Čurilly je nutné zrušiť zákonom

Predslov: LUSTRAČNÝ ZÁKON NA ČURILLY

Čím viac pribúda dôkazov nasvedčujúcich trestnej činnosti čuríll, o to je menší záujem prokuratúry páchateľov stíhať a postaviť pred súd.

V 40. epizóde podcastu Ďateľ k veci som opísal ďalšie svinstvá tohto nebezpečného zoskupenia a navrhol som, ako by bolo možné eliminovať nielen čurilly, ale aj ich spolupáchateľov zo špeciálnej prokuratúry z rozhodovania o osudoch iných ľudských bytostí.

Riešením je nový lustračný zákon.

Počuť podcast je jedna vec, čítanie je úplne iný zážitok. Na pripojenom odkaze stránky Ďateľ nájdete článok obsahujúci množstvo detailov, na základe ktorých sú čurilly a spolupáchatelia dôvodne podozriví z páchania rozsiahlej a závažnej trestnej činnosti.

Dôkazy o nezákonnostiach a zverstvách čuríll pribúdajú. Čím je dôkazov viac, o to je menší záujem prokuratúry a súdov páchateľov spravodlivo potrestať. Generálny prokurátor Žilinka a Lipšicova klika v spojení so sudcami-aktivistami sa rozhodli čurilly obieliť páchnucim Savom justičnej nespravodlivosti. A to je dôvod na to, aby sme čurilly a spolupáchateľov zrušili zákonom.

Kauza Benzinol pokračuje

V epizóde 39 podcastu Ďateľ k veci som do detailu rozobral kauzu Benzinol. Ak ste reláciu nevideli, vrelo odporúčam jej pozretie/vypočutie, pretože poskytuje neoceniteľný kontext nasledujúceho rozprávania. Na tomto mieste len v krátkosti zhrniem, že vo vykonštruovanom procese

• boli prvostupňovým rozsudkom oslobodení spod obžaloby Martin Čepel a Dušan Hačár;
• proti obom menovaným boli použití zmanipulovaní svedkovia, kajúcnici Juraj Knopp a Jozef Balgavý;
• zmanipulovaných svedkov nahovárali na krivé výpovede tri menej známe čurilly Mário Melichárek, Martin Kuzma a Slávka Zipserová;
• o manipulovaní svedkov boli vykonané presvedčivé dôkazy na súde, ktorý pánov Čepela a Hačára oslobodil;
• manipuláciu vyšetrovania potvrdil dokonca aj priestorový odposluch, pôvodne zamýšľaný ako dôkaz o vine obvinených.

Dnes sa bližšie pozrieme na tri dôležité súvislosti dotýkajúce sa nielen kauzy Benzinol, ale aj spôsobu práce čuríll a úsilia niektorých orgánov činných v trestnom konaní ich špinavosti pozametať. Z naznačených dôvodov je potrebné venovať pozornosť týmto okruhom tém:Po prvé, povieme si viac o tom, že nižšie postavená čurilla, operatívny pracovník NAKA Mar Kuzma najneskôr od roku 2009 až do zrušenia NAKA využíval Jozefa Balgavého ako univerzálneho, vševediaceho a všadeprítomného svedka poslednej inštancie.Po druhé, preskúmame, ako vyšetrovateľka inšpekcie magisterka majorka Monika Boleková a prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava magister Patrik Hujsa pozametali špinavosti napáchané v kauze Benzinol čurillami Kuzma, Melichárek a Zipserová.Po tretie, vysvetlíme si, že nestíhanie čuríll v kauze Benzinol je predzvesťou toho, že generálny prokurátor Žilinka sa prostredníctvom krajského prokurátora v Banskej Bystrici JUDr. Mareka Kostora postará aj o upratanie kauzy Kajúcnik, na čo budú využití nový dozor konajúci prokurátor magister Dalibor Považan (KP BB) a dohľad konajúca prokurátorka magisterka Barbora Hubertová (GP SR).

