PREZIDENTOVO ROZHODNUTIE VYZERÁ ZBABELO, ALE TREBA HO REŠPEKTOVAŤ

Nebudem v tomto predvianočnom období hodnotiť obsah novely trestného zákona, ale keď prezident najprv naznačil voči nej námietky, no po jemnej vyhrážke zo strany vlády (že sa to týka aj jeho obvinenia z korupcie a že ho viac v kandidatúre nepodporia) celý zákon bez výhrady podpísal, nie je to nič iné ako prejav zbabelosti. Ak bol o niektorých ustanoveniach presvedčený, že nie sú dobré, mal si stáť za svojím názorom – takto si ho nebudú vážiť ani jedni, ani druhí. Jeho konanie vykazuje čoraz menej prvkov osobnostnej autentickosti. Následné odstúpenie jeho poradcu pre národnostné menšiny Krisztiána Forróa je varovným signálom, že prezident stráca autoritu naprieč politickým spektrom.

Na druhej strane ostro odmietam jeho vulgárne osočovanie zo strany opozície, že je to „sluha mafie“. Úprimne, účelové nadužívanie tohto slova mi už lezie na nervy. Neviem, či si najmä progresívci a liberáli stihli uvedomiť, že lídrom opozície sa aj vďaka nim stal Igor Matovič. Tým, že sa mu všetky strany prispôsobili metódami i slovníkom – všetci oponenti sú mafiáni, akýkoľvek nesúhlasný názor je mafiánsky, celý štát je mafiánsky atď. – nielenže neadekvátne zjednodušujú politickú situáciu na Slovensku a znemožňujú občanom porozumieť jej podstate, ale akceptujú líderstvo kormidelníka Lode bláznov, ktorý ich čoraz zreteľnejšie naviguje na plytčinu.

Nebudem tajiť, že prezidentovo rozhodnutie ma mierne prekvapilo. Osobne som očakával, že síce nevráti novelu zákona ako celok, ale aspoň niektoré jej časti bude vetovať. V právnom štáte by sme sa však mali odnaučiť spochybňovať až škandalizovať všetky rozhodnutia, ktoré nevyhovujú našim predstavám, ako zločinecké a mafiánske. Tento slovník nebezpečne preniká do všetkých vrstiev spoločnosti. Vzniká tak dojem, akoby tvorba práva bola výsledkom nálady davu, a nie spravodlivosti a odbornej precíznosti legislatívy.

Želal by som si, aby sme v politickej komunikácii dokázali posudzovať javy presnejšie a triezvejšie, ale to by som chcel asi priveľa. Prezident sa rozhodol a v demokracii sa jeho právomoci rešpektujú. Nemôže si teraz nad tým alibisticky umývať ruky ako Pilát a tvrdiť, že zodpovednosť za to nesie výlučne vláda. Nie. Svojím podpisom za to prevzal zodpovednosť v zmysle svojich ústavných právomocí aj on sám. Ale tí, ktorí spochybňujú jeho konanie ako mafiánske, prispievajú skôr k erózii prezidentského úradu ako k náprave vecí verejných a v budúcnosti sa to môže vypomstiť všetkým. Je jasné, že Matovičovi táto nejasnosť pojmov vyhovuje, lebo takýto deštruktívny politik profituje z chaosu. Ale to, že mu v tom účelovo asistujú PS a SaS, je naozaj úbohé a pre budúcnosť spravodlivosti znepokojujúce.

Eduard Chmelár