A na počiatku bolo SLOVO. Aj pred streľbou…

Sviatočný „Mariánsky predslov“ o význame vypovedaného SLOVA pre naše životy

O necelé 2 roky tomu bude 100 rokov, čo pápež Pius XI dekrétom „Celebre apud Slovachiae gentem“ (Slávna u slovenského národa) umožnil používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím nám, Slovákom bolo odobrené už nielen neformálne sa utiekať sa k Sedembolestnej Panne Márií, ale aj ju liturgicky uctievať a sláviť ako svoju hlavnú národnú patrónku.

Povýšiac tým u nás Mariánsky kult na legitímne náboženské „vďakyvzdanie“ ochrankyni našej identity naprieč siahodlhými dejinami, napriek dlhodobému utrpeniu a bolesti, ktoré boli spojené s udržaním si národnej svojbytnosti a viery v živote. Vďaky za „rodičovskú“ ochranu, za pomoc v núdzi, za život vo viere, v čistote myšlienok, slov a činov, v chápaní symbolického odkazu našej patrónky pre nás žijúcich v tomto krásnom kúte sveta – žiť v sebaúcte i k druhým – základného kameňa pre život v komunite a mravného východiska ako sa popasovať s bolesťou a utrpením v našom každodennom osobnom živote.

Majme to na pamäti vždy, v každom čase a na každom mieste, v týchto dňoch o to viac, lebo bolesť a utrpenie dnes už prekročilo pomyselný Rubikon. Majúc na mysli, že pokrytectvo, pretvárka, nenávisť, ponižovanie a urážanie ľudskej dôstojnosti na dennej báze má svojho otca i matku svoju. Je ním vypovedané slovo, to ktoré už nejde vrátiť späť. To SLOVO, ktoré stálo na počiatku života aj na jeho konci. Aj ako „BUĎ“, aj ako „AMEN“..

Lebo slovo, ktoré je pre nás darom, každodenným chlebom i soľou života, už dávno nie je len dorozumievacím prostriedkom. Lebo je to slovo, ktoré vie byť aj boosterom, aj zbraňou, s rovnakou schopnosťou vzbudiť aj dať nádej a vieru v duchovné vzkriesenie, aj bolestne zraniť.

A je pravdivo kruté a zničujúce zároveň priznať si, že je to skazonosná, bezbrehá rétorika, ktorá urobila z dnešného Slovenska aktuálnu verziu symbolického mytologického predobrazu, Augiášov chliev. Prostredie, v ktorom už panuje neregulované zverstvo politickej svojvôle, anarchie, násilia, nie náhodne vyvolávaného na námestiach neskrotným a neukojeným kvasom novej doby, chorobne túžiacim po moci, po zmene spôsobu života ako sme žili, po stupňujúcom sa démonizovaní ľudí s iným názorom v duchu presadzovanej zvrátenej a extrémistickej ideológie bezuzdného progresivizmu a bezhraničného liberalizmu.

Aby sa tak zlovestne vyvíjajúci sa dej z námestí preniesol do svojho záverečného dejstva, situovaného do Handlovej, do nedokonanej politickej vraždy protivníka pre nesúhlas s jeho hodnotovým videním sveta.

Aby to chorobne zvrátené politické posolstvo vyslané opozičným lídrom svojim všetkého schopným stúpencom: „BUDEME sa naďalej snažiť ŠKODIŤ“ bolo „Aurórou“, programovo signalizujúcou záškodnícke útoky na „vládny palác“ a tým na samotné základy demokracie (na legitímne výsledky volieb), na riadne fungovanie štátu a jeho orgánov (na ústavný poriadok). A na konci dňa útokom na občanov, lebo tá „chudoba pracujúcich“^[1], ktorú dnes farizejsky skloňuje opozícia vo všetkých pádoch v súvislosti s príčinou biedy ľudí, tá má korene v chorobne úchylnej snahe odstrihnúť nás od lacnejších ruských energií. Nehľadiac pritom na životné záujmy a existenčné potreby občanov Slovenska ani na ekonomiku štátu, vediac dobre, že len a len od nich sa primárne odvíja cena každej obchodnej komodity a platenej služby.

