Komplikácia pre Tuska: Poľský súd zamietol európsky zatykač na bývalého ministra spravodlivosti

Hoci sa Ziobro zdržiava v USA, poľská prokuratúra sa napriek tomu usilovala o vydanie európskeho zatykača na jeho osobu.

Súd vo Varšave zamietol žiadosť prokurátorov konajúcich v mene stredoľavej vlády premiéra Donalda Tuska o vydanie európskeho zatykača (EAW) na Zbigniewa Ziobra. Bývalý minister spravodlivosti z predchádzajúcej konzervatívnej vlády (strany PiS) čelí obvineniu zo zneužitia právomocí.

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro v súčasnosti žije a pracuje v USA a poľský súd rozhodol nevydať na neho európsky zatykač. EPA-EFE/RAFAL GUZ

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia nepreukázali, že sa Ziobro skutočne zdržiava na území EÚ alebo že má v úmysle vycestovať do niektorej z krajín Únie.

Ziobro sa od začiatku mája zdržiava v USA, kde pôsobí ako komentátor poľskej konzervatívnej televízie TV Republika. Do Spojených štátov pricestoval z Budapešti; tam mu predchádzajúca maďarská vláda premiéra Viktora Orbána udelila azyl a poskytla cestovné doklady.

Napriek Ziobrovej prítomnosti v USA poľskí prokurátori stále žiadali o vydanie európskeho zatykača na neho s argumentom, že takýto zatykač by bol potrebný na zadržanie bývalého ministra spravodlivosti, ak by sa mal vrátiť do EÚ.

Bývalý minister spravodlivosti údajne odletel do USA po tom, čo dostal pomoc od úradníka ministerstva zahraničných vecí, napriek tomu, že Varšava predtým varovala Washington pred poskytovaním pomoci Ziobrovi s argumentom, že takýto krok by sa rovnalo „neprimeranému politickému zasahovaniu“.

Vo februári tohto roku, po rozhodnutí poľského súdu o jeho umiestnení do vyšetrovacej väzby, bol na bývalého ministra vydaný celoštátny zatykač. Prokurátori následne požiadali súd o európsky zatykač, ktorý bol 13. júla zamietnutý.

Bývalý minister spravodlivosti v tom čase už opustil Poľsko a presťahoval sa do Maďarska, tesne predtým, ako parlamentná väčšina, ktorá podporovala Tuska, hlasovala za zrušenie jeho imunity voči trestnému stíhaniu a udelenie súhlasu s jeho zadržaním.

Ziobro opustil Maďarsko kvôli verejným vyhláseniam nastupujúceho maďarského premiéra Petra Magyara. Magyar dal jasne najavo, že Ziobrovi zruší imunitu a chce ho vrátiť do Poľska.

Magyar v tomto kroku videl spôsob, ako otepliť vzťahy s Tuskovou vládou, ktorá predtým stiahla poľského veľvyslanca z Budapešti v reakcii na rozhodnutie Orbánovej administratívy udeliť bývalému ministrovi azyl.

Koncom júna Magyarova administratíva dodržala slovo a zrušila maďarskú ochranu pre Ziobra, pričom zneplatnila cestovné doklady tohto bývalého ministra za stranu PiS, na základe ktorých sa mu podarilo získať americké vízum na prácu pre televíziu Republika.

Súčasný poľský minister spravodlivosti Waldemar Żurek pre štátnu tlačovú agentúru PAP uviedol, že rezort spravodlivosti „využije všetky právne prostriedky na to, aby sa tieto osoby zodpovedali pred spravodlivosťou v Poľsku“.

Żurek vo štvrtok na sociálnej sieti napísal, že Varšava sa obráti na Washington s otázkou, „či môžu osoby, ktoré prišli o platné cestovné doklady, naďalej zotrvávať na území USA“.

Tuskova vláda odovzdala Američanom na posúdenie tisíce strán dôkazového materiálu proti Ziobrovi, no pozícii poľskej strany pri snahe o jeho deportáciu neprospelo rozhodnutie poľského súdu nepožiadať o vydanie európskeho zatykača (EAW). USA nie sú známe tým, že by ľahko vydávali príkazy na deportáciu osôb, ktorým tamojšia vláda poskytla útočisko.

Poľsko vyjadrilo nespokojnosť s rozhodnutím administratívy prezidenta Donalda Trumpa pomôcť Ziobrovi.

Toto rozhodnutie ich však nemohlo prekvapiť, keďže poľská opozičná strana PiS udržiava úzke vzťahy s Trumpovou administratívou.

Rovnako ich neprekvapilo ani to, že poľský prezident Karol Nawrocki – spojenec strany PiS – nemal v úmysle pomôcť im pri lobovaní u americkej administratívy; tá totiž vníma premiéra Donalda Tuska ako *persona non grata* pre jeho výroky, v ktorých označil Trumpa za ruského agenta.

