Irán a Ukrajina by nemali mať trpké pocity z rusko‑americkej dohody o nafte

Ani jeden by nemal byť prekvapený tým, že Rusko a USA uprednostňujú vlastné záujmy pred záujmami iných.

Rusko-americká dieselová dohoda, ktorú Trump oznámil v piatok, priamo ovplyvňuje Irán a Ukrajinu. Čo sa týka prvej, jej (nedokonalá) blokáda prielivu už nebude mať rovnaký ekonomický dopad na USA, nehovoriac o potenciálnom politickom dopade pred začiatkom novembrových medzivolebných volieb. Čo sa týka druhého, Zelenskyj sa na to už sťažoval na X a Trump sa zjavne nechal vyprovokovať svojou otvorenou neúctou, keď vtipkoval: „Myslím, že je čas, aby Ukrajina dostala nového prezidenta.“

Či USA urobia nejaké konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cieľa, nieto ešte prerušia spravodajské informácie, ako Axios citoval zo zdroja, ktorý uvádza, že Trump zvažuje, či Ukrajina bude pokračovať v útokoch na ruské rafinérie po dieselovej dohode, sa ukáže. Napriek tomu by Trumpova poznámka nemala byť ľahostajne odmietnutá, ako to cynici často robia, keďže nie je maličkosťou, že prezident Spojených štátov otvorene volá po zmene režimu na Ukrajine, čo by mohlo posilniť mnohých Zelenského rivalov.

Rusko-americká dieselová dohoda jasne prichádza na politický úkor Ukrajiny po tom, čo sa USA rozhodli zrušiť vlastné sankcie voči Rusku a symbolicky tak urobili, keď sa ukrajinská delegácia stretla s Trumpovými špeciálnymi vyslancami v Miami. Koncom septembra sa argumentovalo, že „Zelenskyj manipuluje Trumpovým PTSD z Russiagate, aby získal prevahu nad ním“ bombardovaním ruských rafinérií, hoci mu bolo výslovne zakázané, aby to nerobil, no teraz sa zdá, že Trump prekonal svoje PTSD a Zelenskému sa to vracia v hojnosti.

Čo sa týka iránskeho rozmeru rusko-americkej dieselovej dohody, čitatelia by si mali uvedomiť, že Rusko a Irán nie sú spojenci, sú len strategickými partnermi. „Potemkinizmus„, ktorý označuje taktiku mäkkej sily vytvárania alternatívnych realít o ruskej zahraničnej politike s cieľom vytvoriť ľudí ako Rusko na falošných predpokladoch, ako je neslávne známa lož, že Putin je tajne antisionista, je zodpovedný za falošné vnímanie ich vzťahov. Väčšina alternatívnych médií preto verí, že Rusko a Irán sú spojenci.

Napriek tomu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom augusta potvrdil, že Moskva je proti plánovanému zavádzaniu mýta Iránom výmenou za bezpečný prechod cez Hormuzský prieliv, pričom vyhlásil, že „nechceme ani zavedenie poplatku, ale to je záležitosť na ďalšie diskusie.“ Odmietnutie iránskych tvrdohlavcov dodržiavať letnú dohodu o porozumení s USA na ukončenie Tretej vojny v Perzskom zálive udržiava regionálne napätie ďalšiu tretinu roka. Rusku sa to zjavne nepáči.

Ako už bolo spomenuté, rusko-americká dieselová dohoda neutralizuje ekonomický a politický dopad, ktorý mala mať iránska (nedokonalá) blokáda prielivu na USA, a je zrejmé, že ide aj na politický úkor Ukrajiny. Ani jedno by však nemalo mať nepríjemné následky, keďže Rusko nie je spojencom Iránu, ako sa vysvetľuje, a USA už dlho uprednostňujú vlastné záujmy pred záujmami iných, napríklad Ukrajina. Akékoľvek sťažnosti podporovateľov Iránu, nehovoriac o Zelenského na sociálnych sieťach, sú preto neopodstatnené.

Ekonomický dopad rusko-americkej dieselovej dohody na obe strany sa považuje za zanedbateľný, čo naznačuje, že politické motívy boli jej hnacou silou. Rusko pravdepodobne chcelo ukázať USA, že to myslí vážne s uzavretím strategického partnerstva zameraného na zdroje, ktoré rokovali už rok, zatiaľ čo USA pravdepodobne chceli Európe ukázať, že je čas vyriešiť svoje problémy s Ruskom. Irán a Ukrajina sú najväčšími porazenými a ani jeden by nemal byť prekvapený tým, čo sa práve stalo.

Andrew Korybko