Konfident Balgavý

Čurilla Ivan Kuzma využíval služby informátora a zároveň univerzálneho svedka Jána Balgavého od roku 2009. Vyplýva to z viacerých dokumentov 2. operatívneho oddelenia odboru Bratislava NAKA, kde bol Kuzma zaradený, ako aj z písomností zadokumentovaných v súdnom spise trestnej veci Martina Čepela a Dušana Hačára.Pozrime sa na dva prípady z minulosti.Prípad prvý: Kuzma dohodil Balgavého ako svedka, keď sa čurillám rozpadával prípad vraždy Daniela Tupého. Potrebovali súrne nájsť vinníkov, preto spáchanie skutku hodili na niekoľkých ľudí zo zločineckej skupiny Juraja Ondrejčáka, nazývanej piťovci. Bola to sprostosť na kvadrát. Aj keď piťovci spáchali viacero vrážd, s prípadom Daniela Tupého nemali nič spoločné. Avšak na prekrytie faktu, že nie sú schopné prípad vyšetriť, čurilly použili Kuzmovho konfidenta Balgavého. Vieme, ako to dopadlo. Advokát Adam Puškár by vedel dlho a zoširoka rozprávať.Prípad druhý: Jedna z mála obžalôb, čo podal v postavení špeciálneho prokurátora justičný zločinec Lipšic, bola známa pod označením príprava úkladnej vraždy starostu Marianky. Obžalovaní boli v prípade traja ľudia, medzi nimi aj podnikateľ Kamil Bernáth a otec mladej rodiny Roman Brenčič. Obaja slušní ľudia. Išlo o jeden z mnohých zinscenovaných procesov, založených na klamstvách kajúcnikov. (O prípade som písal tu.) Keď sa Lipšicova obžaloba rozpadla už na špecializovanom súde, do odvolacieho konania na najvyššom súde namiesto seba nasadil ďalšieho justičného zločinca a spolupáchateľa čuríll Šúreka. V úsilí zachrániť obžalobu aj zadky Lipšica a Šúreka utekal Kuzma do väznice v českej Břeclavi, kde mu jeho konfident Balgavý na počkanie natáral sprostosti o tom, že mal vedomosti o príprave úkladnej vraždy starostu Marianky. Na najvyšší súd to neurobilo žiaden dojem a potvrdil oslobodenie pánov Bernátha a Brenčiča, pretože skutok, za ktorí boli obžalovaní aj väzobne zadržaní, sa nestal.Oba príklady ilustrujú, na aké špinavosti využíval Kuzma konfidenta Balgavého a presne to isté spoločnými silami spáchali aj v kauze Benzinol. Balgavý na základe inštrukcií Kuzmu a jeho kolegu Melichárka tvrdil, že páni Čepel a Hačár si u istého Juraja Knoppa objednali lúpež v rodinnom dome Pavla Hojčku s cieľom získať dokumenty. (Podrobnosti kauzy Benzinol viď tu.) A to aj napriek tomu, že z celého priebehu skutku vyplýval len jediný možný záver: Knopp si sám, nie na pokyn tretích osôb, objednal u Balgavého vykonanie lúpeže s cieľom získať peniaze, nie dokumenty.Z materiálneho dôkazu v podobe zvukového záznamu priestorového odpočúvania rozhovoru medzi Balgavým, Knoppom a policajným agentom vyplývajú tri podstatné skutočnosti: Po prvé, Knopp nikdy nehovoril, že lúpež si u Balgavého a vykonávateľa, ktorého hral policajný agent, objednáva pre iné osoby. Vždy vystupoval ako jediný objednávateľ.Po druhé, Knopp stále hovoril len o peniazoch, nie o dokumentoch.Po tretie, keďže Balgavý už bol inštruovaný Kuzmom a Melichrákom, že má do veci zatiahnuť pánov Čepela a Hačára, počas spomínaného nahraného rozhovoru sa Knoppa sugestívne pýta, či majú z trezoru ukradnúť len peniaze alebo aj dokumenty. Knopp jednoznačne odpovedá, že len peniaze.Napriek tomu boli páni Čepel a Hačár obvinení aj obžalovaní z toho, že si u Knoppa objednali krádež dokumentov. Prvostupňový súd ich spod obžaloby musel logicky oslobodiť. A práve na hlavnom pojednávaní vyšlo najavo, že Balgavý sa nechal inštruovať Kuzmom a Melichárkom preto, lebo od nich očakával vybavenie uloženia podmienečného trestu za fyzický útok proti príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z priebehu súdneho konania vyplynulo aj dôvodné podozrenie, že rovnakým spôsobom čurilly inštruovali Knoppa, ktorému zabezpečili faktickú beztrestnosť, aj keď bolo zrejmé, že sám a bez akéhokoľvek návodu tretích osôb pripravoval (objednal aj organizoval) lúpežné prepadnutie.

