Nedeľník z politických diskusií: Pýcha predchádza pád!

“Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to,” povedal Voltaire. V tomto citáte je skrytá jedna zákernosť, ktorá spočíva v tom, že čím viac hovorí oponent, tým viac vyniká jeho hlúposť. Hosťami predposlednej aprílovej nedele boli štyria straníci Progresívneho Slovenska – Michal Šimečka, Ivan Korčok proti ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), Ľudovít Odór s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer-SSD) a Beáta Jurík verzus podpredseda zahraničného výboru Marián Kéry (Smer-SSD). Okrem arogancie nedokázali nič!

koláž/HD | Ivan Korčok, Michal Šimečka, Beáta Jurík a Ľudovít Odór

“Pozerám Miša u Ježovej. Prečo mám pocit, že sledujem XVI. zjazd KSČ?” objavilo sa na telegrame Mimi Šramovej počas rozhovoru Šimečku. Odpoveď je jednoduchá a treba ju hľadať v rodinnej kronike lídra opozície. Starí otcovia Michala Šimečku boli komunisti a bodka. Jednoducho Šimečka sa snaží okolo seba budovať kult osobnosti a je to on, kto porazí Roberta Fica. Je to on, kto je lídrom strany a on je ten Noe, ktorý postavil tú správnu archu, aby zachránil opozíciu. Že neuzná chybu pri kampani ku Dňu narcisov nie je nič prekvapujúce – “Já, já, já jenom já,” to je politika podľa návštevníka Oxfordu z pomocnej školy.

Občan Korčok nezabudol!

Minister vnútra prijal pozvanie do diskusie s občanom v službách PS. Obdivuhodná je najmä trpezlivosť s aroganciou, ktorú tento občan predviedol. “Nikdy nezabudnem porušenie zákona,” zneli posledné slová Korčoka v diskusii. Ponuka pre spoluobčana? Žiadna! Aj občanovi Korčokovi znel v hlave Olympic!

Otázka Benešových dekrétov plne podčiarkla aroganciu predstaviteľov Progresívneho Slovenska. Podotknutie o snahe získať jedno, dve percentá navyše zo strany Šutaja Eštoka bola mimoriadna trefa do čierneho. “Ehm, ahh, och,” tieto zvuky zo strany Korčoka to len podčiarkli.

 A čo europoslanec Odór?

Premiérovi úradníckej vlády politika zachutila, hoci v čase, keď bol premiérom tvrdil, že politiku nehodlá robiť ďalej. Nemohúcnosť, ktorú v čase vlády Odór ukázal, predáva ako úspech. On sa rozprával so Slovnaftom o ruskej rope. On chcel zrušiť povolenia pre migrantov, ale nemohol. On mal podozrenia o migrantoch, ale radšej poslal vojakov na hranice. Znovu tá istá pesnička, bez reálnej ponuky občanovi!

Pri téme rozpadu NATO ho dokázal rozbiť minister zahraničných vecí, ktorý si musí na jazyk dávať pozor. “Potrebujeme byť akcieschopní aj bez Ameriky,” zaznelo z úst Odóra a ako protiklad Blanárova podpora vlastných bezpečnostných kapacít v EÚ je ukážkou neschopnosti členov PS.

Ruža medzi tŕňmi? Zabudnite!

Zlatým klincom nedele mohla byť poslankyňa Jurík. Žiaľ, pre voliča PS nebola a zapadla do priemeru vystúpení svojich kolegov. Viete prečo sa víťaz maďarských volieb nestretol so slovenským premiérom? Lebo Robert Fico ho nazval kráľom kokaínových večierkov. Dá sa politika chápať ešte plytkejšie ako ju chápe Jurík?

Kéry ukázal, že vytýčenie cieľa v diskusii má zmysel. Prvú poznámku ku Dňu narcisov síce zastavila skokanka do reči Karolína Lacová, ale v závere relácie už stratila moc. Smerák sa k téme vrátil Jurík sa “úprimne ospravedlnila” onkologickým pacientom. Urobila to, čo jej stranícky šéf nie! Ako teda bolo to memečko alebo chyba?

Pýcha predchádza pád – príslovie, ktoré sa opäť potvrdilo! Štyria PSkári počas jednej nedele sa ukázal ako bravúrny ťah pre koalíciu. Šimečka, ktorý sa o volebný výsledok neobáva, sa môže začať obávať. Šutaj Eštok ukázal nemožné. Nože priznajte koľkým pri “eh, ach, och” od Korčoka tiekla voda zo zubov? A zvyšní dvaja – to čo bolo? Nikto neporazí PS tak ako samotní členovia tejto strany pseudoodborníkov.

Roman Martiška / https://www.hlavnydennik.sk/