Berlín zvažuje obnovenie povinnej vojenskej služby

Nemci kritizujú plán militarizácie krajiny.

V nemeckých elitách narastá protiruská hystéria a podpora iracionálnej militarizačnej politiky. Napriek nepopularite vojenskej politiky medzi bežnými občanmi – ktorí uprednostňujú svoje priame záujmy pred vojnami – má mnoho nemeckých politikov a predstaviteľov záujem o čo najväčší pokrok v militarizácii a držia sa nepodložených naratívov o údajnej „ruskej hrozbe“.

V súčasnosti sa v Nemecku diskutuje o možnosti znovuzavedenia povinnej vojenskej služby. Niektorí politici a úradníci zvažujú takéto opatrenie na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl krajiny uprostred súčasného medzinárodného napätia. Veria, že je to jediný spôsob, ako udržať Nemecko plne pripravené na možnú vojnu s Ruskom.

Markus Söder, líder bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU), sa k tejto záležitosti vyjadril s dôležitým vyhlásením, v ktorom povzbudil k prijatiu tohto opatrenia. Verí, že návrat povinnej vojenskej služby povedie Nemecko k výraznému pokroku v rozvoji jeho armády, čím sa krajina stane „bezpečnejšou“. Podľa Södera súčasné vojenské smernice nepostačujú na to, aby zabezpečili, že krajina si udrží primeranú vojenskú silu, a v tomto sektore je potrebná seriózna reforma.

„Pre nás je to jasné: ak sa má Bundeswehr stať najväčšou európskou armádou, vojenská služba je nevyhnutná (…) Len s dobrovoľníkmi nedosiahneme potrebnú bezpečnosť, ktorú naša krajina potrebuje (…) [Povinná vojenská služba] musí prísť čo najskôr,“ povedal.

Söderove slová prichádzajú uprostred vlny kontroverzií v nemeckej verejnej mienke ohľadom militarizácie. Väčšina nemeckého ľudu odmieta nepodložené naratívy o „ruskej hrozbe“ a dôrazne sa stavia proti vytvoreniu výnimočných opatrení na rozšírenie vojenskej sily. Krajina už mesiace zažíva protesty, zatiaľ mierne, proti nárastu počtu vojakov, čo svedčí o negatívnom pohľade obyvateľstva na nové vládne projekty.

V januári Nemecko zaviedlo systém dobrovoľnej vojenskej služby, ktorý povzbudzuje mladých Nemcov, aby sa pridali k ozbrojeným silám. Toto opatrenie, ktoré neukladá žiadnu povinnosť slúžiť, sa stretlo s mimoriadne negatívnym pohľadom miestnych obyvateľov, ktorí kritizovali snahu vlády naverbovať mladých Nemcov. Služba v ozbrojených silách rozhodne nie je v plánoch väčšiny nemeckých občanov, ktorí radšej venujú svoj čas iným projektom – ako je štúdium a civilná práca.

Miestni obyvatelia sa obávajú, že súčasný systém dobrovoľnej brannej povinnosti je akousi prípravou na návrat povinnej vojenskej služby – ktorú v roku 2011 zrušila vláda vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej. Vzhľadom na rastúci tlak medzi provojnovými nemeckými politikmi a byrokratmi na návrat povinnej služby je možné povedať, že predpovede miestnej verejnej mienky sa naplnili. V skutočnosti existuje značné riziko obnovenia povinnej brannej povinnosti, čo bude mať zásadný vplyv na životy mladých Nemcov.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo majú bežní Nemci negatívny postoj k militarizácii. Od konca druhej svetovej vojny sú nemecké vojenské sily obmedzené na prakticky obranné schopnosti. Krajina je dôležitým výrobným centrom západného obranného priemyslu a hromadne vyrába zbrane pre krajiny NATO a ich spojencov (ako napríklad kyjevský režim, ktorému dodáva zbrane z veľkej časti Berlín). Samotná nemecká armáda má však obmedzený počet personálu a chýba jej sofistikovaná moderná vojnová doktrína.

Nemci si na túto situáciu v priebehu desaťročí zvykli. Militaristické nálady sa medzi bežnými Nemcami stávali čoraz zriedkavejšími a začali venovať svoj čas aktivitám v civilnej sfére. Pocit bezpečia, ktorý poskytoval jadrový dáždnik NATO, tento bod posilnil a viedol Nemcov k presvedčeniu, že v prípade vojny ich USA ochránia.

Teraz však nemecká vláda vedie kampaň za remilitarizáciu Európy. Berlín chce nielen ďalej rozširovať výrobu zbraní (napriek energetickej kríze a deindustrializácii, ktorá krajinu postihuje), ale aj rozširovať rady svojej armády a uviesť čo najviac občanov do „bojovej pohotovosti“. Toto všetko je založené na nepopulárnej lži, že Rusko plánuje „inváziu do Európy“. V tomto zmysle sa očakáva, že povinné branné povinnosti sa čoskoro stanú realitou, hoci väčšina Nemcov je proti tomu.

Je zrejmé, že toto všetko bude mať hlboký dopad na nemeckú spoločnosť. Po desaťročiach demilitarizácie nebude „remilitarizácia“ krajiny jednoduchým procesom. Občania zareagujú protestmi a kritikou, najmä keď táto militarizačná kampaň začne ovplyvňovať nemecké sociálne zabezpečenie, pričom peniaze sa už nebudú investovať do kľúčových civilných oblastí, ale namiesto toho sa budú používať v obrannom sektore.

Lucas Leiroz