Vyšetrovateľka Boleková, prokurátor Hujsa

Martin Čepel podal vzhľadom na popísané okolnosti trestné oznámenie na čurilly Kuzmu a Melichera, pretože sú očividne dôvodne podozriví zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Vyšetrovateľka odboru inšpekčnej služby Západ Monika Boleková trestné konanie odmietla a v odôvodnení sa dopustila rovnakých zvráteností, aké spáchala Tódovej konkubína Záleská v rozsudku vo veci Dušana Kováčika, ktorým mu naparila trest odňatia slobody v trvaní štrnásť rokov.Kým Záleská doslova prekrútila a zmanipulovala dôkazy v neprospech JUDr. Kováčika, Boleková zase úplne ignorovala a zamlčala dôkazy svedčiace v prospech dôvodného podozrenia, že Kuzma, Melichárek aj Zipserová sa dopustili trestnej činnosti. Vyšetrovateľka inšpekcie mala totiž úplne (ako sa ľudovo hovorí) na saláme svedectvo Balgavého z hlavného pojednávania, obsahujúce tvrdenie, že jeho prvotná výpoveď v štádiu pred vznesením obvinenia nebola spontánna, nespisovala ju vyšetrovateľka Zipserová, ale duo Kuzma a Melichárek a v rozpore s tým, čo im pôvodne tvrdil, do zápisnice uviedli, že lúpež dokumentov si objednali Martin Čepel a Dušan Hojčka.Vyšetrovateľka Boleková ignorovala aj vyššie spomínaný materiálny dôkaz, nahrávku rozhovoru medzi Knoppom, Balgavým a policajným agentom, jasne preukazujúcu, že od počiatku nešlo o žiadne dokumenty, ale len o peniaze a že jediným reálnym objednávateľom a organizátorom bol jednoznačne Knopp. Z toho vyplýva, že ako objednávateľ, organizátor a návodca nikdy nesmel dostať výhody v trestnom konaní, avšak aj napriek tomu mu benefity Zipserová a nitriansky prokurátor Štefan Čepček poskytli. Do udeľovania nezákonných výhod bol neskôr zaangažovaný aj vyšetrovateľ Milan Sabota, ďalšia prominentná čurilla.Zo spisu úradu inšpekčnej služby ďalej vyplýva, že vyšetrovateľka Boleková vlastne vôbec nevyšetrovala. Uspokojila sa len s výpoveďami troch čuríll Kuzmu, Melichárka, Zipserovej a ich popretím spáchania skutku. A čo čakala, že sa jej s plačom priznajú?Vyšetrovateľka k veci nevypočula advokáta JUDr. Miroslava Ňuňuka. Na súde vypovedal, že Knopp mu v priebehu viacerých stretnutí detailne popísal, ako ho čurilly zlomili a naviedli svedčiť proti pánom Čepelovi a Hačárovi. Miroslav Ňuňuk súdu odstúpil aj ním spísaný záznam, vyhotovený v priebehu februára a marca 2022, na základe rozhovorov s Knoppom. Text bol formulovaný ako trestné oznámenie Knoppa adresované generálnej prokuratúre. Knopp dokument neskôr zo strachu z čuríll nepodpísal. Vyšetrovateľka s ľahkosťou poukázal na okolnosť, že pod textom chýba podpis. Neurobila nič pre to, aby na základe dožiadania získala originálnu digitálnu (!) verziu podania spísaného JUDr. Ňuňukom, ktorá by mohla preskúmaním jej vlastností potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie, že bola spisovaná v mesiacoch február a marec roku 2022 na základe viacerých stretnutí menovaného advokáta s Knoppom.Z výpovede JUDr. Ňuňuka na hlavnom pojednávaní ďalej vyplýva, že iný advokát by mohol potvrdiť pravdivosť jeho tvrdení, vzbudzujúcich vážne podozrenie, že čurillia vyšetrovateľka Zipserová mu zabránila, aby sa zúčastnil výsluchu „svedka“ Knoppa. Magisterka Boleková tohto ďalšieho dôležitého svedka ani len nevypočula. Na základe popísaných skutočností je možné prijať jednoznačný záver, že nevyšetrovala, ale zametala prípad pod koberec, aby neprišli čurilly k žiadnej úhone.Ignorovanie materiálnych dôkazov, výpovedí svedkov a nevypočutie ďalších pre objasnenie skutku dôležitých osôb napokon posvätil aj prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Hujsa. V odmietnutí sťažnosti Martina Čepela proti rozhodnutiu vyšetrovateľky Bolekovej sa v plnom rozsahu stotožnil s jej absurdnou argumentáciou. Dokonca sa podpísal aj pod jej obscénne hlúpe tvrdenie, že vedenie trestného stíhania proti čurillám nie je prípustné, pretože vo veci pánov Čepela a Hačára prebieha trestné konanie v štádiu hlavného pojednávania. Boleková aj Hujsa sa zhodli, že nie je možné viesť paralelné trestné konania, pretože by tým vznikol chaos. Neviem, aký majú pani magisterka Boleková a pán magister Hujsa vzťah k elementárnej logike, viem však, že v tomto prípade sa extrémne rozhádali so zdravým rozumom. Martin Čepel trestným oznámením nežiadal, aby sa začalo paralelné trestné konanie v jeho veci, ale aby inšpekcia preverila (vyšetrila!) dôvodné podozrenia smerujúce proti Kuzmovi, Melichárkovi a Zipserovej.