A niet väčšieho chrapúnstva, ako z nás z týchto dôvodov urobiť z čírej nenávisti voči všetkému ruskému ešte väčších chudákov v Európe, nehľadiac na likvidačné dôsledky, ktoré má zásluhou bruselskej verchušky a jej poturčených domácich prisluhovačov znášať bežný človek ako aj domáci ekonomický subjekt.

PRETO je na mieste legitímna otázka :

• ako je možné, že po tomto protivládnom a de facto bezprecedentnom protištátnom vyhlásení ešte môže tento nevykysnutý kvások doby fungovať na čele strany, ktorá má ambíciu (neškodne) riadiť a spravovať tento štát – čestne a poctivo, ako službu ľuďom..?
• ako je možné a dovolené tejto karikatúre na čestnosť a poctivosť pôsobiť vo verejnom živote ľudsky, morálne a politicky beztrestne..?
• Ako je vôbec možné a prípustné, že po tomto skazonosnom kamikadze vyhlásení môže takýto mravný úbožiak ešte naďalej miešať karty v politike..?

HALOÓÓ, „slušní, demokratickí, slobodomyseľní, solidárni, mierumilovní“, kde ste sa zrazu všetci podeli..?

LEBO, čo je obzvlášť alarmujúce na tomto skazonosnom diele, že všetky tie opozičné stranícke a politické mimovládne organizácie, čo sa denno-denne odbavujú na vyjadreniach R. Fica – doposiaľ unisono držia bobríkov mlčanlivosti. A pritom ide o tú istú, geneticky príbuznú čeľaď, čo naopak, hlasno na verejnosti kričí, čo programovo pľuje a odsudzuje Rusko za ničenie životov na UA na dennej báze – aby v prípade (ne)regulárnej GENOCÍDY a spôsobenia HLADOMORU v Gaze (mimochodom oficiálne deklarovaného už aj OSN) zostali ticho ako vši pod chrastou.

A tak je namieste logická otázka :

A či tomuto skazenému a skazonosnému hereckému ansáblu je možné veriť v úprimnosť volania po mieri, po bezpečnosti, po humanizme slovom aj skutkom, po slobode a po demokracii, keď nehorázne prelievajú krokodílie slzy akurát len, ak ide o ničenie ľudských životov na UA – a pri tom božom dopustení v Gaze, kde sa už úmyselne bombardovali vo veľkom (nielen pre zlú „mušku“..) nielen školy a nemocnice, ale už aj humanitárne konvoje, kde neodpustiteľne hynú už nielen civilné obete, ale aj humanitárni pracovníci, dobrovoľníci, novinári – strkajú hlavy do piesku. Prehliadajúc tieto zverstvá cez prsty, ako by išlo len o „ruskú propagandu..“^[2]

A je už hanebným pokryteckým „svinstvom“, keď bezohľadne tolerujú Izraelu obludné, ľudsky ani vojensky neakceptovateľné psie kusy a pritom horujú za, dnes už 19. balíček proti-ruských sankcií, za ďalší citeľný útok na peňaženky tých, čo si to na konci najviac odnesú, chudobné a najzraniteľnejšie vrstvy ľudí. Psychiatria, už nielen na psychiatrii..

Počujete pán Heger..? PREČO teraz mlčíte..? KDE je teraz váš súcit s trpiacimi, vaše svedomie, obyčajná ľudská sebareflexia za fatálne zlyhanie..?

PREČO sme sa dodnes od vás nedočkali (verejného) ospravedlnenia, adresovaného slovenskej verejnosti. A Rusom zvlášť. Za ten poburujúci, a vo svojich dôsledkoch burcujúci slovný výlev. Loviaci v spodných pudoch naivných a veriacich. Lebo nejde nepripomenúť vaše  verejné vyhlásenie, ktoré kričalo účelovým, cielene hanebným útokom na Rusko – falošným a klamlivým tvrdením  o rozsahu spôsobených  vojnových útrap[3]. Aby dnes, v kontexte s tým, čo sa robí v Gaze, to vtedy tak horlivo bijúce srdce za mier a bezpečnosť prestalo zrazu biť. Vám, aj vašim mravne podvyživeným prívržencom. A iste uznáte, že nejde napísať „demokratom“, lebo to by sa museli jej pôvodní zakladatelia, Ursíny, Lettrich, Kvetko a ďalší v hrobe obracať.

