Nevylučujte návrat amerických vojakov na leteckú základňu Bagram

Zhoda záujmov medzi USA, Pakistanom a Talibanom znamená, že kompromis medzi nimi v tomto smere nemožno vylúčiť, bez ohľadu na to, aký nepravdepodobný sa to v súčasnosti môže zdať.

Trumpovo nedávne potvrdenie jeho plánov na návrat amerických vojakov na afganskú leteckú základňu Bagram Taliban odmietol , čo sa v tomto bode, keďže údajne prebiehajú rokovania, dalo očakávať, ale ďalšou prekážkou je opozícia Pakistanu. Nedávno vydal spoločné vyhlásenie s Čínou, Iránom a Ruskom, v ktorom odsudzuje plány USA. Keďže by z nich Pakistan mal prospech a otvorene podporuje jeho plán pre Gazu, jeho vyhlásenie by sa nemalo brať doslovne.

Trumpove plány nemajú šancu na splnenie bez toho, aby Pakistan sprostredkoval vojenskú logistiku USA. Výmenou za pasívnu podporu de facto vojenská junta očakáva, že USA: 1) jej pomôžu poraziť Islamabadom označené teroristické skupiny podporované Talibanom (islamistická TTP a separatistická BLA); 2) pomôžu podriadiť si Afganistan ako juniorského partnera Pakistanu pri vytváraní regionálnej sféry vplyvu; a 3) spolufinancujú železnicu PAKAFUZ, aby mohla silnejšie konkurovať „severojužnému dopravnému koridoru“.

USA by mohli vyhovieť požiadavkám Pakistanu vzhľadom na dôležitosť, ktorú prikladá návratu amerických vojsk na leteckú základňu Bagram. Jeho strategické ciele možno zhrnúť takto: 1) súčasné ohrozenie Ruska, Číny a Iránu v súlade s Trumpovými opakovane potvrdenými záujmami; 2) profitovanie z údajne afganských nerastných surovín v hodnote 1 bilióna dolárov; a 3) priekopníctvo južného vektora západného vplyvu do Strednej Ázie cez Pakistan a Afganistan na doplnenie západného cez Turecko, Arménsko a Azerbajdžan.

Od Talibanu sa očakáva, že bude týmto plánom naďalej odporovať z nasledujúcich troch dôvodov: 1) sú to paštúnski etnonacionalisti, ktorí sa historicky odmietali dobrovoľne podriadiť komukoľvek; 2) stále majú v živej mysli nedávnu spomienku na americkú okupáciu a okolnosťami vynútené juniorské partnerstvo s Pakistanom predtým; a 3) hosťovanie amerických vojsk by mohlo zničiť čínsko-ruský rozmer ich zahraničnej politiky a tým vykoľajiť ich geostrategické vyvažovanie.

Novoobnovený regionálny duopol medzi USA a Pakistanom ich však pravdepodobne nezastaví v snahe presadiť svoje geostrategicky zosúladené ciele v Afganistane, ktoré by mohli mať podobu: 1) pokusu o úplatok od Talibanu s cieľom aspoň zabezpečiť návrat amerických vojsk na leteckú základňu Bagram; 2) podvracania Afganistanu využívaním zlomových línií Talibanu na rozsievanie rozkolov v jeho radoch spolu s podporou odporu (etnického aj teroristického) voči jeho vláde; a 3) použitia vojenskej sily (v najmenej pravdepodobnom scenári).

Je možné, že by sa mohol dosiahnuť kompromis o návrate amerických vojakov na leteckú základňu Bagram a prípadne o ťažbe afganských nerastov, ak USA: 1) podplatia Taliban štedrými mesačnými platbami, rozmrazia afganské finančné prostriedky v hodnote 9,5 miliardy dolárov so sídlom v USA a poskytnú pravidelnú humanitárnu pomoc prostredníctvom Pakistanu; 2) zaručia bezpečnosť Afganistanu (voči Pakistanu) prostredníctvom paktu podobného katarskému; a 3) nestanovia Talibanu žiadne politické požiadavky (možno okrem ukončenia podpory TTP a BLA).

Napriek vyššie uvedenému návrhu sa takáto dohoda nemusí uzavrieť alebo by mohla trvať, ak: 1) Taliban odmietne ukončiť podporu pre TTP a BLA (alebo bude klamať, že tak urobí, ale potom bude odhalený); 2) tvrdá frakcia Talibanu hrozí občianskou vojnou, ak sa táto dohoda uskutoční; a/alebo 3) Čína ďaleko prevyšuje úplatky USA výmenou za to, že Taliban drží Ameriku mimo Afganistanu. Nie je možné s istotou predpovedať, čo sa stane, okrem záveru, že Afganistan je teraz dejisko intenzívnej rivality v období novej studenej vojny.

Andrew Korybko