Sedem základných kriminalistických otázok

V záverečnej časti uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia vyšetrovateľka inšpekcie magisterka Boleková napísala neuveriteľne hlúpu vetu. Neuveriteľne hlúpu preto, lebo sa ňou usvedčila buď z nekonečnej nekompetentnosti, alebo z ešte väčšej tendenčnosti, ako sme sa opovažovali domnievať. Jej tuposťou ovenčená veta si zaslúži uvedenie v plnom znení:„Z obsahu podania oznamovateľa je zrejmé, že z toho nie je možné zodpovedať ani sedem základných kriminalistických otázok, na základe ktorých by bolo možné naformulovať skutok (Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Čím? Prečo?)“Nie je úlohou oznamovateľa formulovať skutok a dávať odpovede na kriminalistické otázky. To je úlohou vyšetrovateľa, teda magisterky Bolekovej, avšak, ona na vyšetrovanie rezignovala. Preto je na nás, aby sme jej našepkali odpovede na nastolené otázky:Na otázku Kto? je jednoduchá odpoveď: Kuzma, Melicher, Zipserová.Na otázku Čo? by mohla znieť odpoveď, spôsobilá prispieť k naformulovaniu skutkovej vety: Zneužitie právomoci verejného činiteľa za použitia vydierania v spojení s marením spravodlivosti formou navádzania svedkov na krivú výpoveď.Na otázku Kedy? existuje priama odpoveď: Od prvého kontaktu Balgavého s Kuzmom vo veci lúpeže, pokračujúc zadržaním Knoppa a až do konania hlavného pojednávania vo veci obžalovaných Martina Čepela a Dušana Hačára tesne pred výpoveďou Balgavého.Na otázku Kde? je bezpochyby možné odpovedať: V budove Prezídia Policajného zboru, na konšpiračnom byte NAKA v Petržalke, kde držali Kuzma, Melichárek, Zipserová kajúcnika Knoppa, prípadne v ústave na výkon trestu/väzby, kde sa v čase pred hlavným pojednávaním nachádzal ich konfident Balgavý.Na otázku Ako? poznáme rukolapnú odpoveď: Zastrašovaním, prípadne vydieraním Knoppa trestom odňatia slobody na 25 rokov v spojení s prísľubom beztrestnosti, ak bude vypovedať to, čo si čurilly prajú, aj keď to nezodpovedá materiálnej realite; sľubovaním miernejšieho trestu univerzálnemu svedkovi Balgavému za zmanipulovanú výpoveď.Na otázku Čím? nájdeme odpoveď v predchádzajúcich bodoch: Zneužitím moci, zastrašovaním, neprimeraným nátlakom, vydieraním. A s pomocou výdatných dávok Lexaurinu, ktorým Kuzma s Melichárkom zásobovali na konšpiračnom byte Knoppa.Na otázku Prečo? je možné dať zrejmú odpoveď: Lebo chceli za každú cenu privodiť trestné stíhanie pánom Čepelovi a Hačárovi. Motív takéhoto konania mal byť predmetom ďalšieho vyšetrovania, ale to sa nestalo, lebo pani magisterka na to hodila bobky.Vyšetrovateľka Boleková sa na vyšetrovanie vykašľala a prokurátor Hujsa to papagájovaním jej právnych obscénností odobril, čím sa dostávame k širšiemu obrazu reality: Marenie vyvodenia trestnej zodpovednosti voči čurillám prebieha na všetkých frontoch. Nielen na odbore inšpekčnej služby Západ a na Krajskej prokuratúre Bratislava. Pozrime sa na to bližšie.

