NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE (235) DESAŤROČIE NENÁVISTI

Rozliezla sa všade a je tu medzi nami ako doma. Lenže nie iba v posledných rokoch, povedzme v posledných desiatich rokoch….. tá nenávisť tu je temer od samého začiatku ako za zvláštnych okolností padol v roku 1989 bývalý režim – najprv v Maďarsku, potom v NDR, nasledovalo Československo a potom to na Vianoce prišlo cez Bukurešť aj do Rumunska. Tam sa to udialo aj s prímesou krvi – Čaučeska s manželkou popravili, hoci si ich mohli ponechať v nejakej väznici, ak už sa chceli obom manželom pomstiť.

Zvláštne….. všetko sa vždy musí začať v hlavnom meste – v prípade Československa až v dvoch hlavných mestách, lebo na Slovensku sa to demonštráciou tisícov študentov a ich pochodom Bratislavou začalo už 16. novembra. Dovolím si povedať, s istou dávkou zjednodušenia, že ak by nebolo Prahy a Bratislavy, dodnes by sme si tu žili ako pred rokom 1989. Lebo viete si predstaviť, že by sa pád vlády jednej strany a celého bývalého režimu (nenadávajte mi ak ho nazývam režimom lebo ja chápem, že mnohí to dnes vnímajú úplne inak) začal nie nejakou veľkou protestnou demonštráciou v strede Prahy a Bratislavy, ale v prípade Slovenska niekde na obecnej návsi pred budovou MNV a miestnych potravín povedzme vo Veľkých Levároch, Hornej Mičinej alebo trebárs v Lendaku. Nemožné! Také masové veci a dejinné udalosti ako revolúcia alebo štátny prevrat sa vždy začínajú v hlavnom meste. To si zapamätajte, ak to náhodou neviete. Ani Klement Gottwald by sa nebol dostal k moci tak ľahko ak by nebolo Staromestského námestia v Prahe, ale bol by v baranici vystúpil v tom mrazivom februári pred hŕstkou zvedavých „vesničanov“ niekde v ospalom moravskom Fulneku alebo českých skanzenových Jetŕichovicích. Na to by „slávna dynastia“ Šimečkovcov nemala zabúdať, odkiaľ k nám doputovala vláda jednej strany, že to sem neprišlo z Krompách alebo spred hostinca niekde v Domaniži alebo Žabokrekoch, lebo na vidieku Slováci mali, a dodnes majú, celkom iné starosti a záujmy, nie robiť po poctivej celodennej drine revolúcie s neistým koncom v cudzom záujme. Na to sú potrebné bezbrehým liberalilzmom presiaknuté vysoké školy a organizačný talent aktivistických buričov snobského kaviarenského prostredia.

Ako napríklad aj teraz v Budapešti. Pozrite sa čo sa tam teraz deje. Zase hlavné mesto, a zase buričský liberálny primátor, ktorý nemá rád Viktora Orbána a just mu tam ako hlava magistrátu zorganizoval masovú protivládnu demonštráciu s tisíckami dúhových zástav rovno pod nosom. Bojovať proti vláde s dúhovou zástavou nad hlavou…. už to samé o niečom varovne svedčí a neveští to v kresťanskom svete, stojacom po dve tisícročia na Novom Zákone, nič potešiteľné. Revolučná zástava, ak už, tak by mala byť červené, nie dúhová, drahí gayovia, lesbičky a transsexuáli. Ešte ma v tejto chvíli napadá jedna vec….. ak je tu dnes ráno reč o nenávisti medzi nami ako súčasti nášho každodenného života. Ten Gorbačov, zrejme hlavný vinník celého súčasného chaosu a exemplárneho bordelu v medzinárodných vzťahoch, mal asi urobiť oveľa viac než len nechať padnúť Berlínsky múr, stiahnuť svoje armády z celej východnej Európy a darovať Nemcom zjednotenie. Mal rovno rozdať celé územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu aj s jeho nerastným bohatstvom Západu – aspoň by sa ten Západ teraz nemusel unúvať a trápiť s nákladným zbrojením a špekulovaním, ako Putinovi. a tým aj celému Rusku, zlomiť konečne krk.

Robert Fico včera na obed povedal – okrem všeličoho iného, hoci otázky od hlúpeho redaktora STVR už nemohli byť impertinentnejšie – že ho ukrajinský prezident Zelenskyj nenávidí. A vysvetlil aj prečo. Lenže Zelenskyj by si to nemohol dovoliť až tak drzo a okato ak by necítil podporu pre svoju nenávisť k nášmu premiérovi priamo tu zo Slovenska. A sme doma….. takto to totiž vždy chodilo a chodí u nás dodnes. Takto sa nenávisť k predsedovi vlády Mečiarovi exportovala do zahraničia v deväťdesiatych rokoch a takto sa to robí aj dnes.

Vždy sa ide po silnom národne orientovanom lídrovi s podporou veľkej časti verejnosti, že sa zaangažuje do boja proti nemu mocné zahraničie. Aj v Budapešti bolo včera vraj až 70 zahraničných europoslancov. Čo tam dočerta robili? Ak by to bolo v USA, Trump to všetko do nohy pozatýka a vyhostí s pečiatkou „persona non grata“ najbližšími leteckými spojmi naspäť domov do upadajúcej Európy. Uvidíme, čo teraz spraví Orbán.

Áno, náš rurálny a čisto slovenský sociálny demokrat Robert Fico, ako sa sám označil, má pravdu – idú tvrdo a systematicky už hodnú chvíľu po ňom. Ja k celej tejto veci dodávam, že presne tak, ako išli svojho času aj po Mečiarovi. Nemuseli sa zaoberať nepodstatnými figúrkami z SNS ako bol voľakedy trápne veľkohubý táraj Ján Slota alebo teraz aj degradovaný ex-kapitán Andrej Danko – tí sú z hľadiska Západu celkom neškodní lebo tí sa politicky zlikvidujú aj sami svojím smiešne detinským amaterizmom a všelijakými kurióznymi osobnostnými deficitmi. Tí nestoja nikomu za námahu. Celkom iný prípad však je mimoriadne rezistentný a intelektovo a skúsenostne vysoko nadštandardne vybavený a všestranne zručný politický veterán Robert Fico. Trúfam si povedať, že v Európskom kontexte, a možno aj vo svetovom, je súčasný slovenský premiér v dnešných časoch jednotvárnej šedej podpriemernosti unikátom. Preto toľká nenávisť, a preto tá nenávisť celkom cielene presakuje aj do niektorých vrstiev našej rozdelenej a mediálne manipulovanej spoločnosti.

Michal Zoldy