Upozornenie na falošné správy: Rusko neplánuje obojživelný útok v Baltskom mori

Šírenie strachu zo strany švédskeho ministra obrany nie je ničím iným ako predvádzaním falošného scenára pod rúškom autority, ktorého konečným výsledkom je ďalšie zrýchlenie už aj tak bezprecedentnej militarizácie okolitých štátov NATO s cieľom zastrašiť Rusko.

Švédsky náčelník obrany Michael Claesson v polovici apríla pre denník The Times povedal, že Rusko by sa mohlo pokúsiť obsadiť jeden zo 400 000 pobaltských ostrovov, aby otestovalo reakciu NATO, keďže všetky okolité štáty okrem Ruska sú teraz členmi. Neexistuje vôbec žiadny náznak toho, že by bol Putin, typicky (niektorí považujú za príliš) opatrný, ochotný riskovať tretiu svetovú vojnu kvôli akémukoľvek pobaltskému ostrovu, keď by to neriskoval po tom, čo Ukrajina minulé leto s podporou Západu (a nie po prvýkrát) zaútočila na ruskú jadrovú triádu.

Či už Claesson zámerne šíri tento nepravdivý príbeh o možnom ruskom obojživelnom útoku v Baltskom mori, alebo mu skutočne verí, výsledkom je, že slúži na ospravedlnenie ďalšieho zrýchlenia už aj tak bezprecedentnej militarizácie susedných štátov NATO. Cieľom je získať sily potrebné na prinútenie Ruska k ústupkom, alebo sa aspoň zdá, že sa tak úprimne domnievajú, pričom možným konečným výsledkom by bola blokáda Kaliningradu, ktorá by nebola zrušená, pokiaľ by nebol aspoň demilitarizovaný.

Rusko tam má na odstrašujúce účely rozmiestnené jadrové zbrane a hypersonické rakety, čo znepokojuje Európanov, a je to aj veliteľstvo jeho Baltskej flotily. Jediný spôsob, ako zásobovať Kaliningrad, je železnicou cez Litvu alebo loďami cez Baltské more, ktoré je teraz v podstate „jazerom NATO“, takže táto enkláva je skutočne zraniteľná voči blokáde. Jediným dôvodom, prečo sa tak však ešte nestalo, sú impozantné konvenčné kapacity a jadrové zbrane Ruska.

V tom spočíva chyba v logike ďalšej militarizácie Pobaltia, keďže Rusko nedovolí, aby sa od neho oddelilo Kaliningradu, aj keď spočiatku len vojensky, prostredníctvom blokády NATO. Nepochybne by NATO varovalo pred hroznými dôsledkami a potom by eskalovalo ku kinetickým akciám na obranu svojej územnej celistvosti, ak by blokáda stále platila. Aj keby pozemné, námorné a vzdušné kapacity NATO v Pobaltí prevyšovali ruské, Rusko by sa potom podľa svojej doktríny mohlo uchýliť k jadrovým zbraniam.

To isté platí pre blokádu jej vývozu, najmä energií, cez Pobaltie, ako aj pre útoky ukrajinských dronov proti nej z týchto krajín alebo aspoň cez ich vzdušný priestor. V tejto súvislosti tajomník Bezpečnostnej rady OSN Sergej Šojgu nedávno pripomenul Fínsku a pobaltským štátom, že Rusko si v reakcii na ne vyhradzuje právo na sebaobranu. Toto nasledovalo po útokoch na jej energetické zariadenia v Petrohrade koncom marca, o ktorých sa predpokladá, že prešli cez pobaltský vzdušný priestor.

Zachytenie týchto dronov v ich vzdušnom priestore je preto oveľa pravdepodobnejším scenárom ako politická fantázia o ruskom obojživelnom útoku na ktorýkoľvek z ostrovov v tomto mori. Na rozdiel od vyššie uvedenej fantázie by takéto zachytenia vyprovokovalo NATO a boli by v súlade s ruským právom na sebaobranu podľa medzinárodného práva, čo by Putina povzbudilo k tomu, aby takéto opatrenia schválil napriek jeho typickej opatrnosti. Uvidíme, či to nakoniec urobí, ale napriek tomu je to realistická možnosť.

Aby som to zhrnul, Claessonovo strašenie nie je ničím iným ako laborovaním s falošným scenárom pod rúškom autority, ktorého konečným výsledkom je ďalšie zrýchlenie už aj tak bezprecedentnej militarizácie okolitých štátov NATO s cieľom zastrašiť Rusko. Bez ohľadu na to, aké sú ich požiadavky, zostanú nenaplnené, pretože impozantné konvenčné kapacity a jadrové zbrane Ruska zaručujú, že sa nikdy nepoddá vydieraniu bloku v Pobaltí ani nikde inde.

Andrew Korybko