Benzinol: Predzvesť osudu Kajúcnika

Spôsob, akým inšpekčná vyšetrovateľka Boleková a prokurátor Hujsa spratali zo sveta dôvodné podozrenie z páchania trestnej činnosti tromi menej známymi čurillami – Kuzmom, Melichárkom, Zipserovou – indikuje aj blížiaci sa osud kauzy označenej ako Kajúcnik. Ide o prípad obvinených čuríll Čurillu, Ďurku, Magulu, Dunčka, Staša, exčurillu Káľavského a prokurátora a Lipšicovho gestapáka Šúreka.Mali sme možnosť sledovať v priamom prenose, ako generálny prokurátor Žilinka nechutne okúpal bývalého dozor konajúceho prokurátora kauzy kajúcnik Michala Žeňucha, služobne zaradeného na Krajskej prokuratúre Trnava. Najprv mu dal výnimku z miestnej príslušnosti s jediným a jasným cieľom: aby mohol konať v obvode Krajského súdu v Bratislave. Vedeli to sudca Mestského súdu Bratislava I Hajduk aj senát Krajského súdu v Bratislave, napriek tomu neférovo strápnili JUDr. Žeňucha lživým a procesnému stavu nezodpovedajúcim tvrdením, že nevie, na aký miestne príslušný súd má podávať návrhy v prípravnom konaní. Udelenie výnimky z miestnej príslušnosti ignorovali so zjavným úmyslom nielen zosmiešniť správne a zákonne konajúceho prokurátora, ale najmä spochybniť kauzu Kajúcnik ako celok. Nato sa Žilinka, povzbudený mediálnou masturbáciou treťotriedneho advokáta Kubinu s hodinovou sadzbou 450 eur, ozval, že bude Michala Žeňucha disciplinárne riešiť, aj keď to bol on, kto pôvodne autoritatívne rozhodol o udelení už spomínanej výnimky z miestnej príslušnosti.Z uvedeného konania justičného zločinca Žilinku jednoznačne vyplýva, že aj on je zapojený do marenia vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči čurillám a ich spolupáchateľom zo zrušenej špeciálnej prokuratúry. A to je aj dôvod, prečo rozhodol o tom, že ďalší dozor v kauze Kajúcnik bude vykonávať Krajská prokuratúra Banská Bystrica, na čele ktorej stojí Žilinkov lojalista Marek Kostor. Niet preto divu, že bystrický krajský prokurátor pridelil výkon dozoru v kauze kajúcnik Daliborovi Považanovi, oddanému priateľovi Lipšicovho gestapáka Repu, takisto dôvodne podozrivého z páchania závažnej trestnej činnosti v spojení s nebezpečným zoskupením čuríll. Kruh sa uzatvára tým, že na generálnej prokuratúre už nebudú vo veci Kajúcnik vykonávať dohľad doktorky Martina Cibuľová a Katarína Habčáková, ale Žilinka touto úlohou poveril Lipšicovu spolupáchateľku z kauzy Čistý deň – istú Barboru Hubertovú (viac tu).Zo všetkého napísaného vyplýva, že vyšetrovanie čuríll majú fakticky pod kontrolou čurilly prostredníctvom spolupáchateľov Žilinku, Lipšica a spol. Z toho zase možno bez pochýb vyvodiť, že potrestanie deformácií spôsobených čurillami a Lipšicovým gestapom nie je možné dosiahnuť bežnými zákonnými prostriedkami. Preto je namieste uvažovať o inom civilizovanom riešení. Jedným z nich by mohol byť nový lustračný zákon.

