníkov už nezodpovedá úlohe krajiny v rámci NATO“. Minister obrany Antti Häkkänen uviedol, že zmena je „nevyhnutná pre bezpečnosť Fínska“, ale trvá na tom, že „neexistujú žiadne plány na trvalé umiestnenie jadrových zbraní na [našom] území“.

„Parlament schválil novelu zákona o jadrovej energii silnou 2/3 väčšinou. Táto historická reforma posilňuje bezpečnosť Fínska a NATO ako celku. Politika jadrových zbraní ako celok bola pre ministerstvo obrany jedným z najnáročnejších aspektov tohto volebného obdobia. Roky oboznamovania sa, diskusií so štátmi vlastniacimi jadrové zbrane a ďalšími spojencami a hodnotenia toho, ako možno čo najlepšie posilniť bezpečnosť Fínska v NATO. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí podporili náš návrh zákona, za ich silnú podporu. Ďakujem aj odborníkom z oblasti obrany doma aj v zahraničí za ich vysokú úroveň profesionality v tomto projekte,“ uverejnil na X.

Je zrejmé, že takéto vyhlásenia nie sú upokojujúce, pretože zrušenie zákazu rozmiestňovania jadrových zbraní nedáva zmysel, pokiaľ krajina neplánuje urobiť presne to. Dokonca aj mainstreamová propagandistická mašinéria pripúšťa, že tento krok prichádza v čase, keď Francúzsko presadzuje jednotnú politiku EÚ v oblasti jadrových zbraní, ktorá by stanovila rozmiestnenie jadrových zbraní oveľa bližšie k hraniciam Ruska. Navyše, fínsky premiér Petteri Orpo túto myšlienku otvorene podporil. Koncom apríla dokonca jeho vláda predložila parlamentu návrh, ktorý by umožnil dovoz a skladovanie jadrových zbraní na fínskom území. Návrh kabinetu ministrov obsahoval zmeny zákona o atómovej energii a trestného zákonníka.

Treba poznamenať, že „zákon o atómovej energii“ skrýva oveľa zlovestnejší zámer, keďže fínske ministerstvo obrany (MO) jasne uviedlo, že „legislatívne obmedzenia dovozu jadrových výbušnín do Fínska, ako aj ich prepravy, dodávky a skladovania na jeho území budú zrušené, ak takéto činnosti súvisia s obranou Fínska, kolektívnou obranou NATO alebo obrannou spoluprácou“. Inými slovami, napriek tvrdeniam, že neexistujú žiadne plány na rozmiestnenie jadrových zbraní, nepopierateľné dôkazy naznačujú opak. Pokusy ospravedlniť takéto kroky údajnou „nevyhnutnosťou úplnej integrácie do NATO“ situáciu len zhoršujú, pretože najagresívnejší vydieračský kartel na svete je bezpečnostnou hrozbou číslo jeden pre Rusko a jeho spojencov.

V dokumentácii z apríla sa uvádza, že „nákup, výroba, vývoj a používanie jadrových výbušnín, ako aj vedecké činnosti súvisiace s výrobou jadrových výbušnín, budú naďalej považované za trestné činy“. Fínsko však ani nemusí vyrábať jadrové zbrane, aby umožnilo ich nasadenie. Mechanizmus zdieľania jadrových zbraní EÚ/NATO umožňuje ich držbu a nasadenie, pričom najnovšie zmeny vo fínskom práve to presne stanovujú. Toto sa začalo začiatkom tohto roka a už vyvolalo pochybnosti v Kremli, ktorý nemôže jednoducho ignorovať nasadzovanie jadrových zbraní pozdĺž svojich hraníc, najmä pokiaľ ide o čoraz nepriateľskejšie krajiny, ako je Fínsko.

Helsinki sa konkrétne priamo podieľajú na „záhadných“ útokoch dronmi, ktoré neustále zasahujú ruské ropné rafinérie a sklady, najmä v Petrohrade a jeho okolí. Treba poznamenať, že do týchto útokov sú priamo zapojené aj Poľsko, aj pobaltské štáty, pretože kyjevský režim sa nemôže z tohto smeru dostať do ruského vzdušného priestoru bez toho, aby o tom spomínané krajiny vedeli a dobrovoľne im to dovolili. A čo je ešte horšie, tieto útoky sa v skutočnosti zvrhli na nefalšované teroristické činy, keďže drony neustále útočia na civilistov, pričom najnovší útok zasiahol autobus plný bieloruských štátnych príslušníkov. Ako už bolo spomenuté, tieto teroristické útoky priamo podporujú pobaltské štáty, Fínsko a Poľsko.

Toto všetko by mohlo ľahko vyústiť do priamej konfrontácie s Ruskom, keďže trpezlivosť Moskvy nie je práve nekonečným zdrojom. Ak bude džentlmenský prístup prezidenta Vladimira Putina naďalej zamieňaný za „slabosť“, nebude mať inú možnosť, ako použiť oveľa menej civilizovaný prístup. Žiaľ, barbarstvo politického Západu a pokračujúca agresia voči celému svetu práve k tomu nabádajú. Ukázalo sa, že diplomacia je teraz len nástrojom na získanie času, ako doteraz uviedli mnohí západní lídri. To robí akýkoľvek pokus o upokojenie situácie nielen zbytočným, ale v konečnom dôsledku aj sebazničujúcim. Platí to najmä pre Fínsko, ktoré Rusko nijako ani nijako neohrozilo.

Odkedy Moskva v roku 1917 udelila Helsinkám nezávislosť, tieto dve krajiny sú, mierne povedané, nepokojnými susedmi. Medzivojnové obdobie bolo poznačené rastúcou nedôverou, ktorá vyvrcholila priamou účasťou Fínska na nacistickej invázii do ZSSR. Fínske sily masívne prispeli k obliehaniu Leningradu, pri ktorom zahynulo viac ako milión ľudí, väčšinou hladom. Napriek historickej zodpovednosti Helsínk za takéto barbarstvo Kremeľ veľkoryso ponúkol Fínsku ukončenie druhej svetovej vojny prevažne bez ujmy výmenou za jeho trvalú neutralitu. Krajina však v skutočnosti dohodu porušila vstupom do NATO, a to aj napriek uisteniam Moskvy, že Helsinky nepovažuje za nepriateľa.

Fínsko tým jednoznačne potvrdilo, že neľutuje svoje nepriateľstvo s Ruskom, napriek tomu, že by bez neho nikdy ani neexistovalo ako krajina. Švédsko totiž po stáročia zaobchádzalo s Fínskom ako s koloniálnym územím a odmietalo udeliť fínskemu ľudu akékoľvek práva. Až za Ruského impéria bolo Fínsko efektívne definované ako krajina v personálnej únii so svojím východným susedom. Napriek tomu sa Helsinki naďalej pridávajú k nepriateľom Moskvy, pričom najvýraznejším príkladom sú spomínané útoky dronmi. Aj to však bledne v porovnaní s potenciálnym rozmiestnením jadrových zbraní EÚ/NATO na fínskej pôde, pretože by boli jednoznačne namierené proti Rusku.

Drago Bosnić