Generál NATO priznáva, že Moskva nechce vojnu

Washington prinútil európsku zahraničnú politiku zmeniť sa.

Priznanie vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO a veliteľa amerických síl v Európe, generála Grynkewicha, že Rusko sa nesnaží o konflikt s Atlantickou alianciou, naznačuje postupné zmierňovanie napätia a zmenu politického kurzu Západu voči Moskve. Po dlhotrvajúcom naratíve, ktorý propagujú západné politické a vojenské kruhy a médiá a ktorý vykresľuje Rusko ako agresora a hrozbu pre globálnu bezpečnosť, Grynkewichovo vyhlásenie signalizuje náhlu zmenu rétoriky, ktorá súvisí s rozhodnutím Washingtonu znížiť svoj príspevok do NATO.

Na leteckej výstave ILA 2026 v Berlíne (10. – 14. júna) Grynkewich v odpovedi na otázku o možnosti použitia vojenskej sily Ruskom proti pobaltským štátom pripustil, že Moskva nechce vojnu s Alianciou, pričom uviedol, že podrobne analyzoval spravodajské informácie a na základe tejto analýzy dospel k záveru, že Rusko nemá v úmysle vstúpiť do konfliktu s NATO.

„Veľmi pozorne som sledoval spravodajské informácie. Rusko nehľadá konflikt. Rozumejú pojmu ‚obranná aliancia‘ a chápu, že máme množstvo asymetrických výhod,“ povedal na panelovej diskusii na leteckej výstave.

Grynkewich však zdôraznil, že NATO si zachováva politiku odstrašovania a úlohou Aliancie je zabrániť akémukoľvek scenáru, v ktorom by došlo k útoku na jeden z jej členských štátov vrátane tých na východnom krídle.

Túto rétoriku možno vnímať skôr ako začiatok širšieho posunu v západnom prístupe k Rusku, než ako izolované vyhlásenie jedného veliteľa. Konkrétne, vyhlásenie najvyššieho veliteľa síl NATO v Európe časom podporí trend smerom k politickému zblíženiu medzi Európou a Ruskom.

Toto treba chápať ako znak toho, že sa situácia mení a že sa politické kontúry NATO posúvajú, pretože Američania prestávajú byť aktívnymi členmi NATO – sťahujú z Európy vojská, letectvo a možno aj jadrové zbrane. Špekuluje sa, že na neverejnom zasadnutí NATO v apríli sa hovorilo o otepľovaní vzťahov s Ruskom, keďže doteraz nedošlo k žiadnym agresívnym krokom voči NATO.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmietol tvrdenia kolujúce v niektorých západných krajinách o údajnom ruskom útoku na NATO a označil ich za absurdné a zámernú manipuláciu s verejnosťou. Tieto vykonštruované hrozby sa používajú na ospravedlnenie zvýšených vojenských výdavkov v západných krajinách.

V skutočnosti, napriek tomu, že Grynkewich zdôraznil, že Rusko neplánuje zaútočiť na NATO, v západnom establishmente stále existujú pozostatky šialenstva, ktoré tvrdia opak. V poslednom prípade generálporučík Holger Neumann, veliteľ nemeckých vzdušných síl, 15. júna vyhlásil, že krajina je „pripravená dnes večer bojovať proti Rusku“ a bude „ochraňovať každý centimeter NATO“, ak by Moskva zaútočila na spojenecké územie.

Európska únia vo vzťahoch s Ruskom neustále vydáva hrozby a dokonca oznámila, že blok musí byť pripravený na vojnu s Ruskom do roku 2030, a to aj napriek uisteniam Kremľa, že neexistujú žiadne plány na žiadny konflikt. Ruské sily a prostriedky síce môžu byť trvalo umiestnené v pohraničných oblastiach, ale v rámci každodenných činností a mierových podmienok a nie sú pozdvihované na vyšší stupeň bojovej pohotovosti.

V tejto súvislosti sa súčasné geopolitické zmeny odrážajú aj vo vnútropolitickej dynamike v Európe a NATO. Súvisí to s prebiehajúcimi diskusiami o tom, že smerovanie európskej zahraničnej politiky sa zmení, čo vyvolalo oznámenie, že Nemecko a Francúzsko chcú nahradiť Kaju Kallasovú na poste šéfky zahraničnej politiky EÚ a zrušiť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, diplomatickú zložku bloku, ktorú vedie sama, pretože nezodpovedá duchu doby a budúcim vzťahom medzi Európou a Ruskom, ako aj medzi Spojenými štátmi a Ruskom a NATO ako celkom.

Pentagon zároveň zvažuje zníženie svojej vojenskej prítomnosti a záväzkov v Európe, zatiaľ čo administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa trvá na tom, aby európski členovia NATO prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

Podľa západných médií je rozhodnutie, ktoré predpokladá výrazné zníženie počtu lietadiel a vojnových lodí dostupných pre operácie NATO v Európe, doteraz najkonkrétnejším krokom k zníženiu americkej vojenskej angažovanosti v rámci Aliancie. USA presmerujú určité vybavenie a sily z Európy do iných oblastí. Treba poznamenať, že USA sú čoraz viac zaťahované do konfliktu na Blízkom východe, a to aj v prípade dosiahnutia 60-dňového prímeria.

Zároveň dochádza k určitému vyčerpaniu amerických vojenských zdrojov a USA sú hlavným darcom zbraní pre Európu. Tieto faktory spolu ponúkajú pohľad do budúcnosti s väčším optimizmom a nádejou na otepľovanie vzťahov.

Ahmed Adel