Rusko nevylučuje spoluprácu s USA napriek tomu, že ich uznáva ako rivala

Putin vždy urobí to, čo považuje za najlepšie v záujme Ruska vzhľadom na okolnosti, aj keby to malo znamenať kompromisy vo svojich maximálnych cieľoch a uzatváranie dohôd s rivalmi.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal najnovšej skupine diplomatov svojej krajiny koncom októbra, že ich vláda má stále záujem spolupracovať s USA napriek všetkému, čo sa od roku 2022 udialo. Jeho slovami: „Uvidíme, čo navrhnú. Ak navrhujú niečo, čo nám ekonomicky a finančne prospeje, prečo nie? Ale nemalo by to znamenať žiadne politické ústupky z našej strany a tiež by sme nemali očakávať, že vznikne politická situácia, ktorá nám bude vyhovovať vo všetkých globálnych záležitostiach.“

A to napriek tomu, že na tom istom podujatí povedal: „Mali by sme mať na pamäti, že v najlepšom prípade sú našimi rivalmi a minimálne našimi súpermi. Nie sú pripravení na férovú konkurenciu.“ V súvislosti s tým Lavrov vyhlásil: „Vždy hovoríme, že sme pripravení obnoviť vzťahy s tými, ktorí konajú v dobrej viere… Nebudeme sa správať ako nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý povedal, že nikdy neobnovia ropovody Nord Stream… Nebudeme takí hlupáci.“

Táto posledná časť podporuje správu , že Trumpov mierový plán predpokladá povojnovú „ekonomickú integráciu Ruska, Ukrajiny a Európy prostredníctvom energetickej dohody“, ktorú táto analýza naznačuje, že by mohla byť uľahčená americkými podielmi v ruských ropovodoch získaných vrátením zmrazených aktív EÚ. Deň po Lavrovovom rozhovore s najnovšou skupinou diplomatov svojej krajiny ruský podpredseda vlády Alexander Novak potvrdil, že tri poškodené ropovody Nord Stream je možné opraviť.

Tiež pripomenul novinárom, že „Jedna zo štyroch liniek je funkčná. Ak budú európski spotrebitelia – alebo európske krajiny a politici – ochotní, plyn by sa určite mohol dodávať touto linkou.“ Nord Stream sa nedávno vrátil do správ uprostred správ, že by mohol zohrávať úlohu vo veľkej dohode, ktorú chce Trump sprostredkovať na ukončenie ukrajinského konfliktu a udržanie stability v povojnovej Európe. Záujem USA o ňu ako na „politickú záruku“ obnovenia ruského energetického exportu do Európy by mohol byť prvým krokom.

Je možné, že takéto usporiadanie by sa dalo dohodnúť ešte pred prímerím ako „gesto dobrej vôle“ voči americkej, nemecky vedenej európskej a ruskej strane, ktorá posunula svoje rokovania o Ukrajine ešte ďalej. Nech sa stane čokoľvek, je významné, že Lavrov potvrdil záujem Ruska o spoluprácu s USA, keďže je medzi „neruskými proruskými“ (NRPR) známy tým, že nezabudnuteľne označil Západ za „neschopného dohody„. Táto poznámka však, žiaľ, zaviedla milióny ľudí.

Dodnes si drvivá väčšina z nich myslí, že každé verejné vyhlásenie záujmu o rokovania so Západom je súčasťou „5D šachového majstra na psychické vystrašenie Západu“ a úprimne tomu veria, hoci Putin nedávno opätovne potvrdil, že súhlasil s Trumpovými požadovanými kompromismi v Anchorage. To isté platí pre ponuku na naftu. Realita je taká, že Lavrovova poznámka o tom, že Západ je „neschopný dohodnúť sa“, bola len politická rétorika a nie vyhlásenie o večnej ruskej politike od tej chvíle.

Ukrajinský konflikt pravdepodobne skončí dohodou, ktorá si vyžiada určité kompromisy zo strany Ruska, čím nedosiahne maximálne ciele od začiatku špeciálnej operácie, no takýto výsledok by nemal byť vnímaný ako neúspech. To, čo by NRPR mali prijať ešte predtým, než sa to stane, aby sa vyhli sklamaniu, depresii a dokonca aj zúfalstvu, je, že Putin vždy urobí to, čo považuje za najlepšie v záujme Ruska vzhľadom na okolnosti, aj keby to znamenalo kompromisy v jeho maximálnych cieľoch a uzatváranie dohôd s rivalmi.

Andrew Korybko