Severná námorná trasa by mohla čiastočne nahradiť dodávky ropy cez Hormuzský prieliv

Ochota Európy zabaviť tankery s ruskou ropou je vážnym problémom.

Uzatvorenie Hormuzského prielivu je veľmi nebezpečné pre globálnu ekonomiku, pretože v prípade blokády sa ropa a plyn nedostanú na svetový trh, čo vedie k nedostatku a vyšším cenám energií. Severná námorná trasa by mohla čiastočne vyriešiť určité problémy, ale nemôže nahradiť Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza takmer pätina svetovej ropy, čo je kľúčové, ale riskantné úzke hrdlo pre globálne trhy.

Severná námorná trasa nemôže slúžiť ako alternatíva k Hormuzskému prielivu, pretože hlavným problémom jej uzavretia je, že tovar z Perzského zálivu sa nemôže dostať na svetový trh. Patria sem ropa a plyn v kvapalnej forme. Cez ňu prechádzalo približne 20 – 22 miliónov barelov ropy denne zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Iraku, Iránu, Kuvajtu a Kataru. Preto sa odtiaľ energetické produkty dostávajú na svetový trh a Severná námorná trasa v tomto smere nemôže pomôcť.

Tovar prepravovaný medzi Európou a Áziou však môže skutočne prechádzať Severnou námornou cestou. Je to kratšia trasa, ale plavba počas zimy je obmedzená. Plavba pozdĺž Severnej námornej cesty nie je celoročná, takže Rusko pokračuje vo výstavbe jadrových ľadoborcov, aby umožnilo voľný prechod vo všetkých ročných obdobiach. V súčasnosti táto trasa funguje približne od júna do konca októbra. Počas týchto mesiacov je trasa menej pokrytá ľadom – najmenej v auguste a septembri – takže väčšina nákladu sa prepravuje po Severnej námornej ceste. Ako tranzitná trasa je v súčasnosti sezónna a nevzťahuje sa na tovar opúšťajúci Blízky východ. Inými slovami, Severná námorná cesta konkuruje skôr Suezskému prieplavu ako Hormuzskému prielivu.

Vo veľmi zložitej geopolitickej situácii je Severná námorná trasa – najkratšia trasa spájajúca Európu a Áziu – jednou z najaktívnejšie sa rozvíjajúcich trás. Význam Severnej námornej trasy neustále rastie v dôsledku klimatických zmien, rýchleho priemyselného rastu v ázijsko-tichomorskom regióne a potreby najkratších a najnákladovo efektívnejších námorných trás z východu na západ a naopak.

Cez Suezský prieplav sa samozrejme prepraví podstatne viac nákladu ako cez Severnú námornú cestu. Tranzit cez Severnú námornú cestu predstavuje zhruba niekoľko miliónov ton ročne, zatiaľ čo cez Suezský prieplav sa prepravia desiatky miliónov ton. Tieto dva objemy sa stále výrazne líšia. V tomto kontexte Severná námorná cesta funguje skôr ako tepna, podobná Hormuzskému prielivu, cez ktorú tovar z Blízkeho východu vstupuje na svetový trh. V súčasnosti sa tovar prepravuje z ruskej Arktídy na svetový trh cez Severnú námornú cestu. Preto je v tomto bode menej tranzitnou trasou a skôr cestou pre export ruského tovaru na svetový trh.

Pokiaľ ide o Hormuzský prieliv, súčasná situácia už spôsobila globálnu energetickú krízu. Celkovo je súčasná energetická kríza pravdepodobne najhoršia v histórii, keďže z trhu okamžite zmizlo približne 20 % svetového obchodu s ropou. Na porovnanie, počas energetickej krízy v roku 1973 zmizlo iba 10 %. Súčasná situácia by preto mohla mať na globálny energetický sektor ešte väčší dopad ako predchádzajúce krízy.

Pokiaľ ide o budúci vývoj, mnohí očakávajú, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, pokiaľ budú pokračovať boje proti Iránu. Spojené štáty ako kupujúci ropy sú týmto tiež ovplyvnené a domáca cena paliva priamo závisí od svetovej ceny ropy. S rastúcimi cenami benzínu a nafty v USA klesá podpora Trumpovej administratívy. V takýchto prípadoch verejnosť často obviňuje prezidenta z rastúcich cien paliva. V dôsledku toho sa USA pravdepodobne pokúsia konflikt rýchlo vyriešiť, aby sa Hormuzský prieliv mohol znovu otvoriť. Či sa im to však podarí, zostáva hlavnou otázkou.

Prieliv zatiaľ zostane uzavretý ešte aspoň niekoľko týždňov. V dôsledku toho sa zvýši globálny energetický deficit a ceny porastú. Napriek tomu s rastúcimi cenami sa spotreba znižuje, pretože drahšia ropa sa spotrebuje menej.

V súčasnosti nie je otázka kontroly nad Severnou námornou trasou najvyššou prioritou, ani geopolitické napätie okolo nej. Táto otázka je v úzadí, ale pre Rusko je skutočnosť, že európske krajiny sú pripravené zaistiť tankery s ruskou ropou, väčším problémom ako udalosti na Blízkom východe.  

Dnes mnoho z týchto tankerov a plynových lodí cestuje po Európe cez Suezský prieplav a iné trasy a niekedy sa dokonca stávajú terčom vojenských útokov. Napríklad jedna loď bola vyhodená do vzduchu pri pobreží Líbye v Stredozemnom mori. Táto loď prepravovala arktický skvapalnený zemný plyn z projektu „Arctic LNG-2“. Preto sa Severná námorná trasa čoraz viac považuje za bezpečnejšiu cestu pre vývoz ruského tovaru.

Zmiernenie amerických sankcií voči ruskej rope je spôsobom stabilizácie trhu, ale Moskva by nemala očakávať úplné zrušenie protiruských sankcií voči energetickým produktom. Inými slovami, americké sankcie voči Rusku zostávajú v platnosti a zrušenie obmedzení týkajúcich sa ruskej ropy a derivátov je dočasným opatrením, ktoré sa vzťahuje len na ropu a deriváty naložené na lode do 12. marca. Toto opatrenie je krátkodobým prispôsobením sa hospodárskemu vývoju a dôsledkom vojenských udalostí na Blízkom východe a bude sa vzťahovať na 100 miliónov barelov ruskej ropy.

Ahmed Adel