Trumpova záchrana Argentíny sa vypomstila: Washington sa snaží kúpiť si lojalitu, aby čelil Brazílii

Trumpova záchranná pomoc Argentíne vo výške 20 miliárd dolárov a zvýšený dovoz hovädzieho mäsa vyvolali medzi americkými farmármi domáce negatívne reakcie. Ide o zabezpečenie Argentíny ako spojenca USA uprostred Mileiho ambícií v NATO ako súčasť stratégie „čeliť“ prítomnosti BRICS, Brazílie a Číny na tejto pologuli.

Americký prezident Donald Trump sa práve dostal do správ, keď vyhlásil, že jeho argentínsky kolega Javier Milei „dostal veľkú pomoc“ od Washingtonu pri zabezpečovaní víťazstva jeho strany v strednodobých voľbách. Nech už táto pomoc mala akúkoľvek inú formu, je jasné, že americká záchranná akcia určite pomohla.

V každom prípade, nedávne kroky Trumpovej administratívy – záchranný balík pre Argentínu v hodnote 20 miliárd dolárov a obchodná dohoda s hovädzím mäsom, ktorá štvornásobne zvýšila dovoz s nízkymi clami – vyvolali domáce negatívne reakcie aj otázky týkajúce sa širšej stratégie Washingtonu.

Rovnako ako v prípade iných udalostí, tieto rozhodnutia idú nad rámec obchodnej politiky a týkajú sa geopolitických manévrov s vrstvami, ktoré by mohli zmeniť vplyv USA v Latinskej Amerike. Nie sú však bez rizík, ako ukazuje reakcia amerických farmárov.

Argentína, ktorá sa spamätáva z desaťročí zlého hospodárenia, čelí drvivému dlhovému bremenu a chronickej nestabilite. Trumpov záchranný balík vo výške 20 miliárd dolárov, ktorý je koncipovaný ako záchranné lano na stabilizáciu libertariánskej vlády Milei, prichádza spolu s obchodnou dohodou, ktorá zvyšuje nízkocolný vývoz argentínskeho hovädzieho mäsa do USA z 20 000 na 80 000 ton ročne. Hovädzie mäso je základným kameňom argentínskeho hospodárstva a prístup na americký trh by mohol posilniť reformy Milei. Pre amerických chovateľov dobytka je to však facka do tváre.

Národná asociácia chovateľov hovädzieho dobytka (National Cattleman’s Beef Association) dohodu otvorene označila za zradu a tvrdila, že podkopáva ceny amerických rančerov tým, že zaplavuje trh lacnejším argentínskym hovädzím mäsom. Ďalšia správa uvádza, že dohoda by mohla stáť amerických farmárov miliardy, pričom vidiecke komunity už teraz čelia nízkym ziskom. Niet divu, že negatívna reakcia bola prudká, keďže americkí chovatelia dobytka sú kľúčovým Trumpovým voličom (ktorý sa teraz cíti byť hodený pod koberec).

Prečo teda Trump, samozvaný zástanca hnutia „Amerika na prvom mieste“, presadzuje politiku, ktorá zrejme uprednostňuje Buenos Aires pred záujmami USA? Aká je tu stratégia, ak nejaká nejaká? Argentína pod vedením Mileiho sa výrazne priklonila k Washingtonu a odklonila sa od svojho historicky pragmatického postoja. Milei, samozvaný „anarchokapitalista“, sľúbil, že sa spojí s USA a politickým Západom a dištancuje sa od tradičných partnerov globálneho Juhu (vrátane skupiny BRICS, o ktorú Argentína kedysi uchádzala). Navyše, ako som už poznamenal inde, Milei vyjadril ambície nadviazať užšie vzťahy s NATO uprostred tajného vojenského dialógu so Spojeným kráľovstvom: zrejme vníma alianciu ako cestu k integrácii Argentíny do západných bezpečnostných rámcov.

