TY KOKSO, ČO SME TO ZA ŠTÁT?

Zdá sa, že v ostatnom čase sa členstvo Slovenska v Európskej Únii čoraz viac ľuďom javí, ak nie ako chyba, tak ako narastajúci problém. Ten klasický otrepaný referendový argument, že vďaka členstvu môžeme teraz všetci slobodne cestovať hore dolu po celej Európe bez hraničných a colných kontrol, že môžeme ísť pracovať alebo študovať kamkoľvek chceme, ten tu samozrejme stále funguje. Komu by sa chcelo v letnej horúčave alebo v mraze či pľušti stáť s autom na hraniciach, vyťahovať cestovný pas a ukazovať colníkom čo vezieme v kufri a v taškách tam a naspäť. Naposledy ma takto colníci a pasováci kontrolovali v autobuse do Poľska a z Poľska v Tatrách, keď som si tam v roku 1999 alebo 2000 išiel kúpiť nejaké sračky na ten ich sobotňajší trh v Novom Targu. Nič príjemné to nebolo, to si pamätám, lebo človek si mohol pripadať ako podozrivý pašerák. Vždy som sa tak cítil, hoci som nikdy nič nepašoval a žil som ako jedna vzorná a poctivá kostolná myš.

Potiaľ by to bolo všetko viac menej v poriadku. Až na to, že to s tým referendom o našom vstupe do EÚ v roku 2003 nebola žiadna veľká sláva. Všeličo sa o tom tesnom výsledku už popísalo a pokonšpirovalo zo všetkých uhlov pohľadu, ale faktom zostáva, že temer všetky relevantné politické strany vyvinuli obrovské úsilie a ich lídri sa mohutne angažovali za pozitívny výsledok. Byť proti vstupu sa považovalo za hriech. Ty nechceš viac slobody, ty sa nechceš mať lepšie, ty chceš naspäť do RVHP? Človeče neblázni!

Ak by v celom štáte bola taká účasť ako v Žilinskom a Trenčianskom kraji, tak by to referendum nebolo platné. To nič, nebojte sa…..v takom prípade by sa určite bolo opakovalo dovtedy, kým by platné nakoniec bolo a nevyžmýkalo by sa v ňom aspoň o pár hlasov viac ako 50%. Mňa by osobne zaujímalo, kto vtedy v tom referende hlasoval proti členstvu, lebo aj takí statoční odvážlivci určite boli. Ja som napríklad tiež hlasoval za náš vstup, hoci ako novinár a komentátor som už mal za sebou veľmi negatívne skúsenosti najmä s ľuďmi ako bol komisár EÚ pre zahraničné vzťahy, Holanďan Hans van den Broek, ale napokon aj Max van der Stoel, vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), tiež Holanďan. Nemal som tých rýpavých „vandenov“ a „vanderov“ z Holandska rád, podobne ako teraz aj tohto Marka Rutteho z NATO. Vždy keď k nám zavítal na kontrolu nejaký Holanďan, prichádzal sem mentorovať, poučovať a hľadať blchy. Napríklad aj v tom, ako tu vraj hrozne utláčame Rómov a maďarskú národnostnú menšinu, čo nebola nikdy pravda, ale všetko bolo vtedy Bruselu dobré na boj proti Mečiarovi.

Nielen to, ja som dokonca našiel v sebe aj tú odvahu a drzosť, na čo som dodnes hrdý, že keď skupinu slovenských novinárov pozvala Zavvosova ambasáda EÚ v Bratislave v roku 1999 na veľký medzinárodný telemost s komisárom Van den Broekom, bez obalu som mu verejne naživo povedal, že jeho čerstvá správa EK o Slovensku je amatérska, tendenčná a nezodpovedá reálnej situácii v našej krajine. Predstavte si to, taká drzosť. „I am flabbergasted by your comment“ (Som vašou poznámkou šokovaný), reagoval zjavne zaskočený komisár EÚ z Holandska, ktorý také čosi od niekoho zo Slovenska nečakal. V tom období som sám napísal vyše dvadsať stranovú kontra správu v angličtine o tom, ako to na Slovensku po voľbách v roku 1999 vyzerá. Odvážny Janko Baránek zo Zdravého rozumu by sa čudoval, že jeho dnešné názory na Európsku komisiu som takto bez obalu verejne vyjadril vo veľkom celoeurópskom mediálnom telemoste už pred štvrťstoročím.

Aj dnes je to zas nejaká nepríjemná Von der…. tentoraz Von der Leynová, kto znepríjemňuje život v Európe tým, čo ten kráľovsky platený byrokratický Brusel pod jej vedením stvára, ako nám sem vymýšľa a posiela všelijaké buzerujúce zákazy, príkazy, obmedzenia a neviem čo všetko, len aby sa človeku žilo horšie.

Napríklad stop dovozu plynu a ropy z Ruska, akýsi celoeurópsky dozor nad vyjadreniami ľudí na sociálnych sieťach, okrem už odsúhlasených šialených emisných povoleniek a najnovšie aj navrhovanej veľkej bankovej lúpeže vo výške 140 miliárd ruských aktív v európskych bankách, aby bolo čím financovať už beztak dávno stratenú vojnu na Ukrajine.

Čo sme to my za štát? Pred rokom 1989 sa v Československu vyrábalo úplne všetko – od špendlíkov, ihiel a nití, cez autá, nákladné vozidlá, mostové konštrukcie a lietadlá, až po riečne a dokonca aj námorné lode. Neuveriteľné, my sme tu dokonca vyrábali aj lode, ty Kokso! Prejdi sa dnes Slovenskom a zaplačeš – samý veľkosklad na zahraničný tovar, montážne haly cudzích automobiliek a vyplienené lesy. Celé zle. Menšie vlakové stanice opustené, bez staničného personálu a bez pokladní, autobusová doprava čo vozila ráno do socialistických fabrík na šiestu a siedmu desiatky tisíc ľudí zredukovaná na minimum. Ak neveríš, choď sa pozrieť do tej slávnej Banskej Štiavnice a trebárs aj do mojej kysuckej Turzovky, ako je tam v tých našich mestách mŕtvo, hoci sa tam kedysi aktívne žilo a ľudia pracovali v mnohých prosperujúcich domácich závodoch s hrdým názvom „Národný podnik“. Dnes sme pomaly národ s holým zadkom a musíme sa klaňať po zem, aby sem prišiel zahraničný investor s obrovskými daňovými úľavami. Z kedysi hospodársky produktívnej Štiavnice sa dnes stal obyčajný skanzen. Niekde sa stala chyba. Hlavne, že sa tu vo veľkom rozpredávalo za lacný peniaz čo sme mali po komunistoch a kupónovo privatizovalo v presvedčení, že sa z nás raz dva stane druhé Švajčiarsko.

Dnes poriadne ani nevieme, či tu ešte vôbec vládne naša vláda, alebo to tu má už celé pod palcom Brusel a my si už nemôžeme upraviť ani našu ústavu bez hrozby trestných výprav z Bruselu.

Michal Zoldy