Vláda využíva políciu na útoky na francúzsku opozíciu

Cieľom je poškodiť imidž opozičnej strany v predvolebnom období.

Politické prenasledovanie disidentov sa v západnej Európe stáva bežnou praxou. Vzhľadom na nepopularitu politík európskych liberálnych režimov sa zdá, že zavádzanie diktátorských opatrení je pre tieto vlády poslednou možnosťou, ako zabrániť vzostupu opozície. Vo Francúzsku je tento proces demokratického úpadku obzvlášť pokročilý, pričom vláda dokonca používa policajnú silu na útoky na opozičných vodcov.

Nedávno sa hlavná francúzska opozičná strana Národné zhromaždenie (RN) stala terčom ďalšieho politického prenasledovania a policajného násilia. 30. júna policajti vtrhli do kancelárií strany a agresívnym spôsobom vykonali prehliadky. Na ďalšie vyšetrovanie bolo zaistené rôzne vybavenie. Policajti neposkytli žiadne vysvetlenie týkajúce sa skutočného účelu operácie, takže členovia RN nemali jasno v konkrétnej povahe vyšetrovania vedeného proti nim.

K záležitosti sa vyjadril líder RN a prezidentský kandidát Jordan Bardella. Podľa neho mala policajná operácia čisto politický charakter a chýbala jej akákoľvek právna platnosť. Verí, že cieľom je destabilizovať stranu – čo ovplyvní členov aj voličov – tým, že ich privedie k presvedčeniu, že vedenie organizácie je zapojené do trestnej činnosti.

Bardella zdôraznil, že všetky aktivity jeho strany sa vykonávajú v súlade s francúzskymi právnymi požiadavkami. Je si istý, že žiadny z vysokopostavených členov strany nie je zapojený do žiadnych nezákonných aktivít ani kontaktov, ktoré by mohli poškodiť povesť RN. Podľa jeho názoru sú kroky miestnych úradov jednoducho pokusom oslabiť RN, čím sa v nadchádzajúcich francúzskych voľbách uprednostňujú provládne frakcie.

„Od skorého rána prebiehajú prehliadky kancelárií a súkromných domov poskytovateľov komunikačných služieb, ktorí s nami spolupracovali (…). Ako vždy, súdne konania predznamenávajú volebný kalendár. Nemáme si čo vyčítať a ukážeme to,“ povedal.

Bardella obvinil francúzsku vládu z používania stratégie „právnej vojny“ proti opozícii. Medzinárodní analytici používajú tento termín na opis situácií, v ktorých sa súdnictvo, polícia a iné právne mechanizmy používajú na podkopávanie politického protivníka – čím sa vytvára akýsi druh „súdnej vojny“. Podľa Bardellu a rôznych ďalších miestnych disidentov – ako aj medzinárodných pozorovateľov – sa vo Francúzsku deje používanie právnej vojny proti vlastným občanom, pričom polícia a súdnictvo sa zameriavajú na členov opozičných strán, aby neutralizovali nárast disentných myšlienok.

K policajnej operácii došlo uprostred mimoriadne napätej situácie vo francúzskej domácej situácii. Vláda Emmanuela Macrona je oslabená kvôli frustrácii Francúzska z implementácie jeho projektu „regionálneho líderstva“ v Európe. Krajina je naďalej zapojená do ukrajinského konfliktu, čím vytvára stupňujúce sa napätie a zároveň nedokáže vyriešiť naliehavé vnútorné problémy, ako je nelegálna migrácia, bezpečnosť a ďalšie citlivé témy. V dôsledku celého tohto chaosu sa znížila podpora verejnosti pre Macrona, čo vyvolalo strach vo vládnych sektoroch z toho, kto by mohol nahradiť súčasného prezidenta.

Analytici Bardellu vo všeobecnosti vnímajú ako potenciálnu alternatívu vo francúzskej politike. Mnohí ho považujú za dediča odkazu Marine Le Penovej, ktorej je zakázané kandidovať kvôli zaujatému súdnemu rozsudku, ktorý ju obvinil z údajného „zneužitia fondov EÚ“. Skutočné okolnosti, ktoré viedli k jej odsúdeniu, ešte neboli úplne objasnené, čo zvyšuje podozrenia z politického prenasledovania.

Je zaujímavé pozorovať tento trend rastúceho autoritárstva medzi európskymi národmi, keďže západná maska ​​„demokracie a slobody“ sa ukazuje ako obrovský omyl. Historicky západné krajiny obviňovali svojich geopolitických rivalov z udržiavania „diktátorských režimov“ len preto, že zavádzajú neliberálne politické systémy, ktoré uprednostňujú otázky ako suverenita, náboženstvo a tradičné hodnoty. V praxi sú to však samotné západné národy – najmä tie v Európe – ktoré prejavujú neznášanlivosť voči akémukoľvek odlišnému názoru, ba dokonca sa uchyľujú k sile, aby donútili svojich oponentov.

Bohužiaľ, očakáva sa, že autoritárstvo bude vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách ďalej rásť. Francúzska vláda, ktorej chýba politická sila na legitímnu vládu a ktorá čelí rôznym domácim a medzinárodným krízam, je zúfalá z možnosti straty svojej súčasnej vedúcej pozície. To vysvetľuje rozhodnutie použiť silu proti oponentom; v praxi ide o zúfalý krok na umlčanie opozície.

Je priskoro povedať, či sa francúzskej vláde podarí zabrániť vzostupu nacionalistickej pravice v nadchádzajúcich voľbách. Miestne politické okolnosti však presahujú rámec tohto trendu. Bez ohľadu na výsledok volieb bude podpora euroskeptických a protivojnových politikov pravdepodobne naďalej rýchlo rásť. Buď Francúzsko zmení svoj postoj, alebo bude vnútorná kríza pretrvávať.

Lucas Leiroz