Denník SME a Lakota

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil svoju tlačovú správu, na ktorú sme reagovali našou tlačovou správou. Internetový denník SME.sk si správu ÚDZS dohľadal (alebo dostal avízo o jej existencii) a urobil z nej článok. Redaktori Kováč (TU) a Hodás (TU) však neurobili pre vyváženosť svojej žurnalistiky žiadnu nadprácu. Vyváženosť článkov nebol totiž ani ich plán, ani cieľ ich počinu.

Redaktor Kováč pre pocit objektivity zavolal pánovi Lakotovi, či sa nevyjadrí, ten ich odkázal na právnych zástupcov so slovami, zistite si, kto to je. O tom v článku nie je zmienky. Redaktor Kováč sa nespýtal, či môže, či má čas, či ho nevyrušuje. Hľadal moment prekvapenia. Že zareaguje “reflexne”, použije expresívny výraz a zloží. Možno to nebol zo strany Dr. Lakotu najlepší spôsob komunikácie, možno mal žiadať otázky majlom alebo autorizáciu nejakého rozhovoru, ale je úplne bežnou úlohou žurnalistu snažiť sa o objektivitu za každých okolností, nie objektivitu predstierať. Nie povedať si: super, mám nahrané, ako mi vynadal, stačí, ideme do neho. Toto hovorí viac o zlomyseľnosti, ako o potrebe doručovať čitateľovi objektívnu žurnalistiku. Keby si hodili vec do gúglu alebo AI, ktorú tak radi používajú, alebo zavolali priamo na ÚDZS, dozvedeli by sa a mohli by pokračovať v rozvíjaní témy. To evidentne nebol ich cieľ. Cieľom bolo pokračovať v difamácii sofistikovaným zverejňovaním neúplných informácií. Sami by sa mohli ohodnotiť vo svojom modernom slovníku ako minimálne pôvodca misinformácie. A to považujem za neprípustné. Nie je však úlohou tohto článku hodnotiť úpadok žurnalistiky. Ale zachovať vecný prístup.

K tlačovej správe ÚDZS sme zverejnili so súhlasom klienta a na jeho požiadanie našu tlačovú správu, ktorú si mohol ktokoľvek prebrať. Neviem o nikom. Z oboch názorových brehov. K dispozícii je TU. Vieme, že náš blog je monitorovaný médiámi bývalého hlavného prúdu aj tzv. alternatívy.

Najmä článok Petra Kováča vyvolal u čitateľov presne očakávané reakcie. Obaja napísali svoje počiny tak, aby vyvolali reakcie presne tak, ako sa najmä pri článku Petra Kováča dostavili. Ľudia nadobudli falošný dojem, že sa význam očkovania a opatrení na súde naozaj preberal a že pán Lakota svoje tvrdenia neobhájil. A že Úrad pre dohľad argumentačne obstál. Tieto komentáre dosahovali miestami takú intenzitu, že by doktor mohol nadobudnúť dojem, že môže byť ohrozená jeho telesná integrita alebo že môže eskalovať aj na členov jeho rodiny. Napriek tomu sú tam tie komentáre dodnes a nie sú nijako moderované. Čo je samozrejme zámer redakcie.

Zdroj: Komentáre k článku Petra Kováča (link TU).

Ani Hodás ani Kováč napriek šíreniu naratívu o potrebe kritického myslenia si neoverili, aký je ozajstný obsah odôvodnenia rozsudku alebo aspoň stručného odôvodnenia rozsudku. Čo je z pohľadu novinárskej etiky neslýchané. Je to vlastne pokračovanie v difamácii.

Keby tak však urobili, zistili by nasledovné.

1. Prvostupňové rozhodnutie bolo tzv. prekvapivým rozhodnutím a to musí byť v právnom štáte zrušené súdom vyššieho stupňa. Existuje totiž zaznamenaný predbežný právny názor totožného súdu v tom istom konaní (ale inej sudkyne), ktorý hovorí, že Dr. Lakotovi bolo zasiahnuté do dobrého mena a strany sporu sa majú mimosúdne dohodnúť. So zmierovacím konaním ÚDZS súhlasilo s výhradou, že sa musia poradiť s vedením, len to neférovo zabudlo komunikovať verejnosti. Toto posúdenie po zmene sudkyne nová sudkyňa nezmenila, neexistuje k tomu žiadne odôvodnenie. Preto ide o prekvapivé rozhodnutie. Procesne to mal byť ÚDZS, ktorý bol na rade v unesení dôkazného bremena. Ale nemal ďalšie návrhy. Napriek tomu uspel.
2. V stručnom odôvodnení nová sudkyňa uviedla, že sa nezaoberala hlbším dokazovaním o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení jednej alebo druhej strany. Dokonca obsahovo uvádzala, že tvrdenia môžu byť spôsobilé privodiť difamáciu, ale Dr. Lakota si mal byť vedomý, že si svojim verejným vystupovaním privodí takú situáciu, že musí zniesť vyššiu mieru kritiky, ako iní. Téma verejného záujmu a dve verejne činné osoby. Takto je to postavené u novej sudkyne. Nič viac. Malá intenzita zásahu zo strany ÚDZS.
3. Čiže difamáciu máme aj po zmene sudkyne de iure danú, len súd nevzal do úvahy, aké mala táto difamácia reálne dopady na život a okolie Dr. Lakotu. Napriek predloženým dôkazom.
4. Písať o neodkladných opatreniach a neúspechu v nich zo strany redaktorov SME je scestné a iba potvrdzuje ich zlomyseľnosť pri písaní daných článkov. Obaja autori vedia, čo sa neodkladnými opatreniami rieši, ako redakcia s tým majú bohaté skúsenosti.
5. Aj keby sme pripustili, že Dr. Lakota má zniesť vyššiu mieru kritiky, jemu po prvé, žiadna vecná kritika zo strany SME alebo ÚDZS doručená nebola a k verejnému diskurzu s ním nikdy nedošlo a po druhé, ani verejne známa osoba nemá povinnosť znášať kritiku založenú na tvrdeniach bez skutkového základu. A takú povahu napadnuté tvrdenia ÚDZS jednoznačne mali.

Čo autori Hodás a Kováč s redakciou SME vlastne dosiahli?

Uviedli paradoxne verejne dôvody, že sudkyňa prvého stupňa sa pri posudzovaní intenzity zásahu kapitálne zmýlila. Teda pokiaľ ide o posúdenie vnímania difamácie Dr. Lakotu verejnosťou a spôsobilosti zásahu do jeho dobrej povesti. Tá má paradoxne povahu eskalácie a pokračovania.

Naopak, tieto dva články sú novým dôkazom, ktoré odovodňujú nielen zrušenie rozhodnutia prvého stupňa, ale aj vydanie nového rozhodnutia s priznaním takej nemajetkovej ujmy, ktorá by bola pre ÚDZS dostatočne odstrašujúca a demotivujúca konať v budúcnosti podobne.

Tento článok je publikovaný na žiadosť a so súhlasom klienta.

Zdroj: https://akw.sk/dennik-sme-a-lakota/