DESAŤ DNÍ, KTORÉ OTRASÚ SVETOM

Parafrázujúc klasika svetovej reportáže Johna Reeda, nasledujúce dni môžu dramatickým spôsobom zmeniť atmosféru v svetovej politike. V Srbsku padol Vučić. V Izraeli môže padnúť Netanjahu. V Spojených štátoch môžu v senátnych voľbách padnúť Trumpovi republikáni. A v Brazílii padli Bolsonarove sny o ovládnutí najväčšej latinskoamerickej krajiny.

Pred týždňom som na tomto mieste varoval premiéra Fica, že ísť do Belehradu, podporiť konkrétneho kandidáta a zasiahnuť tak do vnútorných záležitostí iného štátu bola strategická chyba, ktorá môže vážnym spôsobom poškodiť vzácne a dôležité slovensko-srbské vzťahy. Mnohí nekritickí obdivovatelia Roberta Fica sa na mňa za to hnevali a máme to tu. Vládnuca Srbská pokroková strana utrpela zdrvujúcu porážku. Pritom víťaznú Študentskú kandidátku netvoria žiadni eurohujeri. Jej líder Ilija Srdanović hovorí: „Európska únia nie je témou dňa a nie je ani v centre pozornosti.“ Medzi voličmi Študentskej kandidátky totiž vládne značná miera skepticizmu voči EÚ. Za vstup do Európskej únie by dnes hlasovalo len 35 % mladých Srbov, kým najpopulárnejšou alternatívou je geopolitická neutralita (49 %). Študentská kandidátka odmieta aj zavádzanie sankcií voči Rusku. Chcú sa zamerať len na boj proti korupcii a posilnenie právneho štátu. Fico si ich pohneval úplne zbytočne.

Celkom inak vyzerá ohromujúce víťazstvo Lulu v Brazílii. Po prvom kole volieb by na neho nikto nevsadil ani deravý groš. Lula však dokázal pritiahnuť k druhému kolu ďalších 5 miliónov ľudí a triumfoval spôsobom, ktorý Jeremy Corbyn označil za „začiatok globálneho boja za celé ľudstvo“. Uvidíme, v každom prípade to určite posilní zoskupenie BRICS.

V Izraeli hrá Netanjahu o všetko. Ak zajtra prehrá, môže ísť do väzenia. A zmena pomerov v Kongrese USA by ochromila všetky Trumpove plány. Budeme to podrobnejšie sledovať.

Ešte jedna poznámka k dnešnému dôležitému víťazstvu Lulu da Silvu v Brazílii a k téme na TA3, prečo nemá Európa právo poučovať Čínu a vlastne kohokoľvek o ľudských právach. Keď bol Julian Assange držaný na samotke 1 901 dní za odhalenie pravdy o zločinoch americkej vlády, Európa mu odmietla pomôcť, no Lula bojoval za jeho slobodu. Oslovil pápeža Františka a poprosil ho, aby vyvinul tlak za jeho prepustenie. Pápež František sa demonštratívne stretol s Assangovou rodinou. Ten pápež, ktorého zneužívala Zuzana Čaputová pre svoj imidž, no sama sa nehlásila k žiadnemu jeho odkazu: nikdy si neosvojila Františkovo mierové posolstvo, nikdy neodsúdila zbrojenie, nikdy sa nezastala prenasledovaného Juliana Assangea (napriek tomu, že ju k tomu opakovane vyzývali ľudskoprávne organizácie). Po prepustení z dlhoročného väzenia sa Assange stretol s Lulom v Ríme na pohrebe pápeža Františka. Od svojho brazílskeho ochrancu sa naučil jednu podstatnú vec: Bez odvahy povedať NIE Washingtonu alebo Tel Avivu nemôžete robiť domácu politiku, iba plniť zahraničné pokyny.

Eduard Chmelár