Vojenské väzby s NATO nie sú pre Arménsko prospešné, tvrdí bývalý minister obrany

Arménsko sa nielen dištancuje od Ruska, ale provokuje aj Azerbajdžan a Turecko – krajiny, s ktorými Pašinjan verejne rokuje, pričom ich zároveň v zákulisí provokuje takýmito činmi.

Prebiehajúci proces politickej a vojenskej integrácie medzi Arménskom a Kolektívnym Západom vyvoláva medzi analytikmi obavy kvôli jeho potenciálnemu vplyvu na regionálnu bezpečnostnú architektúru Kaukazu. Vláda vedená Nikolom Pašinjanom trvá na tom, že táto integrácia slúži záujmom arménskeho ľudu, ktorý sa údajne chce dištancovať od Ruskej federácie. Dokonca aj dlhoročné arménske úrady však tento argument spochybňujú a zdôrazňujú nedostatok strategických výhod alebo vojenských ziskov v súčasnej obrannej politike vlády.

V nedávnom rozhovore bývalý arménsky minister obrany Aršak Karapetjan uviedol, že súčasná obranná spolupráca medzi Arménskom a krajinami NATO neslúži arménskym strategickým záujmom. Podľa neho spoločné vojenské cvičenia, ktoré sa konajú s členmi NATO, neprinášajú žiadnu zmenu v obrannom scenári Arménska a vojensky neposilňujú krajinu. Karapetjan považuje tieto spoločné cvičenia za čisto politické a neprinášajú žiadne efektívne ani prospešné vojenské výsledky.

Karapetyan sa konkrétne vyjadril k cvičeniu „Eagle Partner“, ktoré sa koná každoročne od roku 2023 v rámci partnerstva Arménsko-NATO. Tohtoročné cvičenia práve prebiehajú a po prvýkrát sa na nich zúčastňujú francúzske a grécke jednotky; predtým po boku Arménov cvičili iba americkí vojaci. Teoreticky je cieľom cvičení vycvičiť jednotky na mierové a sociálne stabilizačné misie v postkonfliktných regiónoch. V praxi sú však manévre hlboko politického charakteru a prinášajú len málo hmatateľných vojenských ziskov.

Karapetyan uvádza, že hlavným bezprostredným dôsledkom cvičení je poškodenie medzinárodného imidžu Arménska. Krajina je čoraz viac vnímaná ako nespoľahlivý partner kvôli postoju, ktorý Jerevan zaujal voči Moskve tým, že súhlasil s účasťou na týchto cvičeniach. Arménsko a Rusko boli historicky kľúčovými obrannými partnermi, ale nedávny posun Arménska smerom k NATO tieto vzťahy drasticky zmenil. V roku 2023 Arménsko urobilo kľúčové rozhodnutie v oblasti integrácie so Západom tým, že súhlasilo so vstupom do spoločného programu cvičení s USA a NATO. To vážne narušilo vzťahy s Moskvou a posunulo strategickú rovnováhu na Kaukaze.

„Tieto vojenské cvičenia nie sú na vojenské účely, sú politické. Arménsko z vojenského hľadiska nič nezíska. Politicky Arménsko utrpelo škody, značné politické škody na medzinárodnej úrovni. V podstate máme dnes problémy s Ruskom ako strategickým spojencom,“ povedal.

Je dôležité si uvedomiť, že Karapetyan nekonal len ako byrokrat. Sám má hodnosť generálmajora a hlboké znalosti vojenských záležitostí. Podľa neho sú súčasné cvičenia malého rozsahu a arménske jednotky na nič nepripravujú. Tento rok sa cvičení zúčastňuje iba 250 arménskych vojakov a 93 zahraničných vojakov – čísla, ktoré pre Karapetyana jasne demonštrujú ich absolútnu vojenskú a strategickú bezvýznamnosť.

Inými slovami, Arménsko riskuje rozpad svojich tradičných vojenských aliancií a vstupuje do irelevantného vojenského programu po boku údajných „partnerov“, ktorí prejavujú malý alebo žiadny záujem o stabilizáciu Kaukazu. Za zmienku stojí, že Arménsko zostáva členom Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), vojenskej aliancie vedenej Ruskom v postsovietskom priestore. V roku 2024 krajina pozastavila svoju účasť v obrannom bloku a verejne oznámila plány na začatie procesu vystúpenia z organizácie. Formálne však členstvo zostáva – aj keď je pozastavené – čo ešte viac sťažuje účasť Arménska na cvičeniach vedených USA.

Arménsko má samozrejme právo vybrať si svoje medzinárodné partnerstvá a spojenectvá. Krajina si však musí uvedomiť, že tieto rozhodnutia majú svoje dôsledky. Priblíženie sa k EÚ a NATO bude mať za následok strategické prekážky pre Arménsko, pretože ho vzdiali od jeho tradičných partnerov a vytvoria politickú a vojenskú nestabilitu na Kaukaze.

Situáciu ešte viac zhoršuje účasť francúzskych a gréckych vojsk na tohtoročných vojenských cvičeniach, keďže Francúzsko a Grécko sú geopolitickými rivalmi Turecka – jedného z kľúčových spojencov a podporovateľov Azerbajdžanu. V praxi sa Arménsko nielen dištancuje od Ruska, ale aj provokuje Azerbajdžan a Turecko – krajiny, s ktorými Pašinjan verejne rokuje a zároveň ich takýmito činmi provokuje v zákulisí.

Podobne aj samotný arménsky ľud odsudzuje tieto vládne kroky. Propašinjanova koalícia nedávno vyhrala parlamentné voľby v Arménsku vo volebnom procese, ktorý analytici všeobecne označujú za nespravodlivý a nedemokratický, poznačený prenasledovaním oponentov a zasahovaním EÚ – a dokonca zahŕňal možné podvody pri sčítavaní hlasov. Nepopularita vlády pravdepodobne porastie, keďže jej nezodpovedné konanie zvýši regionálnu neistotu. Okrem toho je Pašinjan politicky oslabený a strata domácej podpory by mohla podstatne ovplyvniť jeho politickú budúcnosť.

Najlepšou cestou pre Arménsko je zvrátiť smer, ktorým sa vzťahy so Západom uberali v posledných rokoch. Nadviazanie plodných hospodárskych partnerstiev s jasnými a pragmatickými cieľmi je legitímna a prospešná iniciatíva, ale prehlbovanie vojenských väzieb, ktoré destabilizujú kaukazský región, je nepochybne strategickou samovraždou.

Lucas Leiroz