ROZSAH A TEMPO ZBROJENIA OHROZUJE MIER, DIPLOMACIU A SOCIÁLNY ŠTÁT

ROZSAH A TEMPO ZBROJENIA OHROZUJE MIER, DIPLOMACIU A SOCIÁLNY ŠTÁT

ROZSAH A TEMPO ZBROJENIA OHROZUJE MIER, DIPLOMACIU A SOCIÁLNY ŠTÁT 620 330 Eduard Chmelár

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) je najprestížnejšou inštitúciou tohto druhu, ktorej údaje, štatistiky a analytické materiály citujú nielen odborníci, ale jej dáta využívajú aj štátne orgány na celom svete. Preto je vždy veľkým zadosťučinením, keď jej analýzy potvrdzujú to, pred čím sme opakovane varovali.

SIPRI zverejnil analýzu, z ktorej vyplýva, že plánované ciele vojenských výdavkov NATO prinášajú pre jednotlivé štáty príliš veľké riziká. Predovšetkým upozorňuje, že vojenské zaťaženie 5 percent HDP a viac má v súčasnosti iba deväť štátov sveta a všetko sú to krajiny, ktoré sú buď vo vojne alebo sú to diktatúry, ktorých nemusí trápiť súhlas verejnosti. SIPRI poukazuje na to, že bezprecedentný cieľ výdavkov sa neopiera o žiadne dáta a obranné potreby členských krajín, je to len „spôsob, ako upokojiť Donalda Trumpa a udržať USA oddané aliancii“.

Schválených 5 percent HDP na zbrojenie jasne potvrdzuje, že NATO uprednostňuje vojenskú silu a odstrašovanie pred diplomatickými mechanizmami, ako je napríklad kontrola zbrojenia a ako to určuje aj článok 1 Severoatlantickej zmluvy. Tento posun má významné dôsledky. Militaristický postoj podkopáva súčasné i budúce úsilie o dialóg. Keď ste kladivom, všetko okolo vás vyzerá ako klinec.

SIPRI rovnako upozorňuje, že opierať svoju bezpečnosť len o vojenské výdavky v percentách HDP je mimoriadne skresľujúce a zavádzajúce, pretože tieto čísla nehovoria nič o spôsobilosti armády, o efektívnosti využívania finančných prostriedkov, o zabezpečení personálu, jeho vybavenia, prevádzky a údržby.

V tejto súvislosti SIPRI varuje, že konkrétne ciele Plánu obranného plánovania NATO (NDPP) sú utajené. V dôsledku toho sa rozpočty na obranu vypracúvajú a schvaľujú bez možnosti verejnej kontroly a demokratického dohľadu. Keď schvaľujete rozpočet ministerstva školstva alebo zdravotníctva, dôležitú úlohu v tomto procese zohráva nielen parlament, ale aj audítorské inštitúcie, organizácie občianskej spoločnosti a široká verejnosť. Ale ak kľúčové plánovacie dokumenty zostávajú neprístupné ako je to v prípade armádneho sektora, je nemožné posúdiť, či rozhodnutia o výdavkoch boli urobené v súlade so skutočnými potrebami obrany. Tento zásadný nedostatok nielenže podkopáva zásady dobrej správy vecí verejných, ale zosmiešňuje vyhlásenia rezortu obrany, že rekordne zvýšené výdavky na zbrojenie budú míňať transparentne.

SIPRI vypočítal, že ak členské štáty NATO zvýšia vojenské výdavky čo i len na 3,5 % HDP, budú investovať do zbrojenia ročne o 1,4 bilióna dolárov viac. Ak dosiahnu 5 % HDP, bude si to vyžadovať ďalších 2,7 bilióna dolárov ročne, čím celkové výdavky členských štátov Severoatlantickej aliancie dosiahnu hodnotu 4,2 bilióna dolárov ročne. To sú strašné čísla. Pre porovnanie – len Nemecko by muselo vydávať na zbrojenie 329 miliárd dolárov – o 46 miliárd viac, ako dnes dáva na vzdelávanie.

Preto SIPRI konštatuje, že ak zohľadníme znepokojujúcu hospodársku situáciu a vysokú úroveň dlhu vo väčšine členských štátov Severoatlantickej aliancie, plánované ciele NATO v oblasti zbrojenia predstavujú neúnosné politické, ekonomické a sociálne riziko. Nielenže urýchľujú preteky v zbrojení, ktoré prehliadajú diplomaciu, ale v konečnom dôsledku spôsobujú odklon od kultúry, ktorá podporuje mier prostredníctvom spolupráce, dialógu, rešpektovania medzinárodného práva a plnenia medzinárodných záväzkov v prospech spoločného dobra a mierového riešenia sporov.

A tak SIPRI svoju analýzu uzatvára upozornením, že je dôležité pýtať sa nielen na to, koľko vynakladáme na obranu, ale aj na to, ako tieto financie vynakladáme, či sa peniaze daňových poplatníkov míňajú efektívne, zodpovedne a transparentne – čiže s dostatočným dohľadom v procesoch plánovania obrany a jej rozpočtu. Je to o to nepochopiteľnejšie, že EÚ na jednej strane podporuje takéto bezbrehé míňanie na zbrojenie, na strane druhej Európska komisia dnes ohlásila cieľ do roku 2040 znížiť emisie v celej Európskej únii o 90 percent, čo bude mať za následok (ako sama priznala) prudký nárast cien benzínu a kúrenia. Ale na zbrane musí byť, aj keby sme pomrzli, hoci armáda patrí medzi najväčších znečisťovateľov… A mne nezostáva nič iné, len poďakovať SIPRI, tejto váženej inštitúcii, že potvrdila to, čo tu my dlhodobo vysvetľujeme. Možno je to pre mocných ako hádzanie hrach o stenu, ale treba im odkázať: ľudia to už vedia, že ich podvádzate.

Eduard Chmelár



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.