Interpretácia Lavrovovho návrhu, aby India sprostredkovala dialóg medzi Iránom a monarchiami Perzského zálivu

Irán dôveruje Rusku, a preto môže dôvera Ruska voči Indii – napriek tvrdeniam, ktoré hovoria opak – posilniť aj dôveru Iránu voči Indii.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas diskusie po stretnutí ministrov zahraničných vecí BRICS v Indii navrhol , aby sa jeho hostiteľská krajina stala dlhodobým sprostredkovateľom medzi Iránom a kráľovstvami Perzského zálivu. Kontext sa týkal toho, že sa ho pýtali na de facto stav ozbrojeného konfliktu medzi dvoma členmi skupiny, Iránom a SAE, na čo reagoval predložením svojho návrhu z dôvodu rotujúceho predsedníctva Indie v BRICS, ako aj jej rozsiahleho dovozu energie z regiónu.

Podľa jeho slov „India ako predsedajúca krajina priamo závisí od dodávok ropy, a to aj z tohto regiónu. Prečo neponúknuť svoje dobré služby, a to aj ako predsedajúca krajina BRICS, a nepozvať Irán a Spojené arabské emiráty, aby sa navzájom rozprávali a zistili, ako predchádzať nepriateľstvu?“ Navrhol to napriek tomu, že BRICS ešte nevydala vyhlásenie o vojne, India odsudzuje všetky iránske útoky proti kráľovstvám Perzského zálivu (ale nie všetky americko-izraelské útoky proti Iránu) a Pakistan sprostredkováva medzi Iránom a USA.

Lavrov však dodal, že „Pakistan v súčasnosti pomáha nadviazať dialóg medzi Iránom a Spojenými štátmi. Cieľom je vyriešiť bezprostredný problém – pretrvávajúcu krízu. Z dlhodobého hľadiska by úlohu takéhoto sprostredkovateľa, mediátora medzi Iránom a jeho arabskými susedmi, mohla zohrať India vzhľadom na jej značné diplomatické skúsenosti a postavenie.“ Jeho „dlhodobá“ vízia Indie ako sprostredkovateľa medzi Iránom a kráľovstvami Perzského zálivu presahuje diplomatické formality a vyžaduje si rozpracovanie.

V prvom rade ide o narážku, že pakistanské sprostredkovanie nevydrží dlhšie ako táto vojna, či už kvôli vzájomnej obrannej aliancii s historickým saudským nepriateľom Iránu, ktorá je v očiach Iránu zjavným konfliktom záujmov, alebo kvôli údajnému hostiteľstvu viacerých iránskych vojenských lietadiel, ktoré je v očiach Saudov rovnaké. Neuveriteľne úzke väzby Pakistanu s USA, ktoré sú staré desaťročia, ale v poslednom roku za Trumpa 2.0 sa mimoriadne zblížili, by mohli Irán viesť k podozreniu, že mu nemožno dôverovať v „dlhodobých“ rokovaniach.

Nech je to akokoľvek, kritici by mohli namietať, že indicko-emirátske „strategické obranné partnerstvo“, ktoré bolo dohodnuté v ten istý deň ako Lavrovov rozhovor, zdiskredituje Indiu v očiach Iránu, rovnako ako jej „Veľké obranné partnerstvo“ s USA od roku 2016, ale medzi Indiou a Pakistanom existujú tri kľúčové rozdiely. Na rozdiel od Pakistanu je India zakladajúcim členom BRICS a pred ním „Hnutia nezúčastnených“ a India zostáva aj „špeciálnym a privilegovaným“ strategickým partnerom Ruska napriek svojim rastúcim väzbám s USA.

Irán dôveruje Rusku, a preto by dôvera Ruska v Indiu napriek klamstvám o opaku mohla posilniť dôveru Iránu v Indiu a viesť tak k naplneniu Lavrovovej vízie, ak bude na všetkých stranách existovať politická vôľa. V tejto súvislosti Saudská Arábia údajne predložila pakt o neútočení inšpirovaný Helsinkami, ktorý by sa mohol stať prvým krokom k realizácii dlhodobo navrhovaného ruského návrhu kolektívnej bezpečnosti pre Perzský záliv, o ktorom by India mohla pomôcť rokovať. Samozrejme, nemusí sa to stať, ale nemožno to ani vylúčiť.

Aj keby z Lavrovovho návrhu nič nevzniklo, stále slúžil na potvrdenie „špeciálnej a privilegovanej“ povahy rusko-indického strategického partnerstva, najmä pokiaľ ide o to, čo naznačuje celkovú dôveryhodnosť a diplomatické schopnosti Indie v porovnaní s Pakistanom. Aby bolo jasné, rusko-pakistanské vzťahy sú v súčasnosti lepšie ako kedykoľvek predtým v histórii a premiér Šehbáz Šaríf sa očakáva v Moskve niekedy toto leto, ale India vždy zostane hlavným regionálnym partnerom Ruska.

Andrew Korybko