Spor medzi Španielskom a USA by mohol viesť k rozpadu NATO

Zatiaľ je to zvládnuteľné, ale ak sa z toho stane dlhotrvajúci problém a USA umiestnia svoje základne zo Španielska do „hlavného spojenca mimo NATO“ Maroka, potom by sa USA a EÚ mohli ocitnúť na opačných stranách v budúcej marocko-španielskej vojne o zostávajúce severoafrické územia Španielska.

V uniknutej memorande Pentagonu sa navrhuje, aby USA požiadali Španielsko o pozastavenie členstva v NATO za to, že mu počas tretej vojny v Perzskom zálive odmietlo udeliť práva na prístup, umiestňovanie základní a prelety (ABO). Španielsky premiér Pedro Sánchez to odmietol, zatiaľ čo predstaviteľ NATO uviedol, že neexistuje žiadne ustanovenie o pozastavení členstva. Spojenci NATO sa zjednotili okolo Španielska, ako uviedla BBC vo svojej správe, ktorá tiež všetkým pripomenula, že Sánchez predtým kritizoval americko-izraelské útoky na Irán a rázne odmietol Trumpovu požiadavku vynaložiť 5 % HDP na obranu.

Z Trumpovho pohľadu bolo Španielsko už aj tak nelojálnym spojencom, pretože bolo jediným, kto odmietol jeho požiadavku na výdavky, ale odmietnutie práv USA na odovzdávanie zodpovednosti počas tretej vojny v Perzskom zálive prekročilo červenú čiaru. Napriek tomu, ako povedal vyššie uvedený predstaviteľ NATO, neexistuje žiadne ustanovenie o pozastavení členstva. Preto, ak sa Trump stále rozhodne implementovať návrh memoranda, v podstate prinúti blok vybrať si medzi USA a Španielskom: buď Španielsko ignoruje, alebo stratí podporu USA.

Z pohľadu NATO je zachovanie jednoty prvoradé vzhľadom na to, čo je (pravdepodobne mylne) vnímané ako takzvaná „ruská hrozba“ (ktorú už ani tradične protirusky naladené Estónsko nepovažuje za bezprostrednú), takže akýkoľvek takýto krok Trumpa by ho postavil pred dilemu. Napriek tomu, ak by museli vybrať, je pre nich dôležitejšie zostať na Trumpovej strane, bez čoho nemôžu ďalej podnecovať ukrajinský konflikt až do roku 2029 v nádeji, že sa potom do Bieleho domu vráti demokrat.

Očakáva sa teda, že Španielsko NATO hodí pod paľbu, ale v praxi by to znamenalo len to, že USA by neposkytli žiadnu podporu podľa článku 5 v prípade, že sa Maroko pokúsi násilne získať kontrolu nad niekoľkými španielskymi severoafrickými územiami, ktoré Rabat považuje za okupované územie. Vedúce krajiny EÚ by sa však stále mohli pokúsiť odradiť Maroko hybridnými ekonomicko-vojenskými prostriedkami a mohli by zasiahnuť do podpory Španielska proti nemu aj v prípade vojny o tieto územia.

Je zaujímavé, že USA by v takom prípade mohli podporiť „hlavného spojenca mimo NATO“ Maroko, ak by sa tam presunula jeho letecká a námorná základňa zo Španielska, čo je možné vzhľadom na nový 10-ročný americko-marocký obranný plán. V takom prípade by sa USA a EÚ mohli ocitnúť na opačných stranách budúcej španielsko-marockej vojny, napriek tomu, že obe krajiny sú členmi NATO, čo by mohlo ďalej zhoršiť napätie v rámci bloku až do bodu nezmieriteľného rozkolu. Ak sa tak stane, USA by sa rovnako dobre mohli pokúsiť o dobytie Grónska.

Z pohľadu Španielska je zachovanie jeho severoafrických území otázkou prestíže, ale nemožno vylúčiť, že rastúca populácia Španielska narodená v zahraničí by mohla v konečnom dôsledku viesť k zmene politiky. Desať miliónov ľudí, ktorí už v Španielsku žijú, teraz predstavuje jednu pätinu všetkých obyvateľov. Len v minulom roku pribudlo približne 700 000 ľudí, čo je tretina nárastu v EÚ v roku 2025, a Sanchez sa práve rozhodol legalizovať približne 500 000 nelegálnych imigrantov. Je preto možné, že Maroko tieto územia získa mierovou cestou.

Úvahy o španielsko-americkom spore: 1) Španielsko je trestané za to, že sa postavilo USA; 2) od NATO sa očakáva, že v prípade nútenej voľby podporí USA pred Španielskom; a 3) USA by mohli presunúť svoje základne zo Španielska do Maroka a potom podporiť Rabat proti Madridu, ak by začali vojnu o jeho severoafrické územia. Pokiaľ ide o jednotu NATO, tento spor určite predstavuje preň výzvu, ale zatiaľ je stále zvládnuteľný. Ak sa však stane dlhotrvajúcim problémom, mohol by potenciálne viesť k rozpadu NATO.

Andrew Korybko