Turecko plánuje rozšíriť jadrovú spoluprácu s Ruskom

Erdoğan povedal, že Ankara zváži pozdvihnutie svojich vzťahov s organizáciou na vyššiu úroveň.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin si podávajú ruky počas stretnutia na okraji summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Biškeku v Kirgizsku 1. septembra 2026. EPA/VJAČESLAV PROKOFJEV

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan po rokovaniach s Vladimirom Putinom na okraji summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Biškeku vyhlásil, že Turecko plánuje rozšíriť spoluprácu s Ruskom v oblasti jadrovej energie po otvorení elektrárne Akkuyu.

„Jadrová elektráreň Akkuyu má veľký význam vo vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom. Teraz sme v záverečnej fáze,“ povedal Erdoğan podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu počas summitu 1. septembra.

„S otvorením jadrovej elektrárne Akkuyu spoločne podnikneme kroky na otvorenie niektorých nových elektrární. Práve prebiehajú tieto prípravy.“ Bilaterálne vzťahy označil za „dnes na oveľa vyššej úrovni ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom období“.

Putin označil Turecko za „jedného z našich privilegovaných partnerov“ v zahraničnej politike a ekonomike a povedal, že prvý blok elektrárne Akkuyu bude uvedený do prevádzky tento rok, pričom dodal, že Rosatom, ruská štátna jadrová spoločnosť, ktorá ho stavia, postupuje podľa plánu.

Ruskú delegáciu v Biškeku podľa Kremľa zahŕňal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezidentský asistent Jurij Ušakov. Erdoğana sprevádzal minister zahraničných vecí Hakan Fidan a šéf spravodajských služieb Ibrahim Kalın.

Turecko je dialógovým partnerom ŠOS, nie plnohodnotným členom. Je jediným členským štátom NATO, ktorý má tento status.

V rozhovore s novinármi na spiatočnom lete Erdoğan povedal, že Ankara zváži pozdvihnutie svojich vzťahov s organizáciou na vyššiu úroveň. Plné členstvo by podľa agentúry Reuters neznamenalo „odtrhnutie sa od žiadneho iného bloku ani od Západu“ .

Summit v Biškeku, ktorý sa konal 31. augusta a 1. septembra, bol 26. zasadnutím Rady hláv štátov ŠOS a pripomenul si 25. výročie založenia tejto skupiny.

Akkuyu, na pobreží Stredozemného mora v provincii Mersin v južnom Turecku, je prvá komerčná jadrová elektráreň v Turecku.

Na základe medzivládnej dohody z roku 2010 spoločnosť Rosatom stavia štyri reaktory VVER-1200 s kombinovanou kapacitou 4 800 megawattov na modeli „postav-vlastni-prevádzkuj“, čo znamená, že ruská štátna firma si ponecháva vlastníctvo a kontrolu. Je to prvá elektráreň v tomto odvetví, ktorá bola postavená týmto spôsobom, pričom prvý betón bol naliaty v apríli 2018.

Hodnota projektu sa odhaduje na približne 20 miliárd dolárov (17,2 miliardy eur).

Úradníci tvrdia, že keď budú všetky štyri bloky v prevádzke, mali by dodávať približne 10 percent elektriny v Turecku.

Spoločnosť Rosatom uviedla, že zavážanie paliva a spustenie prvého bloku sú naplánované na jeseň 2026 po oneskoreniach súvisiacich so sankciami, dodávateľskými reťazcami a financovaním. Stavebné práce na bloku boli dokončené v júni a zvyšné tri reaktory by mali nasledovať v intervaloch približne roka, uviedla spoločnosť. Jej generálny riaditeľ Alexej Lichačev uviedol, že nemecký Siemens nedodal zariadenie, ktoré bolo vyrobené a zaplatené, a že približne 2 miliardy dolárov z projektových peňazí zostali zmrazené v zahraničí.

Rusko poskytlo dodatočné financovanie vo výške 9 miliárd dolárov (7,8 miliardy eur), uviedol 26. decembra 2025 minister energetiky Alparslan Bayraktar. Väčšina z tejto sumy sa podľa neho vynaloží v rokoch 2026 a 2027.

Turecko dováža dve z troch jednotiek energie, ktoré spotrebuje, uviedol Bayraktar 11. apríla 2026.

Podľa údajov organizácie OSN Comtrade dosiahol turecký dovoz z Ruska v roku 2024 44,02 miliardy dolárov (38 miliárd eur), z čoho minerálne palivá a oleje predstavovali 32,23 miliardy dolárov (27,8 miliardy eur).

Ankara chce do roku 2050 dosiahnuť jadrovú kapacitu 20 gigawattov, pričom ďalšie veľké elektrárne sú plánované v Sinopu pri Čiernom mori a v Trácii, ako aj malé modulárne reaktory. Cieľom krajiny je dosiahnuť nulovú čistú produkciu energie do roku 2053.

Minister energetiky Alparslan Bayraktar 18. marca 2026 uviedol, že Turecko stále rokuje s Ruskom, Čínou, Južnou Kóreou a Kanadou a zatiaľ nevybralo dodávateľa pre ďalšie lokality. Povedal, že víťazná ponuka bude kombinovať najkonkurencieschopnejšie podmienky s najvyššou úrovňou lokálneho obsahu.

Parlament 24. júla 2026 schválil zákon, ktorým sa stanovujú daňové úľavy pre investorov do jadrovej energie do konca roku 2045, pričom prezident ich môže predĺžiť do roku 2050. Zástupca ministra energetiky Zafer Demircan povedal plánovaciemu a rozpočtovému výboru, že opatrenia sa týkajú budúcich projektov, a nie Akkuyu.

V Biškeku neboli oznámené žiadne zmluvy na ďalšie elektrárne. Ušakov pred stretnutím povedal, že na programe sú Čierne more a Ukrajina, hoci ani jedna z nich nebola spomenutá v časti rokovaní otvorenej pre novinárov.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/09/turkey-plans-to-expand-nuclear-co-operation-with-russia/