Nawrocki, pre ktorého je prioritou udržiavať si s Trumpom dobré vzťahy, v minulosti uviedol, že on sám by Poľsko tak, ako to urobil Ziobro, neopustil. Zároveň však jasne vyjadril názor, že konanie vedené proti Ziobrovi je prejavom politickej pomsty a že „existuje len malá pravdepodobnosť, že by sa Ziobro v Poľsku dočkal spravodlivého procesu“.

Ziobrovi kolegovia zo strany PiS priznali, že jeho odchod „nevyzeral dobre“, keďže politickí oponenti ho interpretovali ako priznanie viny, no zároveň pripomenuli, že Ziobro sa v súčasnosti zotavuje z rakoviny pažeráka.

Argumentovali tiež, že vláda bola odhodlaná umiestniť Ziobra do vyšetrovacej väzby nie preto, že by si to vyžadovalo samotné vyšetrovanie, ale preto, že chcela „uspokojiť svoju voličskú základňu“, ktorá chcela vidieť Ziobra za mrežami – hoci len dočasne.

Zbigniew Ziobro, jedna z najvplyvnejších postáv predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), čelí obvineniam z 26 trestných činov súvisiacich so zneužitím verejných prostriedkov a zneužitím právomocí.

Poľská prokuratúra obviňuje Ziobra zo založenia a vedenia „organizovanej zločineckej skupiny“, ktorá zneužila približne 35 miliónov eur z Fondu spravodlivosti – štátneho programu zriadeného na pomoc obetiam trestných činov a financovanie prevencie kriminality.

Podľa prokuratúry tieto prostriedky smerovali do projektov spojených s jeho politickými spojencami a boli použité na nákup kontroverzného izraelského špionážneho softvéru Pegasus, ktorý sa neskôr údajne využíval na sledovanie politických oponentov strany PiS.

Politici z tábora premiéra Tuska tiež poukázali na existenciu korešpondencie medzi Ziobrom a lídrom PiS Jarosławom Kaczyńským z obdobia pred parlamentnými voľbami v roku 2019. Kaczyński v nej varoval ministra spravodlivosti, aby na volebné účely nevyužíval zdroje z Fondu spravodlivosti.

Minister spravodlivosti v tom čase stál na čele samostatnej strany s názvom „Solidárne Poľsko“ (Solidarna Polska), ktorá bola vo volebnej koalícii s PiS. Ziobro mal záujem zabezpečiť znovuzvolenie svojich prívržencov do parlamentu, zatiaľ čo Kaczyński uprednostňoval, aby tieto kreslá získali kandidáti podporovaní priamo stranou PiS.

V tom čase sa objavili správy, že Ziobrova skupina nedostávala žiadny podiel z verejných prostriedkov, ktoré PiS poberala v rámci štátneho financovania politických strán a náhrad za volebné výdavky vynaložené počas volieb v roku 2015.

Ziobro odmieta obvinenia vznesené Tuskovou vládou a – podobne ako ďalší vysokopostavení predstavitelia PiS, ktorí sa tiež stali terčom krokov tejto vlády – tvrdí, že vyšetrovanie je politicky motivované.

Žiadne z obvinení voči Ziobrovi sa netýkajú toho, že by mal osobný prospech z akýchkoľvek sporných výdavkov verejných prostriedkov.

Ziobro sa bránil tvrdením, že dodržiaval predpisy upravujúce prideľovanie a čerpanie prostriedkov z Fondu spravodlivosti a že zakúpený špionážny softvér Pegasus sa využil v stovkách prípadov sledovania – pričom všetky tieto prípady schválil sudca a len v zlomku z nich figurovali politici vtedajšej liberálnej opozície.

Taktiež tvrdí, že na tom, keď vlády financujú organizácie naklonené ich politike, nie je nič nezvyčajné a že takto postupujú vlády i miestni predstavitelia po celom svete.

Bývalý minister spravodlivosti poukazuje na to, že práve politici z Tuskovho tábora čelia oveľa závažnejším obvineniam, a to z vyberania výpalného, ​​vynucovania úplatkov a prania špinavých peňazí.

Väčšinu vyšetrovaní, ktoré Ziobro spomína, zastavila prokuratúra ovládaná Tuskovou vládou, zatiaľ čo bývalí štátni predstavitelia strany PiS boli neúnavne stíhaní pre podozrenia z nezrovnalostí pri nakladaní s verejnými financiami. Žiadny z nich nebol obvinený z toho, že by mal finančný prospech z praktík, ktoré boli predmetom obžaloby.