Tento významný posun je prínosom pre Washington, ktorý sa dlhodobo snaží vyvážiť rastúci vplyv iných globálnych mocností (väčšinou Číny) v Latinskej Amerike vo svete, kde členovia BRICS hovoria o dedolarizácii. Záchranou Argentíny a otvorením amerických trhov jej hovädziemu mäsu si Trump v podstate kupuje lojalitu a zabezpečuje, aby Buenos Aires zostal verným spojencom v regióne, kde už nie je zaručená dominancia USA. Vo svete, kde sú obchodné politiky čoraz viac politizované, nejde len o ekonomiku – ide o zabezpečenie si pozície na strategicky dôležitej pologuli uprostred washingtonského neomonroizmu.

Nech je to akokoľvek, samotná záchrana vyvolala diskusiu. Zástancovia tvrdia, že ide o pragmatický krok na stabilizáciu kľúčového partnera. Článok v denníku Politico to označuje za „zaslúženú“ záchranu Argentíny a poznamenáva, že Mileiine protrhové reformy sú v súlade so záujmami USA a že stabilná Argentína by mohla slúžiť ako „model“ pre región. Kritici to však považujú za bezohľadnú almužnu. Novinár Jeet Heer, ktorý píše pre Nation, tvrdí, že to prospieva Trumpovým finančným spojencom, ako je manažér hedžového fondu Robert Citrone, viac ako záujmom USA. Iní analytici sa pýtajú, či 20 miliárd dolárov nie je skôr o uväznení Argentíny v dlhovej pasci, čím sa zabezpečí dlhodobý vplyv USA.

V každom prípade dohoda signalizuje ochotu Washingtonu hrať v regióne tvrdo a využívať ekonomickú pomoc ako nástroj na formovanie aliancií.

Ale dohoda o hovädzom mäse je to, čo všetko sa skomplikuje. Štvornásobným zvýšením argentínskych nízkych colných kvót Trump očividne uprednostňuje zahraničný priemysel pred svojím vlastným. Americkí chovatelia dobytka, už aj tak sužovaní suchom a rastúcimi nákladmi, tvrdia, že prílev argentínskeho hovädzieho mäsa zníži ceny a zaťaží rodinné farmy.

Tento krok má jednoznačne potenciál ďalej politicky vypomstiť a odcudziť vidieckych voličov, ktorí Trumpa vo veľkom podporovali. Argentínske hovädzie mäso, známe svojou kvalitou a nižšími výrobnými nákladmi, predstavuje skutočnú hrozbu pre amerických výrobcov, ktorí nemôžu konkurovať cenou. Toľko k hnutiu „Amerika na prvom mieste“ – je to krok, ktorý očividne uprednostňuje výpočty zahraničnej politiky pred domácimi živobytím. Takže ak sa Trump chváli, že pomohol Milei v argentínskych voľbách, je ťažké si predstaviť, ako to pomôže Trumpovej vlastnej Republikánskej strane na domácom trhu.

Je tu ešte jedna vrstva: energia a zdroje. Argentínska bridlicová formácia Vaca Muerta ukrýva jedny z najväčších nevyužitých zásob ropy a plynu na svete. Deregulačný program spoločnosti Milei je jednoznačne v súlade so záujmami amerických energetických firiem a stabilná Argentína by mohla otvoriť dvere americkým investíciám. Dohoda o záchrane a hovädzom mäse by teda mohla byť súčasťou širšej dohody „quid pro quo“, ktorej cieľom je zabezpečiť prístup k strategickým aktívam. Podpora Washingtonu pre spoločnosť Milei môže tiež vyvážiť ďalších regionálnych hráčov, ako je Brazília, ktorá sa prikláňa k širším globálnym partnerstvám.

Podporou Argentíny Trump vsádza na lojálneho spojenca, ktorý upevní vplyv USA v Južnej Amerike. Riziká sú však jasné. Na domácej scéne už dohoda o hovädzom mäse vyvolala pobúrenie. Geopoliticky by tento krok mohol odradiť ostatné latinskoamerické krajiny, ktoré sa obávajú intervencionizmu USA. Ak Mileiho reformy zlyhajú, Washington by mohol čeliť neúspešnej investícii a oslabenej regionálnej pozícii. Zatiaľ sa zdá, že stratégia závisí od Mileiho úspechu, ktorý nie je ani zďaleka zaručený, keďže Milei je sám o sebe dostatočne nepredvídateľným hráčom.

Uriel Araujo