POPLACH V SMERE?

Nie, neviem aká je teraz po nedeľných maďarských parlamentných voľbách nálada v strane Smer-SSD a v celej súčasnej vládnej koalícii. Viem iba toľko, koľko sa aj bežný človek dozvie z médií – oficiálnych aj tých alternatívnych. Zvyšok sa ako znalec našej porazeneckej mentality dovtípim.

Nemám odkiaľ vedieť viac, nemám žiadne zaujímavé insaiderské informácie z epicentra diania, aj keby som chcel. Okrem iného aj vďaka tomu, že 13 rokov už žijem z nutnosti, ktorú som nedávno vysvetlil, ďaleko od hlavného mesta. Nikoho v Smere ako komentátor v mojich článkoch neoslovujem krstným menom, ani nejakou familiárnou prezývkou, nikomu sebavedome netykám a netykal by som, ani keby som žil v Bratislave. Je to vec slušnosti, výchovy a naturelu. Zároveň je tu aj nie nepodstatný fakt, že ak chce byť komentátor aj napriek osobnej sympatii k nejakej strane čo najobjektívnejší, musí si predsa len držať rozumný odstup, hoci z tónu jeho komentárov je zrejmé, koho ako volič preferuje.

Môj novinársky pokus o obsiahly exkluzívny rozhovor s jedným z najvyšších predstaviteľov Smeru bol v roku 2024 márny, hoci som ho špeciálne ponúkol uverejniť v angličtine, aby sa Smer mohol aj v cudzom jazyku slobodne vyjadriť o dianí v rokoch 2020-2023 a prezentovať aj svoje čisto osobné skúsenosti a postoje k dianiu na domácej aj zahraničnej scéne. Nevadí, rovnako dopadli aj moje dve zbytočné návštevy Úradu vlády predvlani a vlani, a vlastne je to aj dobre….

Ani pri najlepšej vôli doteraz neviem a ani v pätách vôbec netuším, kto má vlastne v Smere vo svojom portfóliu vzťahy s verejnosťou, mediálnu stratégiu a mediálnu politiku strany. Odkedy pred dávnymi rokmi odišiel ostentatívne zo Smeru charizmatický búrlivák Marek Maďarič a zabuchol za sebou dvere, nikoho takého som na tom uprázdnenom poste ako jeho nástupcu nezaregistroval. Lenže je najvyšší čas, aby v Smere dali dobre platené hlavy dohromady, lebo voľby v roku 2027 sa blížia. Ak sa dovtedy niečo radikálne nezmení a neudeje sa aj nejaký menší či väčší zázrak, existuje reálna možnosť, že tie voľby dopadnú podobne ako tie maďarské. To by mal byť dostatočne silný budíček, či skôr urgentná siréna v hodine dvanástej, ak už nie je aj neskoro.

Neotrasiteľný Orbán je z jedného dňa na druhý preč a situácia sa tým pádom zásadne mení aj v tom, že u našich južných susedov sa čoskoro môžu diať veci a procesy podobné tým, aké boli u nás za vlády Matoviča a Hegera, a nikto v Bruseli proti tomu ani nepípne a nezaprotestuje. Ani na chvíľu nepochybujem, že takí čurillovci budú v prípade potreby pripravení okamžite sa vrátiť a svieži a odpočinutí nastúpiť s elánom v plnej sile naspäť. Povedať tu teraz alibisticky, že si otvorím pukance a budem to celé z pohodlia so záujmom sledovať, síce môžem, ale bolo by to cynické. Lenže čo iné môže asi tak alternatívna novinárska obec urobiť, ak sa tu po voľbách v roku 2023 na ňu akosi záhadne (po)zabudlo. A možno sa v krátkej budúcnosti stane aj to, a ja teraz nič nepotvrdzujem, ale ani nevyvraciam, že z lode budú zrazu utekať krysy ešte prv, než by sa tá loď začala potápať.

Viem si aj bez insaiderských správ a informácií predstaviť, aká je teraz v Smere nálada, a aké poplachové reakcie sa tam teraz šíria. Silácke statusy a vyhlásenia budú samozrejme pokračovať aj naďalej, ale nech mi nik nehovorí, že sa mýlim. „Baba“ Remišová už tiež spoza pece nezaháľa a pripravuje nie hrach, ale nové, aktualizované pexeso.

Uvidíme…. ako vravieva kolega Marek Šoun, ktorý mal pred pár rokmi tiež trochu iné, a hlavne optimistickejšie, predstavy o tom, ako to tu bude vyzerať. Nuž, naozaj uvidíme, snáď nie je už neskoro.

Michal Zoldy