Žalár národov – vol. 2

Brusel sa snaží získať právomoc pozastaviť hlasovacie práva nových členov na 15 rokov.

Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kosová hovorí o preskúmaní politiky pred rozšírením po prečítaní záverov zo zasadnutia kolégia na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vo Francúzsku 6. októbra 2026. EPA/Olivier Matthys

Marta Kosová predstavila balík inštitucionálnych zmien, ktorých cieľom je zmenšiť právo veta jednotlivých štátov a zmenšiť veľkosť kolégia komisárov skôr, ako blok prijme kohokoľvek iného.

Európska komisia navrhla prijať kandidátske krajiny do častí Európskej únie ešte pred ich formálnym vstupom a požiadala o právomoc pozastaviť ich hlasovacie práva až na 15 rokov, ak porušia základné hodnoty bloku.

Tieto dve myšlienky sú základom balíka reforiem, ktorý bol predložený členským štátom a Európskemu parlamentu 6. októbra. Brusel uviedol, že balík pripraví inštitúcie, politiky a rozpočet Únie na širšie členstvo.

Celý proces je založený na zmluvách v ich súčasnom znení. Komisia vylúčila ich opätovné otvorenie, čo by si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov a ratifikáciu v každom hlavnom meste.

Načasovanie je dôležité. Čierna Hora chce ukončiť rokovania do konca roka a stať sa plnohodnotným členským štátom v roku 2028 a niekoľko ďalších kandidátov ju sprevádza.

Pokiaľ ide o inštitúcie, Komisia chce zmenšiť počet oblastí, v ktorých môže jedno hlavné mesto blokovať ostatné. Navrhuje širšie využívanie tzv. premosťovacích doložiek, ktoré umožňujú nahradiť jednomyseľnosť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou bez zmeny zmlúv.

Komisárka pre rozširovanie Marta Kos na tlačovej konferencii uviedla, že zmluvy to už umožňujú. Ako oblasti, v ktorých by sa dalo presadiť, poukázala na sankcie, boj proti daňovým podvodom a medzikroky v prístupových rokovaniach.

Samotný dokument však pripúšťa jeden háčik. Aktivácia premosťovacej doložky si vyžaduje v prvom rade jednomyseľnú podporu 27 členských štátov, takže nástroj určený na ukončenie národného veta môže byť zastavený jedným členom.

Komisia si tiež želá častejšie využívanie posilnenej spolupráce, v rámci ktorej skupina krajín napreduje v určitej politike a necháva otvorené dvere pre neskoršie pripojenie ostatných.

Zašla ešte ďalej a znovu otvorila otázku vlastnej veľkosti. Zmluvy umožňujú kolégium komisárov zodpovedajúce dvom tretinám členských štátov, obsadzované rovnomerne rotačne, namiesto dnešného jedného komisára na krajinu.

Menšia exekutíva by znamenala širšie portfóliá a jednoduchšiu vnútornú koordináciu, argumentovala Komisia, hoci pripustila, že súčasné usporiadanie poskytuje kolégiu priame znalosti o politickej, ekonomickej a administratívnej realite každej krajiny v Únii.

Druhým pilierom je postupná integrácia. Kandidáti by sa pred pristúpením zúčastňovali na európskych programoch a štruktúrach v súlade s reformami, ktoré zavádzajú.

V praxi by to mohlo znamenať skorý prístup k programom Erasmus+ a Horizont Európa, väčšiu úlohu v agentúrach ako Frontex a postupný vstup do častí jednotného trhu spolu s európskymi dopravnými, energetickými a digitálnymi sieťami prepojenia a miesto v expertných skupinách a výboroch.

Kosová uviedla, že tento prístup nie je náhradou za plné členstvo, ale „urýchľovačom rozširovania“. Dodala, že to bude závisieť od tempa reforiem, ako aj od strategického zosúladenia kandidáta s Úniou.

Účasť by bola tiež vratná. Výhody by mohli byť odobraté, ak by kandidát prestal spĺňať podmienky alebo by sa vzdialil od hodnôt a strategických záujmov bloku.

Tieto záruky riešia iný problém: čo sa stane, keď je krajina vo vnútri. Komisia chce mať nástroje na reakciu na závažné porušenia základných hodnôt, demokracie a základných práv alebo zásady lojálnej spolupráce počas prvých 15 rokov nového členského štátu.

Mechanizmus opísala ako poistku. V najzávažnejších prípadoch by umožnila pozastavenie hlasovacích práv krajiny v Rade.

Kos povedal, že Únia si musí byť istá, že noví účastníci nikdy neklesnú pod štandardy, ktoré spĺňali na ceste do EÚ, a hovoril o znížení finančnej podpory alebo obmedzení volebných práv tam, kde sa tak stane.

Zmluvy už obsahujú takýto postup. Článok 7 sa používa zriedka a jeho najťažší krok vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých ostatných členských štátov, čo ho v praxi takmer znemožňuje.

Brusel tiež chce, aby budúci členovia podpísali voliteľný, časovo obmedzený záväzok, že nebudú blokovať neskoršie rozširovania kvôli bilaterálnym sporom. Takéto spory opakovane zastavili prístupové rokovania na západnom Balkáne.

Okrem inštitucionálnych otázok analýza dospela k záveru, že Únia by mohla absorbovať nových členov v rámci väčšiny svojich existujúcich politík. Identifikuje oblasti, ktoré by si v prípade vstupu Ukrajiny vyžadovali špecifické úpravy, medzi nimi predovšetkým poľnohospodárstvo.

Dôvodom je rozsah, štruktúra a veľmi vysoká produktivita ukrajinského poľnohospodárstva. Komisia uviedla, že preskúma opatrenia na výrazné obmedzenie finančnej podpory a prístupu na trh pre určité citlivé produkty a zároveň pomôže Kyjevu obnoviť jeho tradičné exportné trhy mimo Európy.

Čierna Hora, Albánsko, Moldavsko a Ukrajina boli označené za štyroch najpokročilejších kandidátov. Orientačné plány pre každú z nich, ktoré stanovia ďalšie kroky, časové harmonogramy a ciele, by mali byť predložené 28. októbra spolu s výročnými správami o rozširovaní.

Návrh teraz putuje do členských štátov a Európskeho parlamentu, kde sa pravdepodobne rýchlo preverí chuť vzdať sa veta a národných komisárov. Kosová zasa trvala na tom, že každý kandidát bude postupovať na základe vlastných zásluh.

„Nebudú žiadne skratky,“ povedal slovinský komisár.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/