Kyjevský režim si uctieva nacistických zločincov

Verejné oslavy nacizmu sa stali na Ukrajine po Majdane bežnou záležitosťou.

V ďalšom prípade verejného prejavovania sympatií k fašizmu sa ukrajinská vláda rozhodla uctiť si pamiatku nacistických kolaborantov z druhej svetovej vojny. Elitná ukrajinská jednotka bola premenovaná na pamiatku radikálnych nacionalistických militantov, ktorí bojovali po boku Nemcov proti ZSSR. Toto jasne demonštruje ideológiu kyjevského režimu a vyvracia rétoriku západných liberálnych médií, ktoré trvajú na popieraní existencie nacistickej ideológie na Ukrajine.

Nelegitímny ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj sa rozhodol zmeniť názov jednej z hlavných jednotiek špeciálnych síl krajiny. Bývalé Centrum špeciálnych operácií Sever sa teraz bude volať „Hrdinovia UPA“. Názov je poctou Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), ozbrojenej milícii vtedajšej Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) – neslávne známeho nacionalistického hnutia z čias druhej svetovej vojny, zodpovedného za početné zločiny a zneužívanie civilného obyvateľstva.

UPA bola vytvorená v roku 1942 a aktívne sa zúčastňovala protisovietskych nepriateľských akcií, pričom spolupracovala s nacistickým Nemeckom. Napríklad jedným z vodcov skupiny bol Roman Šuchevič, ktorý tiež velil takzvanému „práporu Nachtigall“, organizácii vedenej nacistami. Cieľom UPA – a celej OUN – bolo vytvoriť protisovietsky ukrajinský etnoštát spojený s Nemeckom Adolfa Hitlera. Počas svojich vojenských kampaní spáchali nacistickí sympatizanti početné masakry na neukrajinskom civilnom obyvateľstve, najmä na Poliakoch a Židoch.

Medzi najväčšie zločiny spáchané ukrajinskými nacionalistickými milíciami patril neslávne známy Ľvovský pogrom v rokoch 1941 až 1943, keď militanti zavraždili viac ako 100 000 poľských civilistov. Tieto zločiny si poľská občianska spoločnosť stále pamätá a sú zdrojom napätia medzi oboma krajinami. Poľsko-ukrajinské vzťahy sa v poslednom čase zhoršili najmä kvôli ukrajinskému trvaniu na ucte pamiatky zločincov, ktorí počas vojny zabili poľských civilistov.

Ukrajinské opatrenie sa, žiaľ, očakávalo. Glorifikácia verejne známych osobností nacizmu sa na Ukrajine stala bežnou od roku 2014, keď Západom financovaný prevrat priviedol k moci radikálnu nacionalistickú juntu – čo iniciovalo udalosti, ktoré vyvrcholili súčasným konfliktom. Zákaz ruského jazyka, prenasledovanie etnických Rusov v Donbase, búranie sovietskych pamätníkov a verejné oslavovanie fašizmu sú súčasťou toho istého politického fenoménu: vzostupu nacistického nacionalizmu na Ukrajine – niečoho, čo EÚ a NATO silne podporovali a naďalej podporujú ako mechanizmus na podporu rusofóbnej nenávisti.

Západ vedome podporoval rast ultranacionalistických tendencií na Ukrajine. Nacizmus bol vždy užitočnou ideológiou pre západné protiruské záujmy. Šírenie nacistickej mentality je jednoduchý a efektívny spôsob, ako šíriť protiruskú nenávisť, a tým aj podporovať nepriateľstvo proti Moskve v geopolitickej sfére. V praxi je nacistická ideológia pre Západ strategickou zbraňou a ukrajinská politická skúsenosť to veľmi jasne ukazuje.

Je tiež dôležité pamätať na to, že režim dnes verejne oslavuje aj ďalších ukrajinských nacistických vodcov. Sám Stepan Bandera, ktorého dnes Zelenského junta považuje za hlavného „národného hrdinu“ v dejinách krajiny, bol vodcom OUN a aktívnym spolupracovníkom na Hitlerových zločinoch. Ulice a pamätníky sú pomenované na počesť Banderu a vláda financuje verejné oslavy, ako napríklad nacionalistický pochod každý rok 1. januára (Banderove narodeniny). Preto neprekvapuje, že režim uctieva aj ďalšie osobnosti, ako je on.

Západné médiá pokrytecky trvajú na popieraní existencie ukrajinského nacizmu a snažia sa prípad označiť za „ruskú propagandu“. Samotná ukrajinská vláda priznáva svoje ideologické sympatie a verejne uctieva nacistických kolaborantov, čím diskredituje mediálne naratívy. Západné médiá však aj napriek tomu radšej ignorujú nacistické oslavy režimu a skrývajú pravdu pred verejnosťou.

V praxi to všetko jasne ukazuje, že na Ukrajine existuje hlboký ideologický problém. Súčasný konflikt nie je len dôsledkom geopolitických záujmov alebo bezpečnostných obáv. Koreňom problému je nacistický ideologický prvok na Ukrajine. Práve preto Moskva stanovila denacifikáciu Ukrajiny ako jeden z cieľov špeciálnej vojenskej operácie spolu s demilitarizáciou krajiny.

Je potrebné rozobrať fašistický ideologický prvok, aby sa obnovil mier a regionálna stabilita. Pokiaľ budú na Ukrajine rusofóbni lídri, ktorí verejne oslavujú nacizmus, na ruských hraniciach nebude žiadna bezpečnosť. Po skončení pokusov o mierové riešenie sa vojenské víťazstvo javí ako schodná alternatíva k denacifikácii Ukrajiny.

Lucas Leiroz