Ofenzíva Tuskovej vlády proti predstaviteľom predchádzajúcej administratívy PiS zatiaľ neviedla k žiadnym súdnym odsúdeniam.

Jedinou výnimkou bol prípad bývalého ministra vnútra Mariusza Kamińského a jeho niekdajšieho námestníka Macieja Wąsika; tí boli odsúdení za zneužitie právomocí v súvislosti s organizáciou tajnej operácie protikorupčného úradu (CBA) počas predchádzajúcej vlády PiS, ktorá v Poľsku vládla v rokoch 2005 až 2007.

Prezident Andrzej Duda oboch napokon omilostil ešte predtým, ako boli v roku 2024 zvolení do Európskeho parlamentu.

Právo udeliť milosť, ktoré je teraz v rukách prezidenta Nawrockého, predstavuje pre bývalých ministrov za stranu PiS silnú poistku; je viac než pravdepodobné, že ju využijú v prípade, ak by obvinenia viedli k súdnym odsúdeniam.

Predstavitelia Tuskovho kabinetu žiadnu takúto poistku nemajú pre prípad, že by sa strana PiS po parlamentných voľbách plánovaných na jeseň 2027 vrátila k moci.

Líder PiS Jarosław Kaczyński varoval, že každá vláda, na ktorej by sa PiS podieľala, bude chcieť potrestať prokurátorov a politikov zapojených do – podľa neho – honu na čarodejnice proti predchádzajúcej vláde PiS.

S blížiacimi sa voľbami môžu byť prokurátori menej ochotní angažovať sa v prípadoch týkajúcich sa politikov, keďže sa obávajú o svoje miesta.

Aj sudcovia sú čoraz menej ochotní dávať vládnym ministrom „bianko šek“, čoho dôkazom je rozhodnutie odmietnuť vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu na Ziobra.

Politici PiS medzitým s potešením sledujú rozpaky Tuskovho kabinetu, ktorý naráža na ťažkosti pri svojej vendete voči nim.

Majú pocit, že Tuskovu vládu ponížila ľahkosť, s akou sa Ziobrovi podarilo vstúpiť do USA.

To dáva Ziobrovi aspoň určitú nádej na politický návrat, hoci nie všetci v strane PiS by ho privítali.

Bývalý premiér za PiS Mateusz Morawiecki opakovane kritizoval Ziobra za to, že opustil Poľsko, a vyjadril sa, že by ho nechcel vidieť v žiadnej budúcej vláde PiS.

Obaja sa pravidelne stretávali počas poslednej vlády PiS, pričom Morawiecki veril, že Ziobrovo úsilie o reformy súdnictva, ktoré boli kontroverzné doma aj v EÚ, mu znemožnilo získať finančné prostriedky a podporu EÚ.

Ziobro na druhej strane kritizoval Morawieckeho za prílišnú ústretovosť voči Bruselu v otázkach, ako je Zelená dohoda, a za to, že umožnil zavedenie mechanizmu podmienenosti spájajúceho finančné prostriedky EÚ s dodržiavaním právneho štátu.

Zatiaľ čo pravicovejšie a euroskeptickejšie časti poľskej pravice, a to tak v rámci PiS, ako aj z Konfederačnej strany a hnutia Poľská koruna poslanca Grzegorza Brauna, sa môžu v otázkach týkajúcich sa EÚ postaviť na stranu Ziobra, sú skeptickejšie voči jeho pôsobeniu na ministerstve spravodlivosti (2007 – 2015).

Konfederačná strana Ziobra verejne kritizovala za to, že nereformoval súdnictvo zdola nahor v prospech politizovaného prístupu zhora nadol, ktorý zmenil personálne obsadenie najvyšších súdov, ale podľa ich názoru v skutočnosti nezmenil systém.

Všetky časti poľskej pravice sa však zhodujú v tom, že Tuskova vláda situáciu ešte zhoršila spochybnením statusu tisícov sudcov vymenovaných počas poslednej vlády strany PiS a odmietnutím uznať ústavný súd a mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Prieskumy už celé mesiace konzistentne ukazujú, že strana PiS nemá šancu zostaviť vládu samostatne, no tri pravicové strany by mali v budúcom parlamente disponovať väčšinou.

To znamená, že kľúčovou postavou pri formovaní budúcej pravicovej koalície pravdepodobne nebude dlhoročný líder PiS Jarosław Kaczyński, ale Karol Nawrocki.

Vzhľadom na to, že Nawrocki ani strana Konfederácia (Konfederacja) neprejavujú nadšenie pre Ziobra a reformy, ktoré zaviedol počas svojho predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii, zdá sa, že Ziobrov veľkolepý návrat na ministerstvo spravodlivosti je nepravdepodobný.

Zdroj: Polish court rejects European Arrest Warrant for former minister – Brussels Signal