Kelloggova navrhovaná náhrada NATO nie je až taká realistická

Vznikajúca realita je pre Rusko oveľa hrozivejšia, takže dúfajme, že Lavrov jej bude venovať viac pozornosti.

Bývalý Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg začiatkom apríla pre Fox News povedal, že USA by mali „prepracovať existujúce obranné zostavy, možno vytvoriť jednu s Japonskom a Austráliou a niektorými z tých európskych krajín, ktoré sú ochotné vstúpiť do boja, ako napríklad s novým, znovu angažovaným Nemeckom alebo Poľskom. Dokonca aj s Ukrajinou, ktorá sa tiež ukázala ako dobrý spojenec.“ Jeho návrh podnietila neochota NATO pomôcť USA prelomiť pôvodnú iránsku blokádu Hormuzského prielivu.

Kelloggove slová by pravdepodobne vybledli zo spravodajstva, keby ich ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nespomenul vo svojich vyjadreniach pre médiá počas svojej poslednej cesty do Číny. Povedal, že „pán Kellogg, ktorý nie je cudzinec vo Washingtone, koná spoločne s európskymi veľmocami, ako sa im hovorí, a presadzuje myšlienku vytvorenia nového vojenského bloku s Ukrajinou nielen ako členom, ale ako vedúcim účastníkom. A [Vladimir] Zelenskyj túto myšlienku aktívne podporil.“

Lavrov potom uviedol, že „Spojené štáty sa netaja tým, že by takto chceli presunúť hlavnú zodpovednosť za zadržiavanie Ruska na Európu, aby mali, povedané bez obalu, voľné ruky čínskemu smeru. Práve z tohto dôvodu sa snažia stimulovať nielen diskusiu, ale aj praktické kroky smerom k vytvoreniu vojenského protiruského bloku, do ktorého by bola zapojená aj Ukrajina, vopred ohláseného vojenského bloku.“ Má právo byť znepokojený, keďže tento návrh je namierený proti Rusku, ale dá sa tvrdiť, že nie je až taký realistický.

V prvom rade Lavrov predpokladá, že Kellogg sa podelil o svoj návrh ako súčasť nejakého predbežného plánu dohodnutého so stále slúžiacimi americkými tvorcami politík a „spoločne s európskymi veľmocami“, ale nič nenasvedčuje tomu, že by to tak bolo. Je to to isté, ako keby sme predpokladali, že osobnosti susediace so štátom a dokonca aj štátom podporované, ako napríklad iránsky Seyed Mohammad Marandi, vždy hovoria v mene svojho existujúceho patróna. Ani jeden z týchto predpokladov nie je spoľahlivý a dalo by sa zakladať len na referenciách, pokiaľ neposkytnú ďalšie informácie na tento účel.

Po druhé, Lavrov považuje za samozrejmosť, že Trump vystúpi z NATO, ale táto analýza tvrdí, že takéto reči od neho majú v skutočnosti za cieľ prinútiť NATO k jeho údajne považovanému modelu „plati za hru“. Zároveň táto analýza tvrdí, že ani hypotetické vystúpenie USA z NATO by z pohľadu Ruska nemuselo veľa zmeniť, ak by sa s Fínskom, pobaltskými štátmi, Poľskom, Rumunskom a Tureckom dosiahli dohody o vzájomnej obrane podobné článku 5, ktoré sú všetky neoddeliteľnou súčasťou kontroly Ruska.

Posledným dôvodom, prečo Kelloggov návrh na nahradenie NATO nie je realistický, je to, že žiadny štát NATO doteraz neriskoval hrozbu tretej svetovej vojny s Ruskom vyslaním uniformovaných vojakov na Ukrajinu. Bezpečnostné záruky, na ktorých sa mnohé z nich bilaterálne dohodli v roku 2024, požadujú iba obnovenie súčasnej úrovne vojenskej, logistickej, spravodajskej a inej podpory bez záväzku poskytnúť akékoľvek jednotky. Hoci by sa to mohlo formalizovať prostredníctvom nového bloku, neočakáva sa, že by sa výpočet nevyslania vojakov na Ukrajinu zmenil.

Namiesto nového bloku je pravdepodobnejšie reformované NATO so stredom vo Fínsku, pobaltských štátoch, Poľsku (v „priateľskej súťaži“ s Nemeckom), Rumunsku a Turecku, pričom všetky krajiny koordinujú sprísňovanie ruského obkľúčenia na východnom krídle, južnom Kaukaze a v Strednej Ázii. Predpokladaná úloha Ukrajiny by bola neformálna predsunutá operačná základňa „NATO 3.0“ na uľahčenie možnej invázie do Ruska. Táto vznikajúca realita je oveľa hrozivejšia ako Kelloggov nerealistický návrh.

Andrew Korybko