Vrátiac sa tak na začiatok, ešte dôvetok, záverečný apel, aktuálny, Mariánsky, adresovaný tým, ktorí naďalej zneucťujú SLOVO pod „obojakým spôsobom“. Vráťte slovu svoj pôvodný obsah a význam.

A na začiatok stačí nebyť farboslepý. Lebo rovnako ako všetko v živote nie je iba čierno– biele, a ako nemožno všetko podstatné zúžiť iba na „hosana alebo ukrižuj, tak vo verejnom živote, ako aj v politike je treba vnímať, rozlišovať a rešpektovať viacfarebnú hodnotovú a tým aj názorovú pluralitu. A v tomto duchu, s týmto životným krédom žiť v zhode s tými, ktorí nevyznávajú dobovú, aktuálne forsírovanú „hodnotovú kolekciu“ z extrémistickej dielne „zahraničných módnych tvorcov..“

A to už vyžaduje zmenu, potrebu akceptovať nový imperatív doby, v ktorej už prestali platiť akékoľvek pravidlá. Aby slovo nebolo zbraňou, strieľajúcou slepými patrónmi na politického protivníka, ale dorozumievajúcim prostriedkom. Aby sociálne napätie a s ním spojená bolesť a utrpenie neboli prvoplánovo vyvolávané ako hybridný nástroj v politickej súťaži, a zároveň ako nekalý prostriedok, ako sa násilne a nekrôchane dostať silou mocou – k moci.

Aby človek človeku nebol vlkom, ako je tomu hriešne už dnes. Aby mohli byť ľudia opäť Ľuďmi. Aby sme mohli žiť opäť v pokoji a v mieri sami so sebou..

Laco Kopál

[1] Mimochodom počuť hovoriť túto pretvarujúcu sa karikatúru na ľudské utrpenie o CHUDOBE, pripomenúc si ťažké 100 tisíce eur len pre politickú nadáciu Šimečkovcov,  tie 10-tisíce pre matku a partnerku tohto „súcitiaceho, empatického človeka“ s chudobnými Slovákmi, ktoré chýbali a chýbajú reálnym, užitočným, charitatívnym mimovládnym organizáciám a rovnako tak svojho času vyjadrujúceho sa ekonomického „experta“ na margo „nadštandardných dôchodkov“ Slovákov – súdnemu človeku musí naskakovať husia koža.

 [2] Brigádny generál IDF Eyal Krim, ktorý od roku 2016 slúži ako hlavný rabín izraelskej armády sa stal známym bezprecedentným vyhlásením, v ktorom tvrdil, že „izraelskí vojaci môžu znásilniť všetky nežidovské ženy, pretože je to prirodzené právo.“ S dôvetkom jeho rabínskych podporovateľov : „Slová Eyala Krima sú legitímne verše Tóry. Kritizovať rabína, ktorý vyjadruje toto jasné rozhodnutie, poškodzuje štát Izrael a celý svet Tóry.“ (!!!)

[3] Eduard HEGER, 12. marca 2022 právne i morálne nekalo zneužil postavenie verejného činiteľa (predsedu vlády SR) – šírením nepravdivej informácie, dosahujúcej svojím obsahom a účelom charakter podnecovania k národnostnej nenávisti, keď v utečeneckom tábore na východe Slovenska na margo ruských útokov na UA bez hany, bez viny a bez trestu vyhlásil : „Ani v druhej svetovej vojne sme nezažili, aby boli bombardované nemocnice, aby boli obkľúčené mestá, aby boli odpojené od elektriny, aby boli zabíjaní civilisti.“