Lustračný zákon na čurilly

V roku 2004 sa generál s plochými nohami Ladislav Pittner v postavení riaditeľa SIS a minister vnútra Vladimír Palko postarali o prijatie zákona, na základe ktorého boli zo spravodajských služieb a z podstatnej časti zložiek Policajného zboru úplne vykázaní bývalí príslušníci ŠtB.Išlo o jeden z najdebilnejších zákonov, aké boli kedy prijaté, pretože príslušníci bývalej ŠtB, čo ešte slúžili v spravodajských službách, prešli opakovanými previerkami a nikdy sa nepreukázalo, že by sa pred rokom 1989 podieľali na potláčaní ľudských práv. Idiotizmus tohto zákona spočíval aj v okolnosti, že štát sa zbavil odborníkov s mimoriadne vyvinutým zmyslom pre disciplínu a spoľahlivosť. Pittner a Palko sa však vtedy rozplývali nad sebou samými, lebo sa navzájom aj verejnosť presviedčali, že vykonali morálne záslužný čin.Spomínaný zákon z roku 2004 by sme mali novelizovať doplnením nového, múdrejšieho ustanovenia v znení:„Príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, Finančnej správy SR, Ozbrojených síl SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, pracovníkom mestskej alebo obecnej polície, prokurátorom alebo sudcom nesmú byť osoby, ktoré boli od 1. decembra 2012 do 31. augusta 2024 služobne zaradené na 2. oddelení vyšetrovania a 2. operatívnom oddelení odboru Bratislava Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru alebo na odbore Bratislava Národnej protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru. Obmedzenie vykonávať vymenované funkcie platí na obdobie 15 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.“Návrh uvedený v predchádzajúcom odseku v preklade znamená, že čurillám by bolo zákonom zakázané rozhodovať v postavení policajtov, prokurátorov, sudcov a podobne o osudoch iných ľudských bytostí, pretože sa počas výkonu služobného pomeru dopúšťali porušovania a obmedzovania základných ľudských práv občanov Slovenskej republiky. Pre potreby prieskumu by uchádzačom o vymedzené funkcie, respektíve o prijatie do služobného pomeru alebo aktívnym príslušníkom PZ, SIS, VS, NBÚ a podobne vystavoval lustračné osvedčenie personálny útvar policajného prezídia.Čurilly sú natoľko nebezpečné, že ich je nevyhnutné zrušiť zákonom. Podobné opatrenie by bolo potrebné prijať aj vo vzťahu k bývalým prokurátorom zrušenej špeciálnej prokuratúry. Aj oni tvoria nebezpečné zoskupenie osôb, spôsobilé a najmä odhodlané porušovať ľudské práva občanov Slovenskej republiky.

Peter Tóth