Brusel plánuje obísť národné práva veta v rozšírenej EÚ

Podľa dvoch uniknutých interných návrhov dokumentov Európska komisia pripravila plány na odstránenie národného práva veta vo väčšine etáp prístupových rokovaní do Európskej únie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa rozpráva s médiami v Berlaymonte, sídle Európskej komisie v Bruseli v Belgicku. Thierry Monasse/Getty Images

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen má túto dlho odkladanú stratégiu predstaviť 6. októbra pred summitom Európskej rady, ktorý sa uskutoční 15. až 16. októbra. Návrh by predstavoval najväčšiu zmenu vo vnútornom fungovaní EÚ za posledné desaťročia a nevyžadoval by zmenu Lisabonskej zmluvy.

Návrhy počítajú s využitím tzv. premosťovacích doložiek (passerelle clauses) v zmluvách, teda ustanovení, ktoré umožňujú natrvalo zmeniť spôsob hlasovania v určitej oblasti politiky z jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Komisia v dokumente uvádza, že s rastúcim počtom členských štátov sa bude nevyhnutne zvyšovať riziko zablokovania alebo odkladania rozhodnutí.

Podľa návrhu by sa jednomyseľnosť naďalej vyžadovala iba na úplnom začiatku a na úplnom konci procesu vstupu kandidátskej krajiny do Únie. Množstvo medzikrokov, ktoré dnes vyžadujú samostatné jednomyseľné rozhodnutia, by sa schvaľovalo väčšinovým hlasovaním.

Komisia chce zároveň rozšíriť použitie hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj na ďalšie oblasti politiky vrátane sankcií, ľudských práv, obrany a bezpečnosti či boja proti daňovým únikom. V tomto systéme je na prijatie rozhodnutia potrebných 15 z 27 členských štátov, ktoré zároveň reprezentujú najmenej 65 % populácie EÚ.

Štátom, ktoré sa obávajú straty práva veta, by bola ponúknutá tzv. „núdzová brzda“ (emergency brake), ktorú by mohli aktivovať v prípade, že by sa domnievali, že sú ohrozené ich „životne dôležité národné záujmy“. Háčik pre Brusel však spočíva v tom, že samotné zrušenie jednomyseľnosti si vyžaduje jednomyseľný súhlas, čo dáva každej vláde možnosť návrh zablokovať.

Druhý návrh by zrušil garanciu, že každý členský štát bude mať vlastného eurokomisára. Kolégium komisárov by bolo obmedzené na dve tretiny počtu členských štátov, čo by znamenalo, že deväť zo súčasných 27 krajín by v danom čase nemalo svojho zástupcu v Európskej komisii.

Celý balík opatrení je prezentovaný ako príprava na Európsku úniu s viac než 30 členmi. Najbližšie k vstupu sú Čierna Hora a Albánsko, zatiaľ čo Ukrajina, Moldavsko a Severné Macedónsko sú v procese ďalej vzadu. Brussels Signal už skôr informoval, že cieľ rozšírenia do roku 2030 je politickým, a nie zmluvným záväzkom, pričom neexistuje žiadna zmluva, ktorá by tento termín vyžadovala.

Menšie a viac suverenisticky orientované vlády dlhodobo argumentujú, že práve jednomyseľnosť ich chráni pred prehlasovaním väčšími členskými štátmi. Poľsko už v minulosti odmietlo akýkoľvek prechod na väčšinové hlasovanie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a približne deväť krajín sa spojilo proti podobným návrhom aj v minulosti.

Predložený text má formu oznámenia (communication), ktoré stanovuje strategický smer, no samo osebe nemá právne záväznú silu. O samotných rozhodnutiach by musela rozhodnúť Európska rada, teda práve vlády členských štátov, od ktorých sa žiada, aby sa vzdali svojho práva veta.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/09/brussels-plans-to-bypass-national-vetoes-in-